Inalco je v súčasnosti jediný inštitút, na ktorom sa slovenčina vo Francúzsku vyučuje.
Autor TASR
Paríž/Bordeaux 12. marca (TASR) – V súčasnosti možno slovenský jazyk vo Francúzsku študovať na Katedre európskych jazykov, na inštitúte Inalco (Štátny inštitút východných jazykov a kultúr) v Paríži. Súčasťou sekcie slovenčiny je aj jediný funkčný lektorát slovenčiny vo Francúzsku. Tento rok sa učí slovenský jazyk 14 študentov. Do prvého ročníka sa hlásia najmä čerství maturanti, ale aj dôchodcovia alebo absolventi iných škôl, právnici, ekonómovia či prekladatelia. Pre TASR to uviedla docentka slovenského jazyka Diana Lemayová, ktorá na inštitúte učí práve slovenčinu.
"Všetci sa zaujímajú o Slovensko, našu kultúru alebo históriu. Majú priateľov, kolegov, rodičov alebo príbuzných slovenského pôvodu, boli už väčšinou na Slovensku a páči sa im u nás," zdôvodnila motiváciu svojich študentov.
Lemayová prišla do Francúzska dva roky po nežnej revolúcii. Chcela sa zdokonaliť vo francúzštine a spoznať krajinu. "Keď mi bolo po dvoch rokoch jasné, že sa už asi na Slovensko nevrátim, pretože som sa tu vydala a môj manžel by si na Slovensku prácu nenašiel, povedala som si, že by som možno miesto učenia francúzštiny na Slovensku, mohla učiť slovenčinu v Paríži. Vtedy sa práve otvoril lektorát slovenčiny na Inalco," konštatovala.
Slovenčina sa na inštitúte začala učiť v rámci sekcie češtiny, ktorá sa vyučovala už viac ako sto rokov. Kedysi na škole učil aj český politik a druhý prezident Československej republiky Edvard Beneš. Lemayová sa rozhodla, že vyštuduje češtinu a skúsi sa následne špecializovať na slovenčinu.
V roku 2005, po tom, čo sa vytvorilo trvalé docentské miesto pre slovenčinu, vznikla aj samostatná slovenská sekcia v rámci Katedry európskych jazykov. K slovenskej sekcii patrí aj lektorát slovenčiny. Študenti môžu na škole študovať slovenský jazyk, literatúru, kultúru a históriu. Do prvého ročníka nastupujú úplní začiatočníci. Počas bakalárskeho štúdia je program orientovaný na základnú výučbu slovenského jazyka. V rámci magisterského štúdia sa môžu prihlásiť aj na hodiny prekladateľstva a historickej slovenčiny.
"V posledných rokoch máme na magisterskom štúdiu aj slovenských študentov, ktorí na Inalco študujú v rámci špecializačných programov zahraničný obchod, zahraničné vzťahy, prekladateľstvo a počítačové spracovanie jazykov. Musia mať výbornú znalosť francúzštiny a angličtiny a aj jedného z jazykov, ktoré sa na našej škole učia. Vyberajú si teda slovenčinu," konštatovala ďalej.
Domnieva sa, že počas 15 rokov, čo majú študenti možnosť učiť sa slovenčinu na bakalárskom a magisterskom stupni, je záujem o jazyk stále rovnaký. "Počet našich študentov sa pohybuje okolo desať až pätnásť. Nie sú to vysoké čísla, ale je potrebné to hodnotiť z rôznych hľadísk. Naši študenti sú veľmi motivovaní, čiže ak sa raz zapíšu, skončia s diplomom. Niektorí už majú iné diplomy a prídu k nám skutočne len pre to, aby sa naučili po slovensky. Takí sa zapisujú na špeciálne jazykové programy a slovenčinu berú ako koníček," zdôvodnila Lemayová.
Väčšina mladých absolventov sa podľa jej slov uplatní. Pracujú pre rôzne zahraničné firmy, či už vo Francúzsku, na Slovensku, alebo v iných krajinách. "Minule sa mi ozvali dve naše bývalé študentky. Jedna, Francúzka, pracuje v Nemecku, okrem slovenčiny vyštudovala aj angličtinu a nemčinu. Druhá, Slovenka, teraz pracuje pre jednu medzinárodnú firmu v Mexiku, vyštudovala u nás zahraničný obchod," dodala.
