V roku 1987 zapísali Virgila Ivana Grissoma do Národnej leteckej siene slávy (National Aviation Hall of Fame). Pochovaný je na Arlingtonskom národnom cintoríne (Arlington National Cemetery).
Autor TASR
Mitchell/Bratislava 3. apríla (TASR) - Astronaut Virgil Ivan Grissom bol druhým Američanom, ktorý letel do vesmíru a prvým človekom, ktorý sa do vesmíru dostal aj druhýkrát. Jeho tretiemu vesmírnemu letu zabránil požiar v kozmickej lodi Apollo 1 v roku 1967, pri ktorom zahynul vo veku 40 rokov. Od narodenia astronauta Virgila Ivana Grissoma uplynie v sobotu 3. apríla 95 rokov.
Virgil Ivan Grissom sa narodil 3. apríla 1926 v meste Mitchell v americkom štáte Indiana v rodine železničiara a ženy v domácnosti. Po skončení základnej školy študoval na miestnej vyššej odbornej škole. K lietadlám sa dostal ako tínedžer na letisku v Bedforde, kde ho jeden z leteckých nadšencov brával za jeden dolár na vyhliadkové lety a naučil ho základom pilotovania. Po skončení odbornej školy vstúpil v roku 1944 do armády. Skončil síce pri letectve, ale slúžil ako úradník.
Po druhej svetovej vojne pracoval ako tesár alebo kuchár, ale neskôr sa prihlásil na Purdueovu univerzitu (Purdue University), ktorú ukončil s titulom strojného inžiniera. Vstúpil opäť do armády, absolvoval letecký kurz a počas Kórejskej vojny (1950 - 1953) sa zúčastnil na stovke bojových misií. V roku 1953 ho prevelili na leteckú základňu Wright-Patterson AFB, kde pracoval ako inštruktor a doplnil si vysokoškolské vzdelanie na Technickom inštitúte Vzdušných síl USA (Air Force Institute of Technology).
V októbri 1956 bol skúšobným pilotom na Edwardsovej základni v Kalifornii. O dva roky neskôr sa dostal medzi letcov, ktorých vybrali pre vesmírny program ako budúcich astronautov. Stal sa jedným zo siedmich astronautov programu Mercury.
Prvýkrát letel do vesmíru 21. júla 1961 v rámci misie Mercury-Redstone 4 na lodi Liberty Bell 7. Išlo o druhý pilotovaný vesmírny let, čím sa Grissom stal druhým Američanom vo vesmíre. Prvým bol Alan Shepard, ktorý suborbitálny let absolvoval 5. mája 1961.
Grissomov let trval 15 minút a prebiehal bez komplikácií. Tie nastali po pristáti vo vodách Atlantického oceánu. Do kabíny sa v dôsledku explodovania vonkajšieho otvoru dostala voda a Grissom sa musel z kabíny rýchlo vyslobodiť. V skafandri plával vo vlnách oceánu, pokým sa mu nepodarilo dostať k jednému zo záchranárskych vrtuľníkov.
Program Mercury vystriedal program Gemini, ktorého sa Grissom stal súčasťou. V rámci programu sa 23. marca 1965 dostal opäť do vesmíru. Spolu s pilotom kozmickej lode Johnom Youngom strávil vo vesmíre päť hodín. Grissom sa tak stal prvým človekom, ktorý do vesmíru letel dvakrát. Misia bola úspešná, kozmická loď v poriadku pristála na hladine Atlantiku.
Skúsený astronaut sa stal súčasťou aj programu Apollo. Mal veliť posádke, ktorú tvorili Edward White a Rogerm Chaffee. Posádka však zahynula počas simulovaného odpočítavania v rámci príprav na let 27. januára 1967, keď v lodi Apollo 1 vypukol požiar. Virgil Ivan Grissom mal v tom čase 40 rokov.
V roku 1987 zapísali Virgila Ivana Grissoma do Národnej leteckej siene slávy (National Aviation Hall of Fame). Pochovaný je na Arlingtonskom národnom cintoríne (Arlington National Cemetery).
Virgil Ivan Grissom sa narodil 3. apríla 1926 v meste Mitchell v americkom štáte Indiana v rodine železničiara a ženy v domácnosti. Po skončení základnej školy študoval na miestnej vyššej odbornej škole. K lietadlám sa dostal ako tínedžer na letisku v Bedforde, kde ho jeden z leteckých nadšencov brával za jeden dolár na vyhliadkové lety a naučil ho základom pilotovania. Po skončení odbornej školy vstúpil v roku 1944 do armády. Skončil síce pri letectve, ale slúžil ako úradník.
Po druhej svetovej vojne pracoval ako tesár alebo kuchár, ale neskôr sa prihlásil na Purdueovu univerzitu (Purdue University), ktorú ukončil s titulom strojného inžiniera. Vstúpil opäť do armády, absolvoval letecký kurz a počas Kórejskej vojny (1950 - 1953) sa zúčastnil na stovke bojových misií. V roku 1953 ho prevelili na leteckú základňu Wright-Patterson AFB, kde pracoval ako inštruktor a doplnil si vysokoškolské vzdelanie na Technickom inštitúte Vzdušných síl USA (Air Force Institute of Technology).
V októbri 1956 bol skúšobným pilotom na Edwardsovej základni v Kalifornii. O dva roky neskôr sa dostal medzi letcov, ktorých vybrali pre vesmírny program ako budúcich astronautov. Stal sa jedným zo siedmich astronautov programu Mercury.
Prvýkrát letel do vesmíru 21. júla 1961 v rámci misie Mercury-Redstone 4 na lodi Liberty Bell 7. Išlo o druhý pilotovaný vesmírny let, čím sa Grissom stal druhým Američanom vo vesmíre. Prvým bol Alan Shepard, ktorý suborbitálny let absolvoval 5. mája 1961.
Grissomov let trval 15 minút a prebiehal bez komplikácií. Tie nastali po pristáti vo vodách Atlantického oceánu. Do kabíny sa v dôsledku explodovania vonkajšieho otvoru dostala voda a Grissom sa musel z kabíny rýchlo vyslobodiť. V skafandri plával vo vlnách oceánu, pokým sa mu nepodarilo dostať k jednému zo záchranárskych vrtuľníkov.
Program Mercury vystriedal program Gemini, ktorého sa Grissom stal súčasťou. V rámci programu sa 23. marca 1965 dostal opäť do vesmíru. Spolu s pilotom kozmickej lode Johnom Youngom strávil vo vesmíre päť hodín. Grissom sa tak stal prvým človekom, ktorý do vesmíru letel dvakrát. Misia bola úspešná, kozmická loď v poriadku pristála na hladine Atlantiku.
Skúsený astronaut sa stal súčasťou aj programu Apollo. Mal veliť posádke, ktorú tvorili Edward White a Rogerm Chaffee. Posádka však zahynula počas simulovaného odpočítavania v rámci príprav na let 27. januára 1967, keď v lodi Apollo 1 vypukol požiar. Virgil Ivan Grissom mal v tom čase 40 rokov.
V roku 1987 zapísali Virgila Ivana Grissoma do Národnej leteckej siene slávy (National Aviation Hall of Fame). Pochovaný je na Arlingtonskom národnom cintoríne (Arlington National Cemetery).