Počas prvej svetovej vojny pôsobila aj v pacifistickom hnutí.
Autor TASR
Nové Mesto nad Váhom/Bratislava 9. augusta (TASR) - K priekopníčkam v boji za rovnoprávne postavenie žien a ochranu ich detí v Uhorsku patrila Vilma Glücklichová. Popri Rosiky Schwimmerovej sa považuje za jednu z dvoch vedúcich osobností ženského hnutia v Uhorsku na konci 19. storočia a začiatku 20. storočia. Od jej narodenia uplynie v utorok 9. augusta 150 rokov.
Vilma (Wilhelmine) Glücklichová sa narodila 9. augusta 1872 v Novom Meste nad Váhom vo vtedajšom Rakúsko-Uhorsku. Ešte počas jej detstva sa rodina presťahovala do Budapešti, kde Vilma Glücklichová nadobudla aj vzdelanie. Vo februári 1896 začala študovať na Filozofickej fakulte budapeštianskej štátnej univerzity a po jej absolvovaní sa stala prvou ženou v Uhorsku, ktorá dosiahla vysokoškolské vzdelanie.
V roku 1902 sa stal členkou predsedníckej komisie Národnej asociácie zamestnankýň. Patrila k zakladateľkám Maďarského feministického združenia (Feministák Egyesülete, 1904) a Medzinárodnej ligy žien za mier a slobodu (1915). V roku 1913 usporiadala v Budapešti s Rosikou Schwimmerovou 7. kongres Medzinárodnej aliancie za volebné právo žien. Počas prvej svetovej vojny pôsobila aj v pacifistickom hnutí.
Začiatkom 20. rokov minulého storočia bola pre svoje pokrokové názory nútená opustiť Maďarsko. Odišla do Švajčiarska, kde sa v Ženeve stala generálnou tajomníčkou Ženskej medzinárodnej ligy za mier a slobodu (Women’s International League for Peace and Freedom, WILPF).
Vilma Glücklichová, priekopníčka feminizmu a pacifistka, zomrela 19. augusta 1927 vo Viedni vo veku 55 rokov.
Napríklad Jane Addamsová, významná americká mierová aktivistka, feministka a nositeľka Nobelovej ceny za mier z roku 1931 spomína Vilmu Glücklichovú vo svojich pamätiach Peace and Bread in Time of War.
Vilma (Wilhelmine) Glücklichová sa narodila 9. augusta 1872 v Novom Meste nad Váhom vo vtedajšom Rakúsko-Uhorsku. Ešte počas jej detstva sa rodina presťahovala do Budapešti, kde Vilma Glücklichová nadobudla aj vzdelanie. Vo februári 1896 začala študovať na Filozofickej fakulte budapeštianskej štátnej univerzity a po jej absolvovaní sa stala prvou ženou v Uhorsku, ktorá dosiahla vysokoškolské vzdelanie.
V roku 1902 sa stal členkou predsedníckej komisie Národnej asociácie zamestnankýň. Patrila k zakladateľkám Maďarského feministického združenia (Feministák Egyesülete, 1904) a Medzinárodnej ligy žien za mier a slobodu (1915). V roku 1913 usporiadala v Budapešti s Rosikou Schwimmerovou 7. kongres Medzinárodnej aliancie za volebné právo žien. Počas prvej svetovej vojny pôsobila aj v pacifistickom hnutí.
Začiatkom 20. rokov minulého storočia bola pre svoje pokrokové názory nútená opustiť Maďarsko. Odišla do Švajčiarska, kde sa v Ženeve stala generálnou tajomníčkou Ženskej medzinárodnej ligy za mier a slobodu (Women’s International League for Peace and Freedom, WILPF).
Vilma Glücklichová, priekopníčka feminizmu a pacifistka, zomrela 19. augusta 1927 vo Viedni vo veku 55 rokov.
Napríklad Jane Addamsová, významná americká mierová aktivistka, feministka a nositeľka Nobelovej ceny za mier z roku 1931 spomína Vilmu Glücklichovú vo svojich pamätiach Peace and Bread in Time of War.