Vegán je v princípe vegetarián, ktorý z svojho jedálnička vylučuje okrem, mäsa aj vajcia, mlieko, mliečne výrobky a včelí med.
Autor TASR
Birmingham/Bratislava 1. novembra (TASR) - Pred 80 rokmi sa do výrazného pohybu dalo svetové povedomie o novom životnom štýle. V britskom Birminghame vznikla Vegánska spoločnosť (The Vegan Society) a táto udalosť sa od roku 1994, teda už 30 rokov, každého 1. novembra pripomína ako Svetový deň vegánov.
Vegán je v princípe vegetarián, ktorý z svojho jedálnička vylučuje okrem, mäsa aj vajcia, mlieko, mliečne výrobky a včelí med. Pojem však zahŕňa viac ako len životosprávne návyky, do "repertoáru" jeho života patrí akákoľvek forma snahy o ochranu zvierat. Vegáni odmietajú nosiť kožušiny, kožené a vlnené výrobky a kupovať kozmetiku testovanú na zvieratách.
V novembri 1944 zvolal Donald Watson v Leicesteri stretnutie s ďalšími piatimi nemliečnymi vegetariánmi, aby diskutovali o strave a životnom štýle. Šestica, v ktorej bola aj jeho manželka, sa rozhodla ísť do toho aktívne a založila nové hnutie s novým označením. Potrebovali niečo výstižnejšie ako „nemliečni vegetariáni“. Rozhodli sa pre slovo „vegán“, ktoré Donald Watson neskôr opísal ako slovo obsahujúce prvé tri a posledné dve písmená slova „vegetarián“. V nasledujúcich dňoch spoločnosť zaregistrovali v neďalekom Birminghame.
Watson nefajčil, nekonzumoval alkohol a vyhýbal sa kontaktu s potravinami alebo látkami, ktoré považoval za toxíny. V 40. rokoch 20. storočia, po tom, ako sa podozvedal o spôsobe výroby mlieka, sa stal vegánom a svoju motiváciu vysvetľoval ako etickú starostlivosť o cítiace zvieratá. Oddelenie od londýnskeho spolku vegetariánov (London Vegetarian Society) bolo nevyhnutné, lebo odmietal nový (vegánsky) životný štýl ako extrémny a protispoločenský.
Vegánska spoločnosť začala v roku 1944 kvartálne vydávať Vegánske noviny, ktoré hlásali filozofiu totálnej ochrany akéhokoľvek živého tvora. Počas celého života bol Watson presvedčený pacifista. Zomrel v roku 2005 vo veku 95 rokov. Vplyv jeho spoločnosti sa postupne rozšíril vo Veľkej Británii a potom i v celom svete.
"Vegánstvo si od svojho vzniku až do dnešného dňa prešlo tŕnistou cestou, na ktorej sa stretlo s výsmechom či opovrhovaním, ale aj so záujmom, odvahou a prijatím. Nesmelé náznaky o tom, že zvieratá si zaslúžia našu pozornosť, sa postupne pretvárali do stále viac silnejúcich hlasov ľudí volajúcich po zmene," uvádza na svojej webovej stránke Slovenská vegánska spoločnosť.
Podľa nej najstaršie zmienky o tom, že ľudia vylúčili zo stravy mäso, sa datujú do dávnych čias pred novým letopočtom. Už v starých hinduistických textoch sa spomína láskyplné správanie voči zvieratám a oslavuje sa mierumilovnosť. V starovekom Egypte, Grécku a Ríme sa objavili črty pro-vegánskeho zmýšľania, keď zanietení filozofi diskutovali nad zmyslom vzťahu človeka a spoločnosti k zvieratám. Pytagoras napríklad veril, že mäso je nezdravé a zabíjanie zvierat spôsobuje násilie aj medzi ľuďmi.
