Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Vietnamský politik a štátnik Ho Či Min - vlastným menom Nguyen Tat Thanh - sa narodil pred 125 rokmi 19. mája 1890 v obci Kim Lien v strednej časti vtedajšej kolónie Francúzska Indočína.
Autor TASR
Kim Lien/Bratislava 19. mája (TASR) - Vietnamský politik a štátnik Ho Či Min - vlastným menom Nguyen Tat Thanh - sa narodil pred 125 rokmi 19. mája 1890 v obci Kim Lien v strednej časti vtedajšej kolónie Francúzska Indočína. Stal sa z neho komunistický funkcionár a líder severného Vietnamu, na jeho čele stál od konca druhej svetovej vojny až do svojej smrti v roku 1969.
Prvá svetová vojna ho zastihla ako študenta vo Veľkej Británii, neskôr žil vo Francúzsku. V roku 1919 poslal účastníkom mierovej konferencie vo francúzskom Versailles memorandum s požiadavkou nezávislosti pre národy Indočíny. Vo francúzskej metropole Paríži v roku 1920 založil medzinárodný zväz farebných ľudí a v roku 1921 vstúpil do francúzskej komunistickej strany.
Pretože medzinárodný zväz ostro útočil proti francúzskemu kolonializmu, z Francúzska ho vyhostili. Útočiskom sa mu stal Zväz sovietskych socialistických republík (ZSSR). Určitý čas pôsobil v Číne, kde sa v januári 1930 z jeho iniciatívy zlúčilo niekoľko komunistických organizácií, ktoré v predchádzajúcich rokoch vznikli v Indočíne a vytvorili Komunistickú stranu Indočíny.
Počas druhej svetovej vojny organizoval v Indočíne Ligu za nezávislosť Vietnamu (Viet Minh). V rokoch 1942–1943 v krutých podmienkach väznenia prijal meno Ho Či Min (Ten, kto osvetľuje cestu).
Po druhej svetovej vojne vyhlásil 2. septembra 1945 nezávislú Vietnamskú demokratickú republiku a postavil sa na jej čelo ako prezident a v rokoch 1945-1955 bol aj predsedom vlády. V rokoch 1946-1954 viedol vojnu s Francúzskom, ktoré chcelo Vietnam rekolonizovať. Boje prerástli do partizánskej vojny.
V roku 1954 rozhorčilo Ho Či Mina rozhodnutie ženevskej mierovej konferencie, ktorá mu garantovala kontrolu iba nad severným Vietnamom. Krajina bola vtedy rozdelená 17. rovnobežkou. Vietnamská demokratická republika na severe územia sa pod Ho Či Minovou vládou stabilizovala ako komunistický štát. Na juhu bol potom prevratom zvrhnutý monarchistický režim a bola vyhlásená Vietnamská republika.
Ďalšia vojna, iniciovaná komunistami s cieľom spojiť obe časti krajiny, sa začala v roku 1960 a trvala dlhé roky. Ho Či Min v tom čase vážne ochorel a na bojoch sa už nezúčastňoval (bolo to ešte predtým, ako sa v konflikte začali angažovať Spojené štáty americké). Ostal však pre Vietnamcov hrdinom nazývaným "strýko Ho". Zomrel 2. septembra 1969 vo vietnamskom Hanoji vo veku 79 rokov. Presný dátum jeho smrti (2. september) komunistické vedenie však ohlásilo až na ďalší deň, aby neboli narušené vtedajšie oslavy Dňa národa.
Vietnamskí lídri sa neriadili poslednou vôľou Ho Či Mina a nevyšli v ústrety jeho požiadavke, aby mu usporiadali iba jednoduchý pohreb. Na zabalzamovaní jeho tela, ktoré bolo uložené do monumentálneho mauzólea v Hanoji, sa podieľali ruskí lekárski experti a vedci.
Ho Či Min sa nedožil odchodu Američanov z južného Vietnamu v roku 1973 ani spojenia južnej a severnej časti Vietnamu v roku 1975. No na jeho počesť bol Saigon, hlavné mesto Vietnamskej socialistickej republiky, premenovaný na Hočiminovo Mesto.
Prvá svetová vojna ho zastihla ako študenta vo Veľkej Británii, neskôr žil vo Francúzsku. V roku 1919 poslal účastníkom mierovej konferencie vo francúzskom Versailles memorandum s požiadavkou nezávislosti pre národy Indočíny. Vo francúzskej metropole Paríži v roku 1920 založil medzinárodný zväz farebných ľudí a v roku 1921 vstúpil do francúzskej komunistickej strany.
Pretože medzinárodný zväz ostro útočil proti francúzskemu kolonializmu, z Francúzska ho vyhostili. Útočiskom sa mu stal Zväz sovietskych socialistických republík (ZSSR). Určitý čas pôsobil v Číne, kde sa v januári 1930 z jeho iniciatívy zlúčilo niekoľko komunistických organizácií, ktoré v predchádzajúcich rokoch vznikli v Indočíne a vytvorili Komunistickú stranu Indočíny.
Počas druhej svetovej vojny organizoval v Indočíne Ligu za nezávislosť Vietnamu (Viet Minh). V rokoch 1942–1943 v krutých podmienkach väznenia prijal meno Ho Či Min (Ten, kto osvetľuje cestu).
Po druhej svetovej vojne vyhlásil 2. septembra 1945 nezávislú Vietnamskú demokratickú republiku a postavil sa na jej čelo ako prezident a v rokoch 1945-1955 bol aj predsedom vlády. V rokoch 1946-1954 viedol vojnu s Francúzskom, ktoré chcelo Vietnam rekolonizovať. Boje prerástli do partizánskej vojny.
V roku 1954 rozhorčilo Ho Či Mina rozhodnutie ženevskej mierovej konferencie, ktorá mu garantovala kontrolu iba nad severným Vietnamom. Krajina bola vtedy rozdelená 17. rovnobežkou. Vietnamská demokratická republika na severe územia sa pod Ho Či Minovou vládou stabilizovala ako komunistický štát. Na juhu bol potom prevratom zvrhnutý monarchistický režim a bola vyhlásená Vietnamská republika.
Ďalšia vojna, iniciovaná komunistami s cieľom spojiť obe časti krajiny, sa začala v roku 1960 a trvala dlhé roky. Ho Či Min v tom čase vážne ochorel a na bojoch sa už nezúčastňoval (bolo to ešte predtým, ako sa v konflikte začali angažovať Spojené štáty americké). Ostal však pre Vietnamcov hrdinom nazývaným "strýko Ho". Zomrel 2. septembra 1969 vo vietnamskom Hanoji vo veku 79 rokov. Presný dátum jeho smrti (2. september) komunistické vedenie však ohlásilo až na ďalší deň, aby neboli narušené vtedajšie oslavy Dňa národa.
Vietnamskí lídri sa neriadili poslednou vôľou Ho Či Mina a nevyšli v ústrety jeho požiadavke, aby mu usporiadali iba jednoduchý pohreb. Na zabalzamovaní jeho tela, ktoré bolo uložené do monumentálneho mauzólea v Hanoji, sa podieľali ruskí lekárski experti a vedci.
Ho Či Min sa nedožil odchodu Američanov z južného Vietnamu v roku 1973 ani spojenia južnej a severnej časti Vietnamu v roku 1975. No na jeho počesť bol Saigon, hlavné mesto Vietnamskej socialistickej republiky, premenovaný na Hočiminovo Mesto.
