Besançon/Bratislava 26. februára (TASR) - Victor Hugo patril k vrcholným predstaviteľ francúzskeho literárneho romantizmu. V jeho svetoznámych dielach ako Chrám Matky Božej v Paríži, Bedári či Ruy Blass sa odrážajú humanistické tradície, ako aj historický proces, ktorým francúzska spoločnosť prechádzala v 19. storočí.
Od narodenia Victora Huga, francúzskeho spisovateľa, básnika a dramatika, uplynie v sobotu 26. februára 220 rokov.
Victor Hugo sa narodil 26. februára 1802 v meste Besançon ako syn generála Napoleonovej armády a matky presvedčenej katolíčky a prívrženkyne monarchie. Postoje k politike a k dianiu v spoločnosti boli vo vtedajšom Francúzsku nejednotné a aj v samotnej rodine Hugovcov dochádzalo denne k prudkým výmenám názorov.
Budúci slávny spisovateľ si už ako pätnásťročný získal úspech svojimi básňami. Zúčastňoval sa na rôznych autorských súťažiach a vždy úspešne. Do dvadsiatky vydal dve zbierky básní, za ktoré si vyslúžil kráľovskú penziu od Ľudovíta XVIII.
Medzníkom v umeleckom a ideovom vývine Victora Huga bol rok 1827, keď sa hlavne divadelnou hrou Cromwell prihlásil k romantizmu. Práve dramatická tvorba sa mu zdala najvhodnejším literárnym druhom na šírenie pokrokových liberálnych ideí, ktoré našli výraz najmä v divadelných hrách ako Kráľ sa zabáva (1832), Maria Tudorová (1833), Angelo, tyran padovský (1835) a predovšetkým potom v tragédii Ruy Blass (1838).
Medzi najznámejšie Hugove romány patrí Chrám Matky Božej v Paríži (1831), ktorý bol preložený do mnohých európskych jazykov a tiež sfilmovaný. Známa je snímka Zvonár u Matky Božej z roku 1956, v ktorej hlavné postavy stvárnili hviezdy strieborného plátna Gina Lollobrigida a Anthony Quinn.
Gina Lollobrigida, foto z archívu.Foto: TASR/AP
K dodnes čítaným Hugovým dielam patrí aj rovnako slávny román Bedári (1865). Autor sa pri písaní inšpiroval viacerými skutočnými osobami a udalosťami a vytvoril tak dielo, v ktorom sa stretli prvky romantizmu s realizmom a sociálnymi témami. Svetoznámy román bol viackrát prenesený na filmové plátno a tiež na divadelné javiská v podobe muzikálu.
V rovnomennej filmovej snímke z roku 1958 stvárnil hlavnú postavu Jeana Valjeana legendárny francúzsky herec Jean Gabin, o 24 rokov neskôr sa jej s veľkým úspechom zhostil Lino Ventura. A zahral si ju aj Gerard Depardieu v televíznom seriáli z roku 2000. Román Bedári sa dočkal filmového spracovania aj v roku 2012 a hlavnú postavu stvárnil austrálsky herec Huhg Jackman.
Režisér Tom Hooper (zľava), herečka Anne Hathawayová a herec Hugh Jackman pózujú s cenou v kategórii najlepšia komédia alebo muzikál za filmovú verziu úspešného divadelného muzikálu Bedári počas odovzdávania Zlatých glóbusov 13. januára 2013 v Beverly Hillse.Foto: TASR/AP
Ako zručný románopisec sa Hugo predstavil aj dielami Robotníci mora (1866) či Človek, ktorý sa smeje (1869). Z básnickej tvorby možno spomenúť zbierky Ódy a balady (1826), Tresty (1853), Piesne ulíc a lesov (1865) či Zvrchovaný súcit (1879).
V polovici 50. rokov 19. storočia sa Victor Hugo venoval politike. Spočiatku v intenciách monarchie Ľudovíta Filipa. Po roku 1848 presedlal k republikánom a bol poslancom zákonodarného francúzskeho zhromaždenia. Po prevrate v roku 1851 ako jeden z najnekompromisnejších odporcov Napoleona III. odišiel najprv do belgického exilu, neskôr žil na britských ostrovoch Jersey a Guernesey, kde sa venoval literárnej činnosti.
Po páde Napoleona a po osemnásťročnom exile sa vrátil do Francúzska a ako poslanec národného zhromaždenia a senátor stál od roku 1876 až do smrti na pozíciách liberálneho demokratizmu a humanizmu.
Victor Hugo zomrel 22. mája 1885 v Paríži. Dožil sa 83 rokov. Deň jeho smrti sa stal dňom francúzskeho národného smútku.
