Bratislava 5. januára (TASR) - Každý zamestnanec má právo na dovolenku v zákonom stanovenej dĺžke, ale v rozhodovaní o tom, kedy ju môže vyčerpať, má posledné slovo zamestnávateľ. Povedala pre TASR advokátka Jana Martinková. "Formálne čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ po prerokovaní so zamestnancom podľa plánu dovoleniek určeného s predchádzajúcim súhlasom zástupcov zamestnancov. Plán dovoleniek má byť zostavený tak, aby si zamestnanec mohol dovolenku vo výške, na ktorú má nárok, vyčerpať spravidla vcelku a do konca príslušného kalendárneho roka," zdôraznila Martinková.

Pokiaľ si zamestnanec nemôže vyčerpať dovolenku v kalendárnom roku preto, že zamestnávateľ neurčí jej čerpanie, alebo pre prekážky v práci na strane zamestnanca, zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi dovolenku tak, aby sa skončila najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho roka. "Ak zamestnávateľ neurčí zamestnancovi čerpanie dovolenky najneskôr do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka tak, aby zamestnanec vyčerpal dovolenku do konca tohto kalendárneho roka, čerpanie dovolenky si môže určiť zamestnanec. Toto čerpanie dovolenky je zamestnanec povinný oznámiť zamestnávateľovi písomne, najmenej 30 dní vopred," vysvetlila Martinková.

Zákonník práce pripúšťa aj alternatívu preplatenia nevyčerpanej dovolenky. Podľa Martinkovej môžu nastať dva prípady. "Buď si zamestnanec nemohol vyčerpať dovolenku z dôvodu skončenia pracovného pomeru, alebo ide o nevyčerpanú dovolenku, ktorú si zamestnanec nemohol vyčerpať ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka. Je to však obmedzené rozsahom tej časti dovolenky, ktorá presahuje štyri týždne základnej výmery dovolenky," dodala Martinková.

Zamestnávateľ čerpanie dovolenky nielen určuje, ale ho môže i meniť, napríklad odvolať zamestnanca z dovolenky. Vtedy je povinný uhradiť náklady, ktoré zamestnancovi vznikli so zmenou termínu čerpania dovolenky. "Ak by si zamestnanec v dôsledku porušenia ustanovení Zákonníka práce zo strany zamestnávateľa nemohol vyčerpať dovolenku v zákone ustanovenom čase, ale naopak by pracoval, vznikol by mu nárok na náhradu mzdy, ktorú by mu inak, teda pri riadnom rešpektovaní zákona, musel zamestnávateľ vyplatiť. V opačnom prípade by sa zamestnávateľ bezdôvodne obohatil," upozornila Martinková s tým, že zamestnanec má zo zákona nárok vedieť minimálne dva týždne dopredu termín nástupu na dovolenku.

"Ak zamestnávateľ túto lehotu nedodrží, zamestnanec nemusí na určenú dovolenku nastúpiť. Naproti tomu, ak by nastúpil na dovolenku bez predchádzajúceho určenia zamestnávateľom, napríklad ak by mu zamestnávateľ čerpanie dovolenky neurčil, bolo by to považované za porušenie pracovnej disciplíny, a to by bolo dôvodom na výpoveď zo strany zamestnávateľa. Zamestnanec má však možnosť požiadať súd, aby uložil zamestnávateľovi povinnosť určiť mu čerpanie dovolenky," uzavrela Martinková.