Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Prvú sovietsku kozmonautku vyniesla na obežnú dráhu Zeme raketa Vostok.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 16. júna (TASR) – Prvou ženou, ktorá absolvovala let do vesmíru bola sovietska kozmonautka Valentina Tereškovová. Štart rakety sa uskutočnil pred 50 rokmi 16. júna 1963. Na palube vesmírneho korábu Vostok-6 strávila ruská kozmonautka 71 hodín a Zem obletela 48-krát.
Valentína Tereškovová sa od mladosti zaujímala o parašutizmus a lietanie. Obidva sny si v dospelosti splnila, keďže sa stala parašutistkou-amatérkou a študovala pilotáž. V konečnom výbere sa o miesto prvej ženy smerujúcej do kozmu stretla s dvoma ďalšími uchádzačkami Valentínou Ponomariovovou a Irinou Soloviovovou, nad ktorými ju pravdepodobne favorizoval aj jej robotnícky pôvod. O jej nominácii definitívne rozhodol vtedajší šéf Kremľa Nikita Sergejevič Chruščov.
Prvú sovietsku kozmonautku vyniesla na obežnú dráhu Zeme raketa Vostok. Let vtedy 26-ročnej Tereškovovej do vesmíru neprebiehal celkom hladko. Už jeho začiatok preložili kvôli technickým ťažkostiam aj zvýšenej slnečnej aktivite. Riadiace stredisko odhalilo chybu v príprave a muselo preprogramovať motory, aby nedošlo k vážnej nehode pri pristávacom manévri.
Tereškovovú trápila kozmická nemoc a únava. Pobyt v bezváhovom stave znášala veľmi zle. Stavy nevoľnosti boli u nej natoľko vážne, že musela vypustiť všetky naplánované testy a pozemné riadiace stredisko dokonca uvažovalo o predčasnom ukončení letu. Na palube, v malom stiesnenom priestore vraj zaspávala, čo neskôr odborníci pripisovali psychickému stresu.
Raketa na Zemi pristála 19. júna 1963. Tereškovová sa pri pristáti katapultovala. Z vesmíru sa hlásila ako Čajka a vlajka s týmto vtákom dodnes zdobí strechu jej rodinného domu.
Po návrate z kozmu Tereškovovú prehlásili za Hrdinu Sovietskeho zväzu, povýšili ju do hodnosti kapitána a vymenovali do vysokej straníckej funkcie.
Valentína Tereškovová sa od mladosti zaujímala o parašutizmus a lietanie. Obidva sny si v dospelosti splnila, keďže sa stala parašutistkou-amatérkou a študovala pilotáž. V konečnom výbere sa o miesto prvej ženy smerujúcej do kozmu stretla s dvoma ďalšími uchádzačkami Valentínou Ponomariovovou a Irinou Soloviovovou, nad ktorými ju pravdepodobne favorizoval aj jej robotnícky pôvod. O jej nominácii definitívne rozhodol vtedajší šéf Kremľa Nikita Sergejevič Chruščov.
Prvú sovietsku kozmonautku vyniesla na obežnú dráhu Zeme raketa Vostok. Let vtedy 26-ročnej Tereškovovej do vesmíru neprebiehal celkom hladko. Už jeho začiatok preložili kvôli technickým ťažkostiam aj zvýšenej slnečnej aktivite. Riadiace stredisko odhalilo chybu v príprave a muselo preprogramovať motory, aby nedošlo k vážnej nehode pri pristávacom manévri.
Tereškovovú trápila kozmická nemoc a únava. Pobyt v bezváhovom stave znášala veľmi zle. Stavy nevoľnosti boli u nej natoľko vážne, že musela vypustiť všetky naplánované testy a pozemné riadiace stredisko dokonca uvažovalo o predčasnom ukončení letu. Na palube, v malom stiesnenom priestore vraj zaspávala, čo neskôr odborníci pripisovali psychickému stresu.
Raketa na Zemi pristála 19. júna 1963. Tereškovová sa pri pristáti katapultovala. Z vesmíru sa hlásila ako Čajka a vlajka s týmto vtákom dodnes zdobí strechu jej rodinného domu.
Po návrate z kozmu Tereškovovú prehlásili za Hrdinu Sovietskeho zväzu, povýšili ju do hodnosti kapitána a vymenovali do vysokej straníckej funkcie.
V Jaroslavli uviedli na počesť Tereškovovej do prevádzky Alej kozmonautov
Sovietska kozmonautka Valentina Tereškovová, ktorá svoj let absolvovala v dňoch 16.-19. júna 1963 na palube kozmickej lode Vostok 6, sa môže najnovšie tešiť aj z Aleje kozmonautov, ktorú pri tejto príležitosti odhalili v Jaroslavli, sídelnom meste jej rodnej oblasti. Informáciu priniesla tlačová agentúra DPA.
Žena, ktorá v ruskom letectve pôsobila až do odchodu do výslužby v roku 1997, keď dosiahla hodnosť generálmajora, sa narodila totiž v obci Veľké Maslennikovo v Jaroslavlskej oblasti.
Pri slávnostnom akte otvorenia novej aleje zvečnili odtlačky kozmonautkiných rúk na keramickej platni, ktorú vystavia v parku v Jaroslavli.
Ruský premiér Dmitrij Medvedev dnes podľa informácií agentúry Interfax zaslal Valentine Tereškovovej blahoprajný telegram, v ktorom zdôraznil nedoceniteľný význam jej letu pre kozmonautiku.
Prezident Ruskej federácie Vladimir Putin udelil už pred dvoma dňami niekdajšej kozmonautke Rad Alexandra Nevského za zásluhy o vlasť.
Podľa agentúry RIA Novosti Sovietsky zväz, respektíve Rusko vyslalo do vesmíru doposiaľ len tri ženy, zatiaľ čo Spojené štáty už vyše 50. Podľa Tereškovovej tento nepomer na ruskej strane zapríčinila séria nešťastných náhod, technických ťažkostí, ako aj snaha chrániť kozmonautky pred nehodami.
Sovietska kozmonautka Valentina Tereškovová, ktorá svoj let absolvovala v dňoch 16.-19. júna 1963 na palube kozmickej lode Vostok 6, sa môže najnovšie tešiť aj z Aleje kozmonautov, ktorú pri tejto príležitosti odhalili v Jaroslavli, sídelnom meste jej rodnej oblasti. Informáciu priniesla tlačová agentúra DPA.
Žena, ktorá v ruskom letectve pôsobila až do odchodu do výslužby v roku 1997, keď dosiahla hodnosť generálmajora, sa narodila totiž v obci Veľké Maslennikovo v Jaroslavlskej oblasti.
Pri slávnostnom akte otvorenia novej aleje zvečnili odtlačky kozmonautkiných rúk na keramickej platni, ktorú vystavia v parku v Jaroslavli.
Ruský premiér Dmitrij Medvedev dnes podľa informácií agentúry Interfax zaslal Valentine Tereškovovej blahoprajný telegram, v ktorom zdôraznil nedoceniteľný význam jej letu pre kozmonautiku.
Prezident Ruskej federácie Vladimir Putin udelil už pred dvoma dňami niekdajšej kozmonautke Rad Alexandra Nevského za zásluhy o vlasť.
Podľa agentúry RIA Novosti Sovietsky zväz, respektíve Rusko vyslalo do vesmíru doposiaľ len tri ženy, zatiaľ čo Spojené štáty už vyše 50. Podľa Tereškovovej tento nepomer na ruskej strane zapríčinila séria nešťastných náhod, technických ťažkostí, ako aj snaha chrániť kozmonautky pred nehodami.