Inalco je v súčasnosti jediný inštitút, na ktorom sa slovenčina vo Francúzsku vyučuje. "Bohužiaľ, ak sú moje informácie správne, posledný slovenský lektorát mimo Inalco zanikol pred pár rokmi. Bolo to v Clermont Ferrand. Keď vznikol lektorát na Inalco začiatkom 90. rokov, slovenské lektoráty boli na viacerých univerzitách: v Štrasburgu, v Bordeaux, v Clermont-Ferrand. Určite nezanikli preto, že by sa slovenskí lektori nesnažili, práve naopak, ale slovenčina sa tam vždy učila len ako voliteľný predmet a bola súčasťou iných diplomov (ruština, poľština a podobne). Finančná kríza zasiahla aj Francúzsko, a tak sa na týchto univerzitách udržali už len známejšie slovanské jazyky ako práve ruština a poľština, ktoré sa vo Francúzsku učia aj na gymnáziách," konštatovala Lemayová, ktorá žije vo Francúzsku už vyše 25 rokov. Aj keď sa na Slovensko neplánuje vrátiť, pravidelne domov navštevuje, keďže tam má rodinu a priateľov. "Stály kontakt so Slovenskom je pre mňa nesmierne dôležitý," zdôraznila.
Inalco je štátnou vysokou školou, ktorá má podobný štatút ako univerzity. Zároveň je členom univerzitného združenia Université Sorbonne Paris Cité. "Naša škola má dlhú tradíciu, bola založená ešte za napoleonských čias ako škola pre tlmočníkov a diplomatov. Revolučné Francúzsko vtedy potrebovalo šíriť a hájiť svoje politické a obchodné záujmy. Prvé jazyky boli hovorová arabčina, turečtina a perzština, preto ten prívlastok "východné jazyky a kultúry"," spresnila.
V súčasnosti sa na škole učí približne sto jazykov a kultúr. Ide o jediný univerzitný inštitút na svete, kde sa učí takéto množstvo rôznych jazykov. "Samozrejme, neučia sa u nás rozšírené európske jazyky ako angličtina, nemčina, španielčina či taliančina, tie sa učia na mnohých iných francúzskych univerzitách. Na našej škole však môžete vyštudovať a získať diplom z turečtiny, fínčiny, hebrejčiny, gruzínčiny, vietnamčiny, jazykov wolof, yoruba, swahili a napríklad aj kečuánčiny alebo eskimáčtiny," uzavrela Diana Lemayová.
osobitná spravodajkyňa TASR Monika Himpánová
"Všetci sa zaujímajú o Slovensko, našu kultúru alebo históriu. Majú priateľov, kolegov, rodičov alebo príbuzných slovenského pôvodu, boli už väčšinou na Slovensku a páči sa im u nás," zdôvodnila motiváciu svojich študentov.
Lemayová prišla do Francúzska dva roky po nežnej revolúcii. Chcela sa zdokonaliť vo francúzštine a spoznať krajinu. "Keď mi bolo po dvoch rokoch jasné, že sa už asi na Slovensko nevrátim, pretože som sa tu vydala a môj manžel by si na Slovensku prácu nenašiel, povedala som si, že by som možno miesto učenia francúzštiny na Slovensku, mohla učiť slovenčinu v Paríži. Vtedy sa práve otvoril lektorát slovenčiny na Inalco," konštatovala.
Slovenčina sa na inštitúte začala učiť v rámci sekcie češtiny, ktorá sa vyučovala už viac ako sto rokov. Kedysi na škole učil aj český politik a druhý prezident Československej republiky Edvard Beneš. Lemayová sa rozhodla, že vyštuduje češtinu a skúsi sa následne špecializovať na slovenčinu.
V roku 2005, po tom, čo sa vytvorilo trvalé docentské miesto pre slovenčinu, vznikla aj samostatná slovenská sekcia v rámci Katedry európskych jazykov. K slovenskej sekcii patrí aj lektorát slovenčiny. Študenti môžu na škole študovať slovenský jazyk, literatúru, kultúru a históriu. Do prvého ročníka nastupujú úplní začiatočníci. Počas bakalárskeho štúdia je program orientovaný na základnú výučbu slovenského jazyka. V rámci magisterského štúdia sa môžu prihlásiť aj na hodiny prekladateľstva a historickej slovenčiny.
