Zundert/Bratislava 30. marca (TASR) - Bol to génius bojujúci s vlastnými démonmi, ktorý výrazne ovplyvnil výtvarné umenie. Jeho neľahký život, naplnený vnútornými pochybnosťami, poznamenal neúspech i chudoba. Útechu nachádzal v maľovaní, ktoré sa pre neho stalo vyjadrením jeho pocitov.

V relatívne krátkom časom rozpätí približne desiatich rokov vytvoril viac ako 2100 umeleckých diel – vyše 850 obrazov a takmer 1300 kresieb. Mnohé z jeho diel ako napríklad Slnečnice, Kosatce, Hviezdna noc, Jedáci zemiakov, či portrét doktora Gacheta si po smrti umelca našli milióny obdivovateľov. Počas života však predal iba jediný obraz.

Vo štvrtok 30. marca uplynie 170 rokov od narodenia holandského maliara Vincenta van Gogha, jednej z najväčších osobností výtvarného umenia.

Vincent Willem van Gogh sa narodil 30. marca 1853 v holandskej dedine Zundert. Mal piatich súrodencov, pričom najbližší vzťah mal s mladším bratom Theom, ktorý ho počas celého života podporoval.

Spočiatku študoval doma pod dohľadom matky a vychovávateľky, ale v roku 1864 ho rodičia poslali do internátnej školy v Zevenbergene. Toto obdobie bolo pre Vincenta van Gogha, ktorý od malička rád kreslil, veľmi skľučujúce, pretože odlúčenie od rodiny znášal zle. V roku 1866 nastúpil na strednú školu v Tilburgu, kde sa jeho nepriaznivý psychický stav ešte viac zhoršil.

Pokiaľ si v roku 1880 ako 27-ročný uvedomil, že jeho životným poslaním je maľovanie, vyskúšal rôzne zamestnania od obchodníka cez učiteľa až po kazateľa. Žil na rôznych miestach v Holandsku a v Belgicku, ďalej v Londýne, aby sa začiatkom roku 1886 presťahoval do Paríža.

Vo februári 1888 odišiel Vincent van Gogh z francúzskej metropoly a usadil sa v mestečku Arles, na juhu Francúzska. Tam začal vytvárať niektoré zo svojich najslávnejších malieb, medzi nimi napríklad slávne Slnečnice.

V októbri 1888 za ním do Arles prišiel Paul Gauguin, s ktorým chcel založiť umeleckú komunitu. Po niekoľkých týždňoch sa ale začali medzi dvoma umelecky vyhranenými osobnosťami s rôznymi povahami i temperamentom stupňovať nezhody, ktoré vyvrcholili 23. decembra 1888. Počas hádky zaútočil van Gogh na Gauguina, pričom vytiahol britvu. Po hádke si ešte v ten večer odrezal van Gogh časť svojho pravého ucha a odniesol ho jednej žene z neďalekého verejného domu.

Keď umelca začiatkom januára 1889 prepustili z nemocnice pokračoval v maľovaní. Keďže ale v nasledujúcich mesiacoch jeho duševné zdravie značne kolísalo, zo strachu z nového záchvatu choroby sa nechal v máji dobrovoľne prijať do psychiatrickej liečebne v kantóne Saint-Rémy-de-Provence. Maľovania sa ani tam nevzdal.

V máji 1890 liečebňu opustil a zamieril do dediny Auvers-sur-Oise ležiacej neďaleko Paríža. Spriatelil sa s lekárom Paulom Gachetom, ktorý sa podujal umelca liečiť. Zdieľal s ním aj vášeň pre umenie, pretože Gachet bol sám amatérsky maliar.

Depresia umelca sa však stále zhoršovala, čo vyvrcholilo 27. júla 1890, keď sa postrelil pištoľou. Podľa vlastných slov sa pokúsil zastreliť uprostred polí, kde maľoval. O dva dni nato, 29. júla 1890, zomrel vo veku 37 rokov.

Maľby Vincenta van Gogha boli ovplyvnené impresionizmom, ale zároveň v nich možno pozorovať prvky expresionizmu a neskôr dokonca aj ranej abstrakcie. Historici umenia radia van Gogha medzi zakladateľov postimpresionizmu.

Dielo Vincenta van Gogha bolo počas jeho života takmer neznáme a umelec sa nedočkal výraznejšieho uznania. Po tragickom úmrtí maliara však stúpala jeho sláva závratnou rýchlosťou, najmä po výstave, ktorá sa konala v Paríži 17. marca 1901.

Jeho obrazy sa stali postupne jednými z najdrahších. Napríklad, van Goghov obraz Kosatce sa predal 30. marca 1987 za vtedy rekordných 53,9 miliónov dolárov. Tento rekord prekonal Portrét doktora Gacheta, ktorý sa 15. mája 1990 predal za 82,5 miliónov dolárov.

Najväčšiu zbierku slávneho maliara môžu návštevníci obdivovať vo Van Goghovom múzeu (Van Gogh Museum) v Amsterdame, ktoré oslavuje tento rok 50 rokov svojej činnosti. Múzeum otvorilo brány 2. júna 1973.



Zdroj: https://www.vytvarnavychova.sk, https://www.vangoghmuseum.nl