Bratislava 20. decembra (TASR) - Vianočný večer sa 24. decembra na Slovensku začína po východe prvej hviezdy. Rodina zasadne pri štedrovečernom stole, na úvod sa chrúme oblátka s medom a cesnakom, podáva sa kapustnica, ryba, často opekance alebo pupáčiky, nakoniec vianočné pečivo.

Obradové jedlo z nekvaseného cesta - vianočné oblátky - možno nájsť vo väčšine rodín. Môžu byť ozdobené cirkevnými symbolmi. Bývajú okrúhle, oválne, v tvare trubičky a u gréckokatolíkov a pravoslávnych sa pečú z kvaseného cesta v tvare malých koláčikov. Oblátky symbolizujú hostiu, posvätný chlieb, telo Kristovo.

Do 18. storočia oblátky piekli a roznášali kňazi a mnísi, v cirkevných školách ich piekli učitelia - rechtori. Začiatkom adventu obchádzali žiaci obydlia s vinšom a vyberali obilie na vianočné oblátky. Ešte medzi dvoma svetovými vojnami ich tradične v niektorých oblastiach Slovenska piekli ženy na otvorenom ohnisku na farskom dvore. Piekli sa vodové, cukrové, orechové a pre dobytok aj so zapečenou petržlenovou vňaťou. Opäť ich roznášali deti asi týždeň pred Vianocami a dostávali za ne malé darčeky.

Popri vianočnom stromčeku je symbolom Vianoc aj dávny betlehem. Vymyslel ho svätý František z Assisi, taliansky kňaz, básnik, humanista a zakladateľ Rádu františkánov, ktorý žil na prelome 12. a 13. storočia. Vyhľadal v lesoch jaskyňu, priviedol do nej kravu a oslíka a z priateľov zostavil "svätú rodinu" - Jozefa, Máriu i malého Ježiška. Na Štedrý deň pozval k živému obrazu narodenia kresťanského kráľa Ježiša Krista svojich najbližších. Chýr o maštaľke s výjavom narodenia Spasiteľa sa rozšíril do ďaleka a k jaskyni sa uberali zástupy pútnikov. Po smrti Františka z Assisi sa na symbol takmer zabudlo. No v neskorom stredoveku, na začiatku 17. storočia, sa betlehemy so svätou rodinou opäť stali súčasťou atmosféry Vianoc.

Námetom sa začali zaoberať aj ľudoví remeselníci, insitní i profesionálni umelci. Vznikali malé i veľké betlehemy z dreva, papiera, slamy, porcelánu i hliny a ich cesta do kresťanských rodín sa doširoka otvorila.