Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Šikmá veža v Pise je dnes jednou z mnohých zastávok turistov z celého sveta, ktorí držia v rukách talianske bedekre.
Autor Tablet.TV
Pisa 29. júna (TABLET.TV) – Monument púta pozornosť najmä vďaka svojmu atypickému sklonu - veža sa nakláňala už v čase, keď ju začali stavať koncom dvanásteho storočia. Za ten čas odolala niekoľkým zemetraseniam a vedci prišli na to, prečo je to tak.
"Veža je prakticky naklonená už od samého začiatku. Pôda v Pise je mäkká a zvonica má veľmi ťažkú konštrukciu, váži okolo 14 500 ton. Táto váha spôsobila klasický sklon tejto pamiatky," uviedol pre agentúru AP Roberto Cela z technického oddelenia Opera della Primaziale Pisana.
Vedci si však najskôr mysleli, že mäkká pôda predstavuje pre budúcnosť veže problém. "Na začiatku výskumov sme si boli istí, že naklonenie veže je negatívnym faktorom. Napokon sme však zistili, že veža, tým že je naklonená, je odolnejšia voči otrasom zeme. Rozhodne viac, ako keby mala byť v rovine. Navyše, pod vežou je mäkká pôda, a to vnímame takisto ako pozitívum," objasnil Nunziante Squeglia, miestny priemyselný inžinier.
V tejto súvislosti profesor technológie a stavebníctva z tamojšej univerzity Camillo Nuti doplnil, že "mäkká pôda po vežou, ktorá v konečnom dôsledku spôsobila jej naklonenie, je zároveň pre ňu akoby jej pevnosťou. Pôsobí ako tlmič nárazov a bráni tomu, aby pocítila horizontálne pohyby, a preto veža odoláva aj silnejším nárazom".
Základom veže je kamenný prstenec s priemerom necelých 16 metrov. Keď veža počas výstavby dosiahla výšku asi 11 metrov, začala sa nakláňať na jednu stranu presne o 15 centimetrov. Výstavbu vtedy prerušili. Časom však pribudli ďalšie poschodia a zatiaľ čo základný kameň položili v roku 1174, toto architektonické dielo dokončili až v roku 1350. Sú to približne 4 metre, čo sa veža odkláňa od svojej osi v súčasnosti.
"Veža je prakticky naklonená už od samého začiatku. Pôda v Pise je mäkká a zvonica má veľmi ťažkú konštrukciu, váži okolo 14 500 ton. Táto váha spôsobila klasický sklon tejto pamiatky," uviedol pre agentúru AP Roberto Cela z technického oddelenia Opera della Primaziale Pisana.
Vedci si však najskôr mysleli, že mäkká pôda predstavuje pre budúcnosť veže problém. "Na začiatku výskumov sme si boli istí, že naklonenie veže je negatívnym faktorom. Napokon sme však zistili, že veža, tým že je naklonená, je odolnejšia voči otrasom zeme. Rozhodne viac, ako keby mala byť v rovine. Navyše, pod vežou je mäkká pôda, a to vnímame takisto ako pozitívum," objasnil Nunziante Squeglia, miestny priemyselný inžinier.
V tejto súvislosti profesor technológie a stavebníctva z tamojšej univerzity Camillo Nuti doplnil, že "mäkká pôda po vežou, ktorá v konečnom dôsledku spôsobila jej naklonenie, je zároveň pre ňu akoby jej pevnosťou. Pôsobí ako tlmič nárazov a bráni tomu, aby pocítila horizontálne pohyby, a preto veža odoláva aj silnejším nárazom".
Základom veže je kamenný prstenec s priemerom necelých 16 metrov. Keď veža počas výstavby dosiahla výšku asi 11 metrov, začala sa nakláňať na jednu stranu presne o 15 centimetrov. Výstavbu vtedy prerušili. Časom však pribudli ďalšie poschodia a zatiaľ čo základný kameň položili v roku 1174, toto architektonické dielo dokončili až v roku 1350. Sú to približne 4 metre, čo sa veža odkláňa od svojej osi v súčasnosti.