"V posledných rokoch máme na magisterskom štúdiu aj slovenských študentov, ktorí na Inalco študujú v rámci špecializačných programov zahraničný obchod, zahraničné vzťahy, prekladateľstvo a počítačové spracovanie jazykov. Musia mať výbornú znalosť francúzštiny a angličtiny a aj jedného z jazykov, ktoré sa na našej škole učia. Vyberajú si teda slovenčinu," konštatovala ďalej.
Domnieva sa, že počas 15 rokov, čo majú študenti možnosť učiť sa slovenčinu na bakalárskom a magisterskom stupni, je záujem o jazyk stále rovnaký. "Počet našich študentov sa pohybuje okolo desať až pätnásť. Nie sú to vysoké čísla, ale je potrebné to hodnotiť z rôznych hľadísk. Naši študenti sú veľmi motivovaní, čiže ak sa raz zapíšu, skončia s diplomom. Niektorí už majú iné diplomy a prídu k nám skutočne len pre to, aby sa naučili po slovensky. Takí sa zapisujú na špeciálne jazykové programy a slovenčinu berú ako koníček," zdôvodnila Lemayová.
Väčšina mladých absolventov sa podľa jej slov uplatní. Pracujú pre rôzne zahraničné firmy, či už vo Francúzsku, na Slovensku, alebo v iných krajinách. "Minule sa mi ozvali dve naše bývalé študentky. Jedna, Francúzka, pracuje v Nemecku, okrem slovenčiny vyštudovala aj angličtinu a nemčinu. Druhá, Slovenka, teraz pracuje pre jednu medzinárodnú firmu v Mexiku, vyštudovala u nás zahraničný obchod," dodala.
Inalco je v súčasnosti jediný inštitút, na ktorom sa slovenčina vo Francúzsku vyučuje. "Bohužiaľ, ak sú moje informácie správne, posledný slovenský lektorát mimo Inalco zanikol pred pár rokmi. Bolo to v Clermont Ferrand. Keď vznikol lektorát na Inalco začiatkom 90. rokov, slovenské lektoráty boli na viacerých univerzitách: v Štrasburgu, v Bordeaux, v Clermont-Ferrand. Určite nezanikli preto, že by sa slovenskí lektori nesnažili, práve naopak, ale slovenčina sa tam vždy učila len ako voliteľný predmet a bola súčasťou iných diplomov (ruština, poľština a podobne). Finančná kríza zasiahla aj Francúzsko, a tak sa na týchto univerzitách udržali už len známejšie slovanské jazyky ako práve ruština a poľština, ktoré sa vo Francúzsku učia aj na gymnáziách," konštatovala Lemayová, ktorá žije vo Francúzsku už vyše 25 rokov. Aj keď sa na Slovensko neplánuje vrátiť, pravidelne domov navštevuje, keďže tam má rodinu a priateľov. "Stály kontakt so Slovenskom je pre mňa nesmierne dôležitý," zdôraznila.
Inalco je štátnou vysokou školou, ktorá má podobný štatút ako univerzity. Zároveň je členom univerzitného združenia Université Sorbonne Paris Cité. "Naša škola má dlhú tradíciu, bola založená ešte za napoleonských čias ako škola pre tlmočníkov a diplomatov. Revolučné Francúzsko vtedy potrebovalo šíriť a hájiť svoje politické a obchodné záujmy. Prvé jazyky boli hovorová arabčina, turečtina a perzština, preto ten prívlastok "východné jazyky a kultúry"," spresnila.
V súčasnosti sa na škole učí približne sto jazykov a kultúr. Ide o jediný univerzitný inštitút na svete, kde sa učí takéto množstvo rôznych jazykov. "Samozrejme, neučia sa u nás rozšírené európske jazyky ako angličtina, nemčina, španielčina či taliančina, tie sa učia na mnohých iných francúzskych univerzitách. Na našej škole však môžete vyštudovať a získať diplom z turečtiny, fínčiny, hebrejčiny, gruzínčiny, vietnamčiny, jazykov wolof, yoruba, swahili a napríklad aj kečuánčiny alebo eskimáčtiny," uzavrela Diana Lemayová.
osobitná spravodajkyňa TASR Monika Himpánová