Bratislava 28. marca (TASR) - Menovať nedostatky kvality života a súvisiaceho bývania v súčasnej Bratislave je jednoduché: nekoncepčná výstavba, zlá doprava, málo parkovacích plôch, chýbajúce cyklistické chodníky, neudržiavaná zeleň, málo ihrísk a športovísk, chýbajúce alebo zanedbané verejné priestranstvá. Málokto z občanov si uvedomuje, že menovateľom rôznych nedostatkov Bratislavy je jej neprimerane veľká rozloha.

Podľa architekta Igora Lichého z ateliéru Architekti Šebo-Lichý akokoľvek to znie kontroverzne alebo nelogicky, ale aby Bratislava ponúkla lepšiu kvalitu života v meste, žiada si to väčšiu koncentráciu stavieb a príslušnej infraštruktúry. Ako povedal pre TASR, v ostatných rokoch sme sa mohli stretnúť s tým, že v Bratislave dochádzalo k mnohým prípadom výstavby nových budov, pričom došlo k zabratiu verejného priestranstva, zelene alebo neudržiavaných plôch s náletovou zeleňou, ktoré mali potenciál stať sa do budúcnosti príjemnou oddychovou zónou či parkom. Tento jav rozpútal odpor zo strany občianskych aktivistov a ochranárov, ale použili ho aj kandidáti v komunálnych voľbách. Momentálne panuje všeobecne rozšírený názor, že výstavba do mesta nepatrí a stavať by sa malo hlavne na voľných plochách, mimo existujúce mestské štruktúry.

Podľa Lichého je Bratislava štyrikrát menej zahustená ako Viedeň, pričom rakúska metropola pravidelne vyhráva v anketách o najkvalitnejšie mesto. Riedka štruktúra mesta spôsobuje obrovské prevádzkové náklady na infraštruktúru. Nestíhajú sa opravovať cesty, odhŕňať sneh, nové štvrte majú problém s napojením na vodovod a kanalizáciu. Nehovoriac o tom, že neostávajú peniaze na iné potrebné investície.

Intenzívne, a teda hustejšie mesto má svoje výhody - má nízke nároky na distribúciu médií, je energeticky úspornejšie, nezaberá prírodu, má efektívnejšie riešenú hromadnú dopravu. Hustejšia zástavba v praxi pre mesto znamená aj vyššie príjmy z daní. O to viac sa tieto finančné zdroje môžu použiť na budovanie chýbajúcich verejných priestorov, či už ide o parky, námestia, ihriská alebo cyklotrasy. Naopak, bývanie mimo centra má za následok zvýšený objem dopravy. Dochádza k väčšiemu znečisteniu ovzdušia. Periféria mesta v realite taktiež znamená väčšiu spotrebu elektriny či tepla na zimné vykurovanie, tvrdí Lichý.

„Presvedčiť obyvateľov Bratislavy, že zahusťovanie mesta je na dobro veci, bude iste behom na dlhé trate. Každý je prirodzene citlivý na svoj životný priestor a výstavbu v blízkosti svojho bydliska nebude vnímať v kontexte lepšej kvality bývania v meste. Pre Bratislavu však nastal čas diskusie na túto tému, ako aj na tému nového územného plánu. Existujúci plán je len rámcový a umožňuje rôzny výklad. Bratislave chýba vízia, s ktorou by sa identifikovala väčšina obyvateľov, a územný plán by mal byť jedným z nástrojov na realizovanie tejto idey,“ uzatvára Igor Lichý.