Bratislava 28. mája (Teraz.sk) – Hovorí sa, že máj je lásky čas. A tak sa v dnešnom článku nášho seriálu Slovenskí démoni a strašidlá budeme venovať ľúbostnej tematike. Aj keď väčšina povestí sa končí tragicky, predsa len sa nájdu občas aj nejaké so šťastným koncom.
Jedna z najznámejších povestí sa viaže k Považskému hradu, kde sídlili lúpežní rytieri Podmanickí. Ján a Rafael boli naozaj mocní a všetko si vydobyli. Raz sa však ich cesty rozišli a vydali sa na lup každý osve. Rafael po ceste stretol koč, v ktorom sa viezla krásna Hedviga spolu s otcom. Sprievod ju chcel brániť, no Rafaelova družina bola v značnej presile, a tak si násilím vzali dievčinu na Považský hrad. Ona ho však odmietala, pretože nedokázala milovať násilníka ako on a nedokázala mu odpustiť zločin voči jej otcovi. Zanedlho na hrad privandroval aj starší Ján a aj jeho očarila mladá poľská šľachtičná. Krása Hedvigy sa však stala kameňom sváru medzi kedysi nerozlučnými bratmi. Predsa len ich však spojila jedna vec. Do uší sa im dostala správa, že hrad Budatín je bez svojho pána a slabo strážený. Vysadli teda bratia na kone a dali sa na lup. Situáciu využil otec Hedvigy, ktorý sa vyliečil zo zranení a naverboval sedliakov. Spolu s nimi hrad dobyl a vyslobodil svoju dcéru. Keď sa bratia vrátili, našli už iba tlejúci hrad. Ba čo bolo ešte horšie, predvolal si ich samotný kráľ, ktorý sa dozvedel o ich zverstvách. Ján a Rafael ho však prosili o milosť a stali sa jeho vernými služobníkmi, ktorí sa mu vždy hodili v boji.
A k Topoľčanom sa viaže príbeh o láske. Hradnému pánovi sa narodila dcéra, ktorá rástla do krásy a nemala núdzu o pytačov. Srdce Ľudmily však patrilo chudobnému zemanovi Jankovi. Prišla však vojna, a tak mladík musel narukovať. Medzitým sa na hrade zjavil jednoruký pán Tematínu. Dievčine narozprával, že o ruku prišiel v boji, no v skutočnosti mu ju za trest odsekli. Bažil nielen po jej kráse, ale aj po jej bohatstve. Aby ju získal, rozhodol sa zamieňať listy zaľúbencov. V jednom z nich sa písalo, že Janko padol v boji, čo Ľudmilu tak vzalo, až jej puklo srdce. Zanedlho sa však zeman vrátil a keď sa dozvedel, prečo jeho drahá zomrela, poslal pánovi z Tematína list. V ňom sa písalo, že zomrel majiteľ Topoľčianskeho hradu a že mu všetko odkázal. Aké však bolo prekvapenie bezrukého šľachtica, keď zistil, že dediť nebude. Janko otcovi Ľudmily vyjavil, že pán Tematína menil listy, a preto jeho dcéra zomrela. Napokon šľachtica zabili. Janko však nedokázal žiť vo svojej domovine, kde mu všetko pripomínalo Ľudmilu. Ako pusovník sa vybral do sveta, no nikdy na ňu nezabudol.
Studňa lásky na Trenčianskom hrade.Foto: TASR - Radovan Stoklasa
Ak sa niekedy vyberiete na Trenčiansky hrad, pristavte sa pri známej studni lásky. Povesť hovorí o láske tureckého šľachtica Omara ku krásnej Fatime, ktorá bola v zajatí trenčianskeho hradného pána Štefana Zápoľského. Ak ju chcel vyslobodiť, musel v tvrdej skale vyhĺbiť studňu, ktorá na hrade doposiaľ chýbala, čo bolo v čase obliehania viac než potrebné. Omar a jeho druhovia tri roky kopali, skaly lámali, až jedného dňa naozaj vytryskol prameň vody. Prvý dúšok priniesol Turek Zápoľskému s týmito slovami: "Vodu máš Zápoľský, ale srdce nemáš". Povesť ďalej hovorí, že keď si Omar odvážal Fatimu z hradu, jej závoj sa zachytil na šípovom kríku. Na tom mieste dodnes stojí najstarší hostinec v Trenčíne, nazývaný Fatima.
V krypte Piaristického kostola v Trenčíne leží telo nebohej Kataríny Suňogovej. Dcéru budatínskeho hradného pána postihol naozaj smutný osud. Dievčina bola povestná svojou krásou a vyhliadol si ju pán Vršatca Ján Jakušic. Ona však bola tajne zasnúbená s mladým grófom Františkom Forgáčom. Keď sa s tým priznala svojmu otcovi a odmietla budúceho ženícha, dal ju zamurovať vo veži Budatína a vybral sa na poľovačku. Katarínin komorník poslal tajnú správu Forgáčovi, ktorý svoju vysilenú lásku zachránil a vzal na svoj hrad. Len čo sa to dozvedel Jakušic, vyčkal si na mladého grófa a zavraždil ho. To sa stalo 23. januára 1647. Nebola to však iba obyčajná vražda z povesti. František Forgáč bol totiž tekovský župan a kapitán Tekova a jeho smrť sa dnes považuje za dobový kriminálny prípad. A čo sa stalo s Katarínou? Napokon sa vydala za Jakušica a po jeho smrti sa z nej stala zámožná vdova. Príbeh o jej tragickej láske pripomína už len výklenok veže na Vršatci, nad ktorým je vysekaný znak.
Aj na hrade Stropkov vraj kedysi zamurovali istú dievčinu. Ajka však mala ďaleko k cnostným pannám. O jej kráse sa dopočul aj hradný pán Ctibor, ktorý sa do nej zahľadel a okamžite sa s ňou rozhodol oženiť. Počas hostiny sa však zabávala viac s inými mužmi než so svojím manželom. A to kadejako. Nuž ju nechal zamurovať. O pár dní sa hradom začali šíriť zvláštne zvuky. Ctibor nemohol oka zažmúriť, pretože ho hrýzlo svedomie, že nechal dievčinu zomrieť hladom a smädom. Mátalo ho, lebo sa jej nedostalo slušného pohrebu. Rozhodol sa teda jej telo pochovať. Aké však bolo jeho prekvapenie, keď našiel Ajku nažive a v objatí jedného zo svojich sluhov. Hradnému pánovi bolo zavše jasné, že na hrade nemátal duch mladuchy, ale ozývali sa v ňom jej slastné vzdychy. Veru, aj takáto pikantná povesť sa nám zachovala o hrade Stropkov.
