Bratislava 12. augusta (TASR) – Slovenská herečka Vilma Jamnická bola celých 40 rokov členkou Slovenského národného divadla (SND) v Bratislave, kde vytvorila množstvo nezabudnuteľných postáv. V nedeľu 12. augusta uplynie desať rokov od úmrtia dramatickej umelkyne.

Narodila sa 13. novembra 1906 ako Vilma Březinová v Barchove pri Pardubiciach v dnešnej Českej republike (ČR). Detstvo a mladosť prežila v rakúskom Linzi. "Do Bratislavy som sa dostala zhodou okolností, keď sa môj otec ako lodný inžinier v Linzi po roku 1918 chcel vrátiť s rodinou domov, do novej republiky," uviedla v rozhovore pre www.litcentrum.sk Vilma Jamnická v roku 2005.

V roku 1925 začala študovať medicínu, rýchlo ju však vymenila za herectvo, ktorého štúdium ukončila v roku 1929 na Hudobnej a dramatickej akadémii v Bratislave. V tom istom roku ju angažovali do Slovenského národného divadla (SND), ktorého členkou bola štyridsať rokov (1929-1969). Jej talent sa v škole, ale aj v začiatkoch umeleckej kariéry, rozvíjal najmä pod umeleckým vedením Janka Borodáča.

Na javisku SND stvárnila množstvo rôznorodých postáv. Najprv to boli menšie role naiviek, veľmi rada spomínala na svoju prvú veľkú úlohu slepého dievčatka Berty v Dickensovom Svrčkovi pri ohni. Jej premiéra bola 29. decembra 1929, teda už v prvej sezóne, čo Vilma Jamnická hrala v SND. Neskôr upútala napríklad ako Silvia v Hre lásky a náhody, Berta z Brünecku v Schillerovej tragédii Viliam Tell, grófka Anna v Tanci nad plačom alebo Katrena v inscenácii Ako sa Vám páči. Altové zafarbenie hlasu ju predurčovalo aj na stvárňovanie chlapčenských postáv. "Ako členka Činohry SND som sa venovala slovu na javisku, v rozhlase, v televízii aj vo filme. Našla som si svoje miesto, našla som našťastie aj režisérov. Medzi nimi rada spomínam na spoluprácu s Jurajom Jakubiskom, Franekom Chmielom, Andrejom Lettrichom, Martinom Ťapákom a ďalšími. Ako herečka som dala zo seba všetko, čo bolo v mojich silách, aby som prispela k rozvoju slovenského dramatického umenia," zaspomínala si herečka.

Foto: TASR/Ivan Majerský

Filmovým debutom Vilmy Jamnickej bola dráma Drevená dedina (1954). Svoj herecký um predviedla v mnohých ďalších filmoch vrátane V hodine dvanástej (1958), Smrť sa volá Engelchen (1960), Jánošík I., II. (1962), Kto odchádza v daždi (1974), Červené víno (1976), Kamarátky (1979), Kára plná bolesti (1985), či Nejasná zpráva o konci světa (Nejasná správa o konci sveta, 1997) z dielne režiséra Juraja Jakubiska. Jednu z jej ostatných úloh si zahrala v televíznom seriáli Ordinácia v ružovej záhrade (2007). Televíznym divákom sa predstavila aj v reláciách Anjeli strážni (2004), či v roku 2007 v reláciách Takí sme boli a Hit storočia.

Najintenzívnejšie roky činorodého života Vilmy Jamnickej sa spájajú s významnou režisérskou osobnosťou - Jánom Jamnickým, veľkým divadelníkom a jej životným partnerom. O ich spolužití napísala v roku 1985 knihu Letá a zimy s Jánom Jamnickým. Téme svojho rozpadnutého manželstva dala priestor aj v spoločnom knižnom projekte s Marikou Studeničovou Elixír môjho života (2005). Pri oslave svojich 101. narodenín pokrstila knižku Muž môjho života (2007).

Po odchode do dôchodku ostala aj vo vysokom veku aktívna. Verejnosť ju poznala tiež ako astrologičku, na túto tému vydala niekoľko kníh. Veľa rokov sa venovala joge. "Joga mi udržala čistý mozog," uviedla herečka vo veku sto rokov.

Vždy šarmantná dáma so zmyslom pre humor a vynikajúca herečka prvej slovenskej divadelnej scény Vilma Jamnická zomrela 12. augusta 2008 v Bratislave vo veku 101 rokov.