Bratislava 4. apríla (Teraz.sk) - Najavo vyšli viaceré prekvapivé skutočnosti o ikonických zvieratách svetovej ochrany prírody, pandách veľkých.

„Indiskrétne“ ich uverejnila v časopise Journal of Mammalogy jedenásťčlenná skupina amerických a čínskych vedcov a ochranárov na čele s Vanessou Hullovou a Jianguom Liuom z Michigan State University v East Lansing.

Pandy veľké (Ailuropoda melanoleuca) sú námetom mnohých televíznych dokumentov, vďaka čomu ich poznajú ľudia na celom svete. Ich popularite pomáha milý „medvedíkovský“ vzhľad. O tom, ako trávia čas v čínskych bambusových lesoch, sa však vedelo málo.

Foto: Michigan State University

To sa teraz zmenilo. Vedci totiž vybavili päť voľne žijúcich pánd obojkami s GPS lokátormi, ktoré umožnili dlhé mesiace sledovať pohyb týchto unikátnych zvierat.

Štyri plus jeden

"Pandy sú plachý a vo voľnej prírode obťažne zachytiteľný druh. Preto sme nemali dobrú predstavu o tom, ako sa presúvajú zo dňa na deň,“ povedala Vanessa Hullová.

„Bola to veľká príležitosť nahliadnúť do tajnostkárskej spoločnosti pánd, ktorá navyše bola v minulosti uzavretá pred zahraničnými vedcami. Akonáhle sme mali všetky údaje v počítači, mohli sme sa pozrieť, kam zvieratá putovali a zmapovať to. Fascinovalo to, keď sme takto mohli sedieť a sledovať, ako sa pred nami sťaby v malom oblôčiku do ich sveta odvíja celý rok pandieho života,“ doplnil jej kolega Jindong Zhang.

Výskum sa týkal piatich pánd. Tri z nich boli dospelé samice pomenované Pan Pan, Mei Mei a Zhong Zhong. Štvrtou mladá samica Long Long. Päticu uzatváral samec Chuan Chuan.

Obmäkčené úrady

Všetky zvieratá obývajú Wolongskú prírodnú rezerváciu v provincii S´čchuan na juhozápade strednej Číny. Založená bola v roku 1963 a má rozlohu 200.000 hektárov.

Čínske vládne orgány to myslia s ochranou tamojších ohrozených pánd veľkých vážne. Vyše desaťročie preto zakazovali dávať zvieratám GPS obojky. Všetky doterajšie výskumy ich pohybu vychádzali z priamych pozorovaní. Úmerne tomu boli značne útržkovité.

Nový výskum je prvý, využívajúci pokročilú technológiu, ktorá poskytuje úplnejší obraz o dlhodobom pohybe jednotlivých pánd. A o tom, ako sa spolu stýkajú.

Prekvapenia, prekvapenia...

Oplatilo sa. GPS štatistika priniesla nečakané poznatky. Pandy veľké vedci považovali za samotárske zvieratá, ktoré sa stretávajú iba v období párenia. Samce a samice s mláďatami mali žiť izolovane. Lenže teraz sa ukázalo, že niekedy sa predsa len stretávajú aj mimo ruje.

Foto: Sue Nicholls, Michigan State University

Tri zvieratá zo sledovanej skupiny, samec Chuan Chuan a samice Mei Mei a Long Long, sa v tom istom čase pohybovali v rovnakej časti wolongského lesa. Bolo to niekoľko týždňov na jeseň. Teda mimo zvyčajného jarného obdobia párenia.

„Zreteľne vidno, že to nebola iba náhoda. Zaznamenali sme ich prítomnosť na rovnakých miestach, kde by sme nikdy nečakali, že ich nájdeme spolu v priebehu takého dlhého obdobia a v tejto časti roka,“ konštatovala Vanessa Hullová. „Dokazuje to, že pandy nie sú také samotárske, ako sa kedysi všeobecne myslelo,“ nadviazal Jindong Zhang.