Obdobie stredoveku, spojené s rozmachom monoteistických náboženstiev, nemalo pre vegánstvo veľký prínos. Ak ľudia jedli menej mäsa, ich presvedčenie vychádzalo zväčša z čisto religióznych konceptov, ktoré presadzovali odriekanie, s cieľom dosiahnuť vyšší stupeň svätosti. V spoločnosti sa našlo skôr výnimočne len niekoľko jedincov, ktorí odmietali konzumáciu mäsa alebo pomáhali zvieratám z nezištných dôvodov. Najznámejší z nich bol Svätý František z Assisi zachraňujúci jahniatka pred krutým osudom na tržnici alebo králiky z loveckej pasce. Z obdobia stredoveku sa zachovali aj dojímavé verše arabského básnika Abula Ala Al-Máarri, v ktorých sa negatívne vyjadril aj k noseniu kožušín, koží a odsudzoval poľovníctvo.
"Miska váhy sa v prospech vegánstva výraznejšie naklonila až začiatkom 19. storočia. Myšlienky a princípy životného štýlu bez živočíšnych potravín postupne naberali na charizme a priťahovali záujem nielen osamotených jednotlivcov, ale aj väčších organizovaných skupín. Hoci pre drvivú väčšinu populácie bol tento pojem stále vzdialený a už len samotné zníženie konzumácie mäsa sa zdalo byť extrémnym krokom, v tejto dobe sa v roku 1847 vo Veľkej Británii opatrne zrodila prvá Vegetariánska spoločnosť, ktorej cieľom bolo rozšíriť povedomie o strave bez mäsa," uvádza Slovenská vegánska spoločnosť.
Zlomový moment sa spája s príchodom Mahátmu Gándhího do Londýna v roku 1931. Indický politik a mysliteľ prišiel na stretnutie s britskou vládou, ale počas svojej návštevy súhlasil aj s prednáškou pre Londýnsku vegetariánsku spoločnosť. Vo svojom prejave dal otvorene najavo, že namieta nielen proti konzumácii mäsa, ale aj mlieka a mliečnych výrobkov, čo naštartovalo procesy na oficiálne zaregistrovanie nového hnutia. Vegánstvo postupne získava vyššiu popularitu, od reštaurácií až po kozmetické salóny. Podľa kampane Veganuary hlavným dôvodom, prečo ľudia prechádzajú na vegánstvo, sú dobré životné podmienky zvierat, po ktorých nasledujú zdravotné prínosy a vplyv na životné prostredie. Pre reštaurácie je to zase cesta, ako si zvýšiť zisk, lebo ľudia sledujú trendy.
Zdroje: www.vegansociety.com, www.veganskaspolocnost.sk, www.veganuary.com
Vegán je v princípe vegetarián, ktorý z svojho jedálnička vylučuje okrem, mäsa aj vajcia, mlieko, mliečne výrobky a včelí med. Pojem však zahŕňa viac ako len životosprávne návyky, do "repertoáru" jeho života patrí akákoľvek forma snahy o ochranu zvierat. Vegáni odmietajú nosiť kožušiny, kožené a vlnené výrobky a kupovať kozmetiku testovanú na zvieratách.
V novembri 1944 zvolal Donald Watson v Leicesteri stretnutie s ďalšími piatimi nemliečnymi vegetariánmi, aby diskutovali o strave a životnom štýle. Šestica, v ktorej bola aj jeho manželka, sa rozhodla ísť do toho aktívne a založila nové hnutie s novým označením. Potrebovali niečo výstižnejšie ako „nemliečni vegetariáni“. Rozhodli sa pre slovo „vegán“, ktoré Donald Watson neskôr opísal ako slovo obsahujúce prvé tri a posledné dve písmená slova „vegetarián“. V nasledujúcich dňoch spoločnosť zaregistrovali v neďalekom Birminghame.
Watson nefajčil, nekonzumoval alkohol a vyhýbal sa kontaktu s potravinami alebo látkami, ktoré považoval za toxíny. V 40. rokoch 20. storočia, po tom, ako sa podozvedal o spôsobe výroby mlieka, sa stal vegánom a svoju motiváciu vysvetľoval ako etickú starostlivosť o cítiace zvieratá. Oddelenie od londýnskeho spolku vegetariánov (London Vegetarian Society) bolo nevyhnutné, lebo odmietal nový (vegánsky) životný štýl ako extrémny a protispoločenský.
