Stužica/Ubľa 6. januára (TASR) – Veriaci v prihraničnej ukrajinskej obci Stužica zachovávajú vianočné tradície svojich predkov. Sviatky tu začínajú 6. januára. "Na Svjatyj večur je v našej obci taká tradícia, že v ten deň nemôžeme nič jesť, až pokiaľ nevyjde prvá hviezda na nebi," vysvetlil pre TASR starosta Stužice Jurij Šoľak s tým, že pre menšie deti to neplatí.

Podľa jeho slov ženy, ale aj chlapi pripravujú počas celého dňa 12 pôstnych jedál. Pripodobňujú to počtu apoštolov, ktorých mal okolo seba Ježiš Kristus. Medzi pokrmy patria fazuľa, pirohy s kapustou, ryba, kysnuté buchty, uvarený kompót zo sušených hrušiek, jabĺk a šípok, tzv. holúbky, čo sú kapustné listy plnené zmesou ryže a hríbov, ale aj zemiakové placky. "Jedlá musia byť nachystané do času, kým vyjde na nebi prvá hviezda," dodal.

Gazdovia idú ešte pred večerou opatriť hospodárstvo. Kravám, ovciam či koňom rozdajú chleba. História totiž podľa Šoľakových slov hovorí, že Ježiš Kristus sa narodil v maštali medzi zvieratami, preto sa aj o ne musia postarať. Chlapi potom prinesú do obydlia seno i slamu. Rozsypú ju po zemi v izbách.

"Z domu sa nesmie vynášať až do 9. januára, potom sa musí spáliť," priblížil. Jednou z tradícii je tiež slamu zaviazať okolo stromov v záhrade, aby boli plodné. "Deti vtedy strašia stromy sekerou, že keď nebudú rodiť, tak ich zrúbajú," dodal s úsmevom starosta.

Foto: TASR - Oliver Ondráš

Na stole musí vždy stáť snop z ovsa, žita či pšenice. Pred tým, než si zaň rodina sadne, umyjú sa všetci jej členovia vo vode s peniazmi, aby sa pri nich držali. Po modlitbe môžu začať s jedením. Najprv cesnak, aby boli zdraví, cukor alebo med, aby boli dobrí k ľuďom a nemali s nimi problémy, potom pristupujú k pripraveným pokrmom. "Kto čo chce, tak si vyberie. Po jedle spievame koledy," priblížil atmosféru Šoľak.

Na prípitok sa v tento deň môže podávať iba víno. Po ukončení večere zostáva všetok riad na stole. "Príbor sa dáva dokopy, aby sa rodina nerozchádzala," vysvetlil s tým, že v podobnej súvislosti sa kedysi železnou reťazou obmotával stôl. "Robilo sa to preto, aby sa hospodárske zvieratá nerozchádzali, aby nebehali po lese," dodal.

V niektorých iných obciach začínajú betlehemci koledovať hneď po večeri. V Stužici tak robia až na druhý deň, teda 7. januára po službe v chráme. Skupinu tvorí dedo, štyria pastieri a dvaja anjeli. Obec obchádzajú štyri skupiny, ktoré dopĺňajú pomocníci. "V jednom dome môže byť pri kolede aj 50 ľudí," vysvetlil pre TASR vedúci oddelenia kultúry v Stužici Andrij Holubka, ktorý koleduje už 20 rokov. Začínal ako deväťročný v roli anjela, v súčasnosti je pastierom.

Foto: TASR - Pavol Ďurčo

Úlohou koledníkov je podľa jeho slov zvestovať novinu o narodení Ježiša Krista, zároveň povinšovať gazdom obydlia radosť, zdravie, pokoj, lásku, šťastie i hojnosť. Do nového roka im želajú, aby sa biedy nedočkali, aby ich deti poslúchali, dobre sa učili a ctili si starších. Gazda betlehemcov pohostí koláčmi, orechmi i cukríkmi. Pastier nimi obdaruje všetkých, ktorí im pomáhali pri kolede, ujde sa i deťom v domácnosti. Posedia, porozprávajú, aj si spoločne zaspievajú.

"V jednej chyži sme i viac ako polhodinu," skonštatoval Holubka. Koledníkov ešte na záver ponúknu slepačím vývarom, aby sa im aj naďalej dobre spievalo. Všetky domy totiž musia prejsť v jeden deň. Končia preto aj o 4.00 h ráno ďalšieho dňa.

Betlehemci sa začínajú schádzať 25. decembra, aby všetko stihli nacvičiť. Môžu to byť výlučne chlapci. Každý rok 10. januára sa zúčastňujú festivalu betlehemských kolektívov. Porota podľa určitých kritérií vyberie víťaznú skupinu, ktorá si domov odnesie darčeky. "Deti sa tešia, chcú chodiť vinšovať," vysvetlil vedúci oddelenia kultúry s tým, že aj dievčatá rady pomáhajú.

Podľa slov starostu Stužice aj napriek tomu, že sú mnohí ľudia odcestovaní za prácou po svete, na veľké sviatky sa vždy vracajú domov k rodine. Pod jednou strechou sa tak stretávajú viaceré generácie.