Bratislava 7. decembra (TASR) - Vianočné stromčeky, ako ich poznáme dnes, prenikali do domácností len veľmi pomaly. Z nemecky hovoriacich krajín postupne prešli do nášho meštianskeho prostredia, no na vidiek bola púť ozdôb a stromčekov ešte dlhá. Mať však doma na Vianoce ihličie, nebolo nič nové ani v našich zemepisných šírkach. Tvrdí to etnologička Katarína Nádaská.

"Starí Slovania už používali ihličnaté vetvičky, nie veľké stromčeky, lebo mali skôr ekologické myslenie. Prioritná funkcia vetvičiek bola, že si nimi v zime zdobili príbytky. A keďže ihličnany majú ostne a pichajú, všetko, čo bolo ostré, malo odpudzovať nejakých démonov," vysvetlila Nádaská.

Postupne sa však u nás začali udomácňovať aj stromčeky. Tento zvyk prišiel na územie Prešporka z nemecky hovoriacich krajín. Ich prvou zastávkou na našom území boli podľa etnologičky šľachtické a meštianske domy zo začiatku 19. storočia. Kým sa však vianočné stromčeky dostali aj na vidiek, trvalo im to takmer sto rokov.

K Vianociam a vianočnému stromčeku patrí aj výzdoba. Aj tu bol rozdiel medzi mestom a vidiekom. "Ozdoby sa robili ručne aj v šľachtických a meštianskych rodinách, aj na vidieku. Rozdiel bol akurát v tom, že v šľachtických rodinách boli ozdôbky zhotovované zo zamatu, šité. Mladé devy sa v dievčenských školách učili takejto kreativite a toto bola činnosť, ktorú v školách robili v podstate od jesene," vysvetľuje Nádaská. Podotýka, že v ľudových vrstvách zase výzdobu tvorili najmä sušené jabĺčka a oriešky.

Spočiatku sa vianočný stromček zdobil iba slamou. V prvej polovici 19. storočia však začali vznikať prvé manufaktúry, kde sa vyrábali prvé vianočné ozdoby. "Tie však boli veľmi drahé a nie každý si ich mohol dovoliť," podotýka etnologička. Salónky prišli na stromček až koncom 19. storočia. "Neboli to však salónky, ako ich poznáme dnes. Bol to karamel, ktorý bol zabalený do farebných papierikov," dodala Nádaská. Na vidieku salónky nahradili perníky.

TASR informovala tlačová tajomníčka Bratislavského samosprávneho kraja Veronika Beňadiková.