Ľudská zvedavosť nepozná hranice - ani tie kozmické. Technologický pokrok nám umožnil, aby sme sa od prijímateľov nových informácií posunuli k ich tvorcom a zamávali vesmíru so zvolaním: Tu sme!
Bratislava 18. novembra (Teraz.sk) – Skladba Chucka Berryho, binárna sústava alebo diamant s ľudskou DNA. Aj to sú predmety a správy s posolstvami, ktoré opustili našu planétu. Putujú nekonečnými hlbinami vesmíru s nádejou, že každá z nich nájde adresáta. Alebo ich ako nedoručenú poštu objavia o tisícky rokov neskôr naši potomkovia.
Od správ z jaskýň po časové kapsule
V samotnej podstate ľudskej rasy je oddávna zakorenená túžba zanechať po sebe hmatateľnú stopu. A to nielen vo forme genetického materiálu, ale aj ako nesmrteľné svedectvo, ktoré by nadchádzajúcim generáciám pripomínalo silu a múdrosť ich predkov. S príchodom nových technologických objavov a odkrývania vesmírnych tajomstiev nás vlastná zvedavosť priviedla k tomu, aby sme sa od prijímateľov nových informácií posunuli k ich tvorcom a zamávali vesmíru so zvolaním „Tu sme!“
V 70. rokoch minulého storočia sa skupina vedcov okolo Franka Drakea rozhodla vytvoriť akúsi „správu vo fľaši“ známu aj pod označením Arecibské posolstvo. Na svoju vesmírnu misiu v súčasnosti čaká časová schránka sondy KEO, ktorú plnia odkazmi obyčajní ľudia. Je len otázkou času, kedy sa k týmto vesmírnym posolstvám pridružia ďalšie. „Takýmto spôsobom sme zabezpečili, že ani o milióny rokov, pravdepodobne dávno po tom, čo ľudstvo nebude existovať, sa na nás nezabudne,“ vysvetľuje astronóm Roman Nagy.
Medzi pozoruhodné odkazy patria napríklad tzv. zlaté platne, rádiogram z Areciba aj časová kapsula projektu KEO.
Zlaté platne - Nahrávky so zvukmi pozemského života
Už 40 rokov putujú vesmírom dve americké sondy Voyager 1 (vyštartovala z floridského mysu Canaveral 5. septembra 1977) a jej identické dvojča Voyager 2 (bola vypustená prvá v poradí – 20. augusta 1977).
V čase ich vyslania vyjadrili vedci z NASA nádej, že by počas putovania vesmírom mohli naraziť aj na známky mimozemského života. Z tohto dôvodu umiestnili na paluby oboch sond skrinky s kovovými doskami. Na ich prednej strane je vyrytý názov – Zvuky Zeme (The Sounds of Earth) a celková dĺžka nahrávok sú 2 hodiny. Hneď prvým zvukovým záznamom je pozdrav generálneho tajomníka OSN Kurta Waldheima a po ňom nasledujú pozdravy v 55 svetových jazykoch.
„Známa zlatá platňa umiestnená na sonde Voyager reprezentuje doposiaľ najvzdialenejší človekom vytvorený objekt vo vesmíre. Ide o najvýznamnejšiu vesmírnu „správu vo fľaši“, akú doposiaľ ľudstvo do nekonečného priestoru vyslalo. Keďže obsahuje relatívne veľké množstvo informácií, fotografií, zvukov a hudby, umožňuje potenciálnym nálezcom vytvoriť si o ľudstve veľmi dobrú predstavu,“ dodáva Nagy.
Na plaketách sa nachádza 116 fotografií. Zachytávajú ľudí pri rôznych činnostiach, pozemskú faunu a flóru, základné miery a váhy, ale aj mapu so súradnicami Zeme. Dosky okrem obrazového materiálu obsahujú aj zvukovú stopu. „Tieto zvuky vyberala komisia takmer jeden rok. Chceli vybrať tie, ktoré by najviac reprezentovali našu planétu, preto je tu zachytený napríklad detský plač, šumenie mora, ale aj vážna a rocková hudba,“ dopĺňa Jakub Kapuš, podpredseda Slovenskej organizácie pre vesmírne aktivity.
Potenciálni prijímatelia by si na nich vypočuli Mozartovu Čarovnú flautu aj skladbu legendárneho Chucka Berryho Johny B. Goode.
Misie oboch sond mali pôvodne trvať štyri roky. Prekvapili aj samotných vedcov, pretože fungujú dodnes. Voyager 1 sa v súčasnosti nachádza v medzihviezdnom priestore. Voyager 2 putuje po najvzdialenejších končinách slnečnej sústavy a funkčný by mal byť ešte do roku 2020.
Projekt KEO – Dar od ľudí dneška ľuďom zajtrajška
Kým obsah zlatých platní bol vyslovene vedeckou záležitosťou, iným príkladom je neziskový program KEO. Každý jeden pozemšťan má možnosť zanechať správu, ktorá bude následne uložená v malej guľovitej sonde s kapacitou okolo šesť miliárd odkazov.