Vegánska spoločnosť začala v roku 1944 kvartálne vydávať Vegánske noviny, ktoré hlásali filozofiu totálnej ochrany akéhokoľvek živého tvora. Počas celého života bol Watson presvedčený pacifista. Zomrel v roku 2005 vo veku 95 rokov. Vplyv jeho spoločnosti sa postupne rozšíril vo Veľkej Británii a potom i v celom svete.
"Vegánstvo si od svojho vzniku až do dnešného dňa prešlo tŕnistou cestou, na ktorej sa stretlo s výsmechom či opovrhovaním, ale aj so záujmom, odvahou a prijatím. Nesmelé náznaky o tom, že zvieratá si zaslúžia našu pozornosť, sa postupne pretvárali do stále viac silnejúcich hlasov ľudí volajúcich po zmene," uvádza na svojej webovej stránke Slovenská vegánska spoločnosť.
Podľa nej najstaršie zmienky o tom, že ľudia vylúčili zo stravy mäso, sa datujú do dávnych čias pred novým letopočtom. Už v starých hinduistických textoch sa spomína láskyplné správanie voči zvieratám a oslavuje sa mierumilovnosť. V starovekom Egypte, Grécku a Ríme sa objavili črty pro-vegánskeho zmýšľania, keď zanietení filozofi diskutovali nad zmyslom vzťahu človeka a spoločnosti k zvieratám. Pytagoras napríklad veril, že mäso je nezdravé a zabíjanie zvierat spôsobuje násilie aj medzi ľuďmi.
Obdobie stredoveku, spojené s rozmachom monoteistických náboženstiev, nemalo pre vegánstvo veľký prínos. Ak ľudia jedli menej mäsa, ich presvedčenie vychádzalo zväčša z čisto religióznych konceptov, ktoré presadzovali odriekanie, s cieľom dosiahnuť vyšší stupeň svätosti. V spoločnosti sa našlo skôr výnimočne len niekoľko jedincov, ktorí odmietali konzumáciu mäsa alebo pomáhali zvieratám z nezištných dôvodov. Najznámejší z nich bol Svätý František z Assisi zachraňujúci jahniatka pred krutým osudom na tržnici alebo králiky z loveckej pasce. Z obdobia stredoveku sa zachovali aj dojímavé verše arabského básnika Abula Ala Al-Máarri, v ktorých sa negatívne vyjadril aj k noseniu kožušín, koží a odsudzoval poľovníctvo.
"Miska váhy sa v prospech vegánstva výraznejšie naklonila až začiatkom 19. storočia. Myšlienky a princípy životného štýlu bez živočíšnych potravín postupne naberali na charizme a priťahovali záujem nielen osamotených jednotlivcov, ale aj väčších organizovaných skupín. Hoci pre drvivú väčšinu populácie bol tento pojem stále vzdialený a už len samotné zníženie konzumácie mäsa sa zdalo byť extrémnym krokom, v tejto dobe sa v roku 1847 vo Veľkej Británii opatrne zrodila prvá Vegetariánska spoločnosť, ktorej cieľom bolo rozšíriť povedomie o strave bez mäsa," uvádza Slovenská vegánska spoločnosť.
Zlomový moment sa spája s príchodom Mahátmu Gándhího do Londýna v roku 1931. Indický politik a mysliteľ prišiel na stretnutie s britskou vládou, ale počas svojej návštevy súhlasil aj s prednáškou pre Londýnsku vegetariánsku spoločnosť. Vo svojom prejave dal otvorene najavo, že namieta nielen proti konzumácii mäsa, ale aj mlieka a mliečnych výrobkov, čo naštartovalo procesy na oficiálne zaregistrovanie nového hnutia. Vegánstvo postupne získava vyššiu popularitu, od reštaurácií až po kozmetické salóny. Podľa kampane Veganuary hlavným dôvodom, prečo ľudia prechádzajú na vegánstvo, sú dobré životné podmienky zvierat, po ktorých nasledujú zdravotné prínosy a vplyv na životné prostredie. Pre reštaurácie je to zase cesta, ako si zvýšiť zisk, lebo ľudia sledujú trendy.
Zdroje: www.vegansociety.com, www.veganskaspolocnost.sk, www.veganuary.com