Na slovenskej hereckej scéne patril medzi významných recitátorov.
Autor TASR/TERAZ.sk
Bratislava 23. mája 2015 (TASR/Teraz.sk) - Slovenský divadelný a filmový herec Vladimír Durdík ml. sa narodil 23. mája 1949 v Smižanoch, okres Spišská Nová Ves. V rokoch 1971-1975 bol členom Činohry Štátneho divadla v Košiciach, od roku 1975 pôsobil v Činohre Slovenského národného divadla v Bratislave.
Vo svojej hereckej kariére stvárňoval predovšetkým lyricko-romantické typy kladných hrdinov. Z jeho divadelných postáv treba spomenúť stvárnenie Valéra v Tartuffovi (1975) v Štátnom divadle v Košiciach. Na doskách Slovenského národného divadla to boli úlohy Petra (1979) v Kolotoči, Šiškina (1982) v Meštiakoch, Andronicus Fabriczy-Glembay (1986) v hre Páni Glembayovci, Leonardo (1987) v Krvavej svadbe.
Jeho výrazné herecké umenie sa prejavilo aj na plátne, kde v roku 1960 debutoval detskou úlohou vo filme Strieborný favorit, ďalej to boli napríklad Katakomby (1971), Červené víno (1972), Ďaleko je od neba (1972) a Ohnivé križovatky (1974). Neobišiel ani televíznu obrazovku, kde mal významné herecké zastúpenie v známych bratislavských pondelkoch a v inscenáciách pre deti a mládež.
V televíznej tvorbe sa jeho výrazný herecký výkon prejavil v spracovaní diel Pavla Országha Hviezdoslava v Ežovi Vlkolinskom (1978) a Gáborovi Vlkolinskom (1973), ďalej v Macbethovi (1982) a predovšetkým v Chlapcovi s husľami (1973). Za výkon v naposledy menovanom televíznom diele získal aj Cenu J. Borodáča.
Na slovenskej hereckej scéne patril Vladimír Durdík medzi významných recitátorov. Okrem toho bol známy nielen hereckým prejavom, ale aj ako kuchár amatér, čo prezentoval i na obrazovke Slovenskej televízie. Jedna z jeho posledných aktuálnych úloh bola rola Žehliara v hre Jeana Clauda. Zomrel 9. 3. 2003 vo veku nedožitých 54 rokov.
Vo svojej hereckej kariére stvárňoval predovšetkým lyricko-romantické typy kladných hrdinov. Z jeho divadelných postáv treba spomenúť stvárnenie Valéra v Tartuffovi (1975) v Štátnom divadle v Košiciach. Na doskách Slovenského národného divadla to boli úlohy Petra (1979) v Kolotoči, Šiškina (1982) v Meštiakoch, Andronicus Fabriczy-Glembay (1986) v hre Páni Glembayovci, Leonardo (1987) v Krvavej svadbe.
Jeho výrazné herecké umenie sa prejavilo aj na plátne, kde v roku 1960 debutoval detskou úlohou vo filme Strieborný favorit, ďalej to boli napríklad Katakomby (1971), Červené víno (1972), Ďaleko je od neba (1972) a Ohnivé križovatky (1974). Neobišiel ani televíznu obrazovku, kde mal významné herecké zastúpenie v známych bratislavských pondelkoch a v inscenáciách pre deti a mládež.
V televíznej tvorbe sa jeho výrazný herecký výkon prejavil v spracovaní diel Pavla Országha Hviezdoslava v Ežovi Vlkolinskom (1978) a Gáborovi Vlkolinskom (1973), ďalej v Macbethovi (1982) a predovšetkým v Chlapcovi s husľami (1973). Za výkon v naposledy menovanom televíznom diele získal aj Cenu J. Borodáča.
Na slovenskej hereckej scéne patril Vladimír Durdík medzi významných recitátorov. Okrem toho bol známy nielen hereckým prejavom, ale aj ako kuchár amatér, čo prezentoval i na obrazovke Slovenskej televízie. Jedna z jeho posledných aktuálnych úloh bola rola Žehliara v hre Jeana Clauda. Zomrel 9. 3. 2003 vo veku nedožitých 54 rokov.