Zaujímavú myšlienku francúzskeho vedca označovaného aj za vesmírneho umelca Jeana-Marca Phillipeho označila organizácia UNESCO za Projekt pre 21. storočie. "Je to dar od ľudí dneška ľudom zajtrajška. Malí, mocní, slabí, silní a bohatí majú každý po štyri strany, na ktoré môžu napísať svoje myšlienky," vysvetlil základné poslanie časovej schránky Phillipe.
Družicu s odkazmi nečaká v porovnaní s Voyagermi vzdialená cesta. Krúžiť bude na obežnej dráhe Zeme a po 50.000 rokoch by mala opäť dosadnúť na zemský povrch. Či tu nájde ľudskú rasu, je skôr téma na fantazírovanie.
Okrem písaných správ vynesie sonda do vesmíru aj diamant s prímesou ľudskej krvi, morskej vody a vzduchu. Na jednej z jeho stien bude vyrytá štruktúra DNA aj astronomická mapa s vyznačením niekoľkých pulzarov.
Sonda mala pôvodne začať svoju vesmírnu misiu v roku 2003. Odvtedy sa jej štart viackrát odložil. Medzičasom dokonca zomrel aj samotný tvorca myšlienky Jean-Marc Phillipe (12. novembra 2008) a z posledných informácií vyplýva, že by sa do kozmu mohla dostať v roku 2019. Na oficiálnej stránke projektu preto stále môžete zanechať vlastný vesmírny odkaz.
Arecibské posolstvo – Správa šifrovaná v rádiovom signáli
Zo Zeme smerom ku guľovej hviezdokope M 13 v súhvezdí Herkula letí rádiový signál vyslaný z portorického observatória v Arecibe. Stalo sa tak presne 16. novembra 1974 pri príležitosti opätovného spustenia jedného z najväčších rádioteleskopov na svete. Jeho vtedajší riaditeľ Frank Drake chcel tejto udalosti dať skutočne slávnostný punc, preto sa spoločne s Carlom Saganom rozhodli vytvoriť šifrovaný rádiogram.
Správa pozostáva z 1679 znakov kódovaných v binárnej sústave. V grafickom zobrazení sa hneď v prvých riadkoch nachádza dešifrovacia tabuľka, ktorá obsahuje znaky pre čísla od 1 až po 10. Ďalej označenie základných stavebných prvkov ako vodík, uhlík, dusík, kyslík a fosfor. Inteligentné bytosti by sa z odkazu dozvedeli napríklad aj priemernú výšku človeka v roku 1974 (176,4 cm) aj vtedajší počet obyvateľov planéty (4,29 miliardy).
Pohľad na známy rádioteleskop Arecibo v Portoriku.Foto: Facebook - Travel with Sears
Ďalšiu časť odkazu tvorila zašifrovaná mapa slnečnej sústavy aj s pôvodnými deviatimi planétami, pričom Zem vedci zvýraznili. Do spodnej časti rádiogramu umiestnili tiež zobrazenie rádioteleskopu Arecibo aj s uvedením priemeru jeho taniera.
S Arecibským posolstvom sa prípadný adresát poriadne natrápi. Navyše, ak ho aj rozlúšti, dostane v porovnaní s odkazom na kovových platniach, len stručné informácie. „Jeho nespornou výhodou ale je, že sa vesmírom šíri rýchlosťou svetla, čím jeho dosah výrazne prevyšuje odkaz sondy Voyager,“ dodáva Nagy.
Keďže rádioteleskop v Arecibe je napevno zabudovaný do zemského povrchu, signál mohli vedci vyslať len do končín, na ktoré mieril a tým miestom bola práve hviezdokopa M 13. Nech už sa správa z Areciba šíri akokoľvek rýchlo, dospeje tam za 25.000 rokov a rovnaký čas bude letieť späť.
Napäté čakanie na odpovede
Čo o nás môžu zistiť z týchto odkazov inteligentné formy mimozemského života? Poslali sme im o sebe základné informácie: počet obyvateľov, našu priemernú výšku, podobu, výtvory našej duševnej činnosti, čo nás teší, zarmucuje a čo je najdôležitejšie, kde nás môžu nájsť.
Znamená teda demonštrácia nášho technického pokroku bod pre nás alebo je skôr slučkou na krku, ktorú sme si dobrovoľne navliekli a nevedomky čakáme na svojho kata?
„S rastúcim technologickým pokrokom sme schopní zaznamenať a vyslať do vesmíru viac a viac informácií. Tu sa otvára priestor pre podrobné popísanie našej civilizácie, od polohy našej Zeme vo vesmíre, cez našu vlastnú históriu až po umenie, či vedecké znalosti. S týmto ale výrazne rastie aj riziko zneužitia týchto informácií zo strany mimozemských bytostí. Na to, že by sme si mali poriadne rozmyslieť, aké informácie vysielame do vesmíru, v súčasnosti upozorňuje časť vedeckej komunity, vrátane profesora Hawkinga,“ uzatvára astronóm Roman Nagy.