Vohľady a kŕmiaca stratégia

Samec sa potuloval na väčšom území ako hociktorá zo samíc. Vedci si myslia, že sa vlastne usiloval „opáčiť“ samice v okolí. Svoju prítomnosť im oznamoval pachovými značkami. Zanechával ich trením špeciálnej žľazy pri konečníku o stromy.

Divo žijúce zvieratá zvyčajne majú základné teritórium a v ňom jadrovú oblasť, kam sa často vracajú a ktorú bránia zvlášť intenzívne pred votrelcami. GPS údaje ukázali, že pandy veľké majú takých jadrových oblastí mnoho, zvyčajne 20 až 30. Vyplýva to zo spôsobu obživy.

„Dlho sedia na jednom mieste, kým neskonzumujú všetku potravu navôkol, čo ich napokon prinúti presunúť sa ďalej,“ vysvetlila Vanessa Hullová.

Animácia ukazuje dlhodobý pohyb skúmaných pánd

Zdroj: Sue Nicholls, Michigan State University

Putovanie v kruhu

Pandy sa takmer výlučne živia bambusom. Presnejšie, mladými výhonkami. Nový výskum ukázal, že sa do jadrových oblastí vracajú po dlhších časoch, až po šiestich mesiacoch. Zdá sa, že si zapamätávajú, kde sa dobre nakŕmili a návrat časujú tak, aby bambus stihol dorásť.

Z výskumu tiež vyplýva, že niektoré miesta pre ne majú zvláštny význam. Najmä s ohľadom na prehľad o dianí v okolí a komunikáciu so susednými pandami.

Podľa nedávnej správy čínskych orgánov stúpol počet voľne žijúcich pánd veľkých o 17 percent, na 1864 jedincov. Zlepšil sa tiež stav biotopov v chránených územiach. To určite vzbudzuje istý optimizmus. Hoci Jianguo Liu upozornil, že na okrajoch a mimo týchto území dochádza k drobeniu biotopov čo spolu s ďalšímu ľudskými a klimatickými negatívnymi vplyvmi to znamená, že budúcnosť pánd je stále otázna, dobré správy tým nekončia.

Pandie tao

Vedci tiež nedávno zistili, že pandy veľké nie sú pri svojich biotopoch až také vyberavé, ako sa dosiaľ predpokladalo. Výsledky trojročných terénnych pozorovaní uverejnili v odbornom časopise Ursus, venovanom medveďom a príbuzným zvieratám.

„To, ako si pandy vyberajú biotop, je veľmi zložitý proces, ktorý sa stále ešte len pokúšame odhaliť. Pandy tvoria súčasť prepojených ľudských a prírodných systémov, kde ľudské zásahy zmenili podstatnú časť pôvodných biotopov,“ vysvetlil Jianguo Liu.

Foto: Vanessa Hull, Michigan State University

Na základe doterajších poznatkov sa predpokladalo, že pandy veľké uprednostňujú mierne svahy v určitej nadmorskej výške pôvodného starého lesa s hojnosťou bambusu a dosť ďaleko od ľudí. To všetko boli prirodzené závery. Ibaže vychádzali z malého počtu pozorovaní.

Prehodnotenie doterajších a ich doplnenie o nové ukázalo, že pandy celkom ochotne žijú aj v druhotných mladých lesoch. Na miestach, kde sa vyrúbali pôvodné stromy a následne vyrástli nové. A neváhajú šplhať sa aj do strmých svahov, ak sa tam vyskytuje správna odroda bambusu. To isté platí o nadmorskej výške a miere slnečného svitu.

Nádejná budúcnosť?

"Je to vzrušujúce, keď vidíte, aké pružné sú pandy, alebo aspoň to, že si vyberajú oblasti, o ktorých sme si nikdy nemysleli, že by sa tam uživili,“ povedala Vanessa Hullová.

Foto: Vanessa Hull, Michigan State University

„Dáva to nádej. Počas miliónov rokov prežili mnohé výzvy. Bolo by veru smutné pomyslenie, že napokon prišli ľudia a všetko to nenapraviteľne premárnili a zničili,“ uzavrela.

Zdroje: Journal of Mammalogy z marca 2015; Komuniké Michigan State University z 27.3. 2015 a 3.12. 2014