Bratislava 1. júla (Teraz.sk) - Vesmír je fascinujúce miesto aj bez slov. Namiesto zdĺhavej obhajoby vám ponúkame tieto krásne snímky.
Výmena posádky
K Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS) odštartovala z kazašského kozmodrómu Bajkonur raketa Sojuz, ktorá na palube vyniesla troch kozmonautov. Nemec Alexander Gerst, Američanka Serena Aunonová-Chancellorová a Rus Sergej Prokopjev strávia na orbitálnej stanici šesť mesiacov, počas ktorých vykonajú približne 250 experimentov z oblasti biológie či fyziky. Prvé minúty ich letu z Bajkonuru zachytila aj kamera umiestnená v návratovom module.
Zvedavý návštevník. Pes sa prechádza neďaleko kazašského kozmodrómu Bajkonur, odkiaľ odštartuje raketa Sojuz (v pozadí) s tromi astronautmi na palube.Foto: TASR/AP
Explózia asteroidu
V sobotu 2. júna zaplavili internet správy o potvrdenom dopade asteroidu. Prvýkrát ho zaznamenal pracovník observatória Catalina Richard Kowalski (na konte má tak objav troch predpovedaných impaktov) počas bežnej prehliadky oblohy.
Prvý záznam novoobjaveného asteroidu, 2. júna 2018.Foto: Catalina Sky Survey
Päťmetrový asteroid prvýkrát objavili, keď bol približne vo vzdialenosti obežnej dráhy Mesiaca. Do atmosféry Zeme vstúpil o 18:44 h. nášho času nad centrálnou časťou africkej Botswany, pričom sa pohyboval rýchlosťou 17 km/s a uvoľnil energiu rovnajúcu sa približne 3 % hirošimskej atómovej bomby.
Jednému africkému farmárovi sa ho dokonca podarilo nafilmovať.
Na Marse našli stopy života
Robotické vozidlo Curiosity, ktoré skúma povrch Červenej planéty, poskytlo vedcom vzorky horniny z kráteru Gale. Po rozbore sa zistilo, že obsahujú stopy uhlíka, vodíka, ale aj iných prvkov, ktoré sú spájané predovšetkým so vznikom života. Vedci uverejnili tento prelomový objav v známom časopise Science. Hoci zatiaľ nepoznajú zdroj týchto biologických stôp, vyjadrili ale nádej, že planéta mohla byť obývateľná. Rover Curiosity, ktorý skúma povrch planéty Mars.Foto: TASR/AP
Búrka, ktorá pokryla takmer celú planétu
Počasie vo vesmíre je nevyspytateľné a oveľa extrémnejšie ako meteorologické javy, ktoré poznáme tu na Zemi. Presvedčil sa o tom marsovský rover Opportunity. Živel prvýkrát zaznamenali 30. mája a dnes o ňom vedci hovoria ako o jednej z najsilnejších prachových búrok, ktorú pozorovali na Červenej planéte. Súčasná búrka pokrýva okolo 35 miliónov kilometrov štvorcových, čo je približne štvrtina povrchu planéty. Objavujú sa každé tri až štyri marsovské roky (približne šesť až osem pozemských rokov) a môžu trvať týždne i mesiace. Posledná zúrila na planéte v roku 2007. Séria obrázkov, ktorá zachytáva pohľad z planéty Mars smerom k Slnku počas postupujúcej prachovej búrky, jún 2018.Foto: NASA
Japonské fiasko
Posledný júnový deň bol pre japonskú astronautiku poriadne smutným. Štart rakety MOMO vyrobenej súkromnou japonskou firmou sa skončil neúspechom. Raketa štartovala z oblasti mesta Taiki na ostrove Hokkaidó. Podarilo sa jej vyletieť do výšky len niekoľko desiatok metrov, potom klesla k zemi a začala horieť. Neúspechom sa skončil aj let prvej rakety MOMO vlani v júli. Vtedy bol problém s vysielaním telemetrických údajov do riadiaceho centra. V dôsledku toho padlo rozhodnutie o vyradení motorov rakety, ktorá potom spadla do vôd Tichého oceánu. Japonská raketa MOMO po štarte explodovala.Foto: TASR/AP
