Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
V rámci umeleckého prednesu sa venoval hlavne básnickej tvorbe Pavla Országha Hviezdoslava, Jána Kostru, Jána Smreka či Miroslava Válka.
Autor TASR
Dvorníky/Bratislava 30. marca (TASR) – S nezabudnuteľným hlasom Vladimíra Minaroviča sa rozhlasoví poslucháči stretávali viac ako 40 rokov. Účinkoval v mnohých rozhlasových hrách, rozprávkach, dramatických a životopisných pásmach. Legendárnymi sa stali aj jeho prednesy poézie. Známy rozhlasový herec by mal v stredu 30. marca 85 rokov.
Vladimír Minarovič sa narodil 30. marca 1937 v obci Dvorníky. Od útlej mladosti sa venoval spolu s rodičmi ochotníckemu divadlu, čo ho priviedlo aj k štúdiu herectva na Divadelnej fakulte Vysokej školy múzických umení (VŠMU) v Bratislave, ktoré úspešne absolvoval v roku 1959. Už počas štúdia sa intenzívne venoval umeleckému prednesu pod vedením Ladislava Chudíka a Viliama Záborského.
V rokoch 1959 - 1961 pôsobil vo vtedajšom Krajovom divadle v Nitre, z ktorého prešiel do Divadla Petra Jilemnického v Žiline, kde účinkoval do roku 1963. Po odchode zo Žiliny sa stal členom Rozhlasového hereckého súboru vtedajšieho Československého rozhlasu (dnešného Slovenského rozhlasu) v Bratislave, ktorému ostal verný viac ako 40 rokov.
Odvtedy takmer denne znel z rozhlasových prijímačov jeho sýty, príjemný hlas v rôznych kreáciách. Popri náročných úlohách v rozhlasových hrách sa systematicky venoval i umeleckému prednesu poézie a prózy. Bol niekoľkonásobným laureátom Neumannových Poděbrad – Poděbradských dní poézie. Literárny fond mu za jeho prínos k rozvoju slovenského rozhlasového umenia udelil Cenu za celoživotné dielo.
V rámci umeleckého prednesu sa venoval hlavne básnickej tvorbe Pavla Országha Hviezdoslava, Jána Kostru, Jána Smreka či Miroslava Válka. Známe a oceňované boli aj jeho interpretácie poézie Milana Rúfusa. V prednese prózy dominovali u Vladimíra Minaroviča diela Ladislava Ťažkého, Vincenta Šikulu či Jozefa Cígera-Hronského.
Napriek tomu, že jeho doménou bol predovšetkým rozhlas, objavil sa aj pred filmovou kamerou. Účinkoval napríklad vo filme Jozefa Režuchu Zločin slečny Bacilpýšky (1970), v snímke Andreja Lettricha Do zbrane, kuruci! (1974), alebo v koprodukčnom filmovom projekte Živka Nikoliča Smrť pána Golužu (1982). Po roku 1989 si zahral napríklad vo filme Eduarda Grečnera Jaškov sen (1996).
Vladimír Minarovič, dlhoročný hlas Slovenského rozhlasu, zomrel 9. septembra 2018 vo veku 81 rokov.
Vladimír Minarovič sa narodil 30. marca 1937 v obci Dvorníky. Od útlej mladosti sa venoval spolu s rodičmi ochotníckemu divadlu, čo ho priviedlo aj k štúdiu herectva na Divadelnej fakulte Vysokej školy múzických umení (VŠMU) v Bratislave, ktoré úspešne absolvoval v roku 1959. Už počas štúdia sa intenzívne venoval umeleckému prednesu pod vedením Ladislava Chudíka a Viliama Záborského.
V rokoch 1959 - 1961 pôsobil vo vtedajšom Krajovom divadle v Nitre, z ktorého prešiel do Divadla Petra Jilemnického v Žiline, kde účinkoval do roku 1963. Po odchode zo Žiliny sa stal členom Rozhlasového hereckého súboru vtedajšieho Československého rozhlasu (dnešného Slovenského rozhlasu) v Bratislave, ktorému ostal verný viac ako 40 rokov.
Odvtedy takmer denne znel z rozhlasových prijímačov jeho sýty, príjemný hlas v rôznych kreáciách. Popri náročných úlohách v rozhlasových hrách sa systematicky venoval i umeleckému prednesu poézie a prózy. Bol niekoľkonásobným laureátom Neumannových Poděbrad – Poděbradských dní poézie. Literárny fond mu za jeho prínos k rozvoju slovenského rozhlasového umenia udelil Cenu za celoživotné dielo.
V rámci umeleckého prednesu sa venoval hlavne básnickej tvorbe Pavla Országha Hviezdoslava, Jána Kostru, Jána Smreka či Miroslava Válka. Známe a oceňované boli aj jeho interpretácie poézie Milana Rúfusa. V prednese prózy dominovali u Vladimíra Minaroviča diela Ladislava Ťažkého, Vincenta Šikulu či Jozefa Cígera-Hronského.
Napriek tomu, že jeho doménou bol predovšetkým rozhlas, objavil sa aj pred filmovou kamerou. Účinkoval napríklad vo filme Jozefa Režuchu Zločin slečny Bacilpýšky (1970), v snímke Andreja Lettricha Do zbrane, kuruci! (1974), alebo v koprodukčnom filmovom projekte Živka Nikoliča Smrť pána Golužu (1982). Po roku 1989 si zahral napríklad vo filme Eduarda Grečnera Jaškov sen (1996).
Vladimír Minarovič, dlhoročný hlas Slovenského rozhlasu, zomrel 9. septembra 2018 vo veku 81 rokov.
