Bratislava 10. januára (TASR) – Bratislavská výstava Zvláštni ľudia voskovými figurínami predstavuje nežijúcich ľudí a jedného žijúceho s výrazne odlišným vzhľadom. Osoby s dvoma hlavami alebo tvárami, štyrmi očami, siamské dvojčatá, muža s vlčím syndrómom či ženu s najväčšími prsiami.

"Je to výstava ľudí, ktorí skutočne žili s rôznymi vrodenými anomáliami. Nič podobné sme tu nemali, pre mňa to bola veľmi zaujímavá novinka. Som otvorená tradičným aj novým podujatiam, preto sme s touto výstavou súhlasili," na dnešnej tlačovej konferencii uviedla Mária Priečinská, riaditeľka Strediska kultúry na Vajnorskej ulici, kde expozícia potrvá do 27. januára.

Jej podtitul Katastrofy ľudského tela potvrdzuje unikátnosť. Kolekciu sôch z petrohradského antropologického múzea vytvorili jeho umelci ako napodobeniny podľa dobových zdrojov. "Použili lekárske očné a zubné implantáty, do vosku vpichovali pravé ľudské vlasy. Preto sochy pôsobia dokonale živým dojmom. Niektoré sú staré 80 rokov a najmladšie majú vyše 20. Petrohradské múzeum vyhorelo a bolo šťastie, že vtedy bola výstava v Nemecku, takže sa zachovala. Teraz sú v Petrohrade na jednej ulici tri múzeá voskových figurín," prezradil prevádzkovateľ výstavy Alfréd Šmíd z ČR.

Mediálne najznámejšou figurínou je Lolo Ferrari (1963), ktorá zomrela ako 37-ročná a bola rekordmanka v počte plastických operácií pŕs. Podľa odhadu ich mala 20 až 30 a objem jej hrudníka dosiahol neuveriteľných 180 cm, čo vzbudzovalo zvedavosť, obdiv aj odpor. Mala ťažké detstvo, keď otec neverami ponižoval mamu a tá sa pomstila na dcére častým prízvukovaním, aká je škaredá. Možno práve odtiaľ pramenila jej túžba po zmene tela, v ktorej ju podporoval manžel. Nakoniec sa pravdepodobne predávkovala liekmi, čo jej spôsobilo skorý odchod z tohto sveta.

Textové informácie aj video prezrádzajú rôzne zaujímavosti. Návštevník zistí, prečo Aimes Aldoni dokázal otočiť hlavu o 180 stupňov, ktorá žena mala tvár mulice a iná všetky končatiny ako tučniak. Alebo kto strieľal z luku nohami, že Aloisia Wagner narodená bez rúk a nôh celý život účinkovala v cirkuse.




Bratia Giacomo a Giovanni Battista Tocciovci boli siamské dvojčatá z talianskej Locany. Rok ich narodenia nie je presne známy (1875-1877) ani dátum smrti. Mali dve hlavy, dva krky, dve srdcia i dvoje pľúc, štyri ruky a dve nohy, spoločné hrubé i tenké črevo, konečník a penis. Už v detstve precestovali s cirkusmi veľkú časť Európy, neskôr sa dostali aj do USA, kde zarábali obrovské peniaze. Nikdy sa nenaučili chodiť, no hovorili po taliansky, nemecky i francúzsky.

Johnny Eck sa narodil (1911) ako jeden z dvojičiek, jeho brat Robert bol zdravý. Johnny bez vyvinutých dolných končatín sa živil ako cirkusový umelec aj hral vo filmoch. Zomrel 79-ročný v spánku na infarkt, jeho dvojča zomrelo o štyri roky neskôr. Spolu sú pochovaní v Baltimore (USA), kde sa narodili.

Buster Simcus (1959) ešte žije v Colorade a do Guinnessovej knihy rekordov sa zapísal s hmotnosťou unikátnych 610 kg v roku 1995. Podstúpil množstvo odtučňovacích kúr a váhu znížil na 97 kg.

Edward Mordrake sa preslávil tým, že na zátylku hlavy mal druhú tvár. Prvá zmienka o tomto dedičovi anglického šľachtického stavu sa datuje v roku 1895. Prosil lekárov, aby mu odstránili druhú tvár. Nebolo to možné a schizofrénia dvoch tvárí ho ako 23-ročného dohnala k samovražde.

Postihnutie ľudí bolo prekliatím, ale aj darom. Od pradávna sa vyskytovali jedinci svojím zovňajškom výrazne vystupujúci z davu. Spoločnosť sa ich stránila, ale zároveň ju zvláštnosťami priťahovali. Z postihnutia takých ľudí často pramenila neskutočná sila a odhodlanie vzoprieť sa osudu a predviesť okoliu svoj neobyčajný vzhľad ako dar, chceli byť rešpektovaní a uznávaní. Pracovali v cirkusoch a panoptikách, často sa naučili neuveriteľné kúsky, ktorými ešte viac podnecovali zvedavosť návštevníkov.