Bratislava 24. decembra (TASR) – Vo štvrtok 24. decembra sa začína obdobie vianočných sviatkov. Viac než dve miliardy kresťanov si počas Vianoc pripomínajú narodenie Ježiša Krista. Aj pre ľudí iných náboženstiev či neveriacich predstavujú Vianoce sviatky pokoja a mieru spojené s rodinnou pohodou a vzájomným obdarúvaním. S Vianocami sa spájajú známe tradície, ako zdobenie vianočného stromčeka, vianočné darčeky, ktoré na Slovensku nosí Ježiško, jasličky (betlehem), či spievanie kolied.

Dni od 24. do 26. decembra sú dňami pracovného pokoja, na ktoré tento rok nadväzuje nedeľa 27. decembra.

Obdobie Vianoc sa začína tzv. Štedrým dňom, ktorý pripadá na štvrtok 24. decembra a ktorým sa končí obdobie adventu. Patrí k nemu štedrovečerná večera, pred ktorou sa v mnohých rodinách dodržiava pôst. K štedrovečernej večeri patria vianočné oblátky, vyprážaná ryba (kapor) a zemiakový šalát, kapustnica, alebo tiež šošovicová polievka – jedlá, ktoré sa podávajú pri štedrovečernom stole sa líšia podľa regiónov Slovenska.

K Štedrému večeru patrí rozbaľovanie darčekov pod vianočným stromčekom. Katolíci chodia na tzv. polnočné omše, ktoré sa však často konajú aj skôr, než presne o polnoci. Polnočná bola zavedená v polovici 5. storočia a začala sa sláviť v rímskej bazilike Santa Maria Maggiore. V tomto chráme sú uložené relikvie z betlehemských Jasličiek. S polnočnou omšou a so Štedrým večerom sa spája spievanie vianočných piesní a kolied. Obľúbená a svetoznáma je rakúska melódia Tichá noc, svätá noc, ktorú skomponoval v roku 1818 organista Franz Xaver Gruber. V českých kostoloch je obľúbená Česká mše vánoční, alebo ľudovo tzv. rybovka, cirkevná skladba, ktorú v roku 1796 zložil skladateľ a zberateľ ľudových piesní Jakub Jan Ryba.

V gréckokatolíckej cirkvi sa slávi v neskorších večerných hodinách Veľké povečerie. V evanjelických chrámoch sú slávnostné štedrovečerné služby Božie na Štedrý deň popoludní a večer. Slávnostné bohoslužby sa konajú aj v Reformovanej kresťanskej cirkvi a v iných kresťanských chrámoch.

Po Štedrom dni nasleduje prvý sviatok vianočný, Narodenie Pána (25. december), ktorým si kresťania pripomínajú narodenie Ježiša ako chudobného dieťaťa v Betleheme i jeho vstup do dejín ľudstva, ktorému priniesol spásu.

Hoci tento deň pravdepodobne nepredstavuje skutočný dátum narodenia Ježiša, oslavuje sa ako cirkevný sviatok. Prvý raz sa spomína v kalendári, ktorý v roku 354 zostavil a vyzdobil grécky umelec Furius Dionýz Filokal na základe rímskych tradícií. V občianskej časti kalendára na deň 25. decembra pridal Filokal poznámku "ôsmy deň pred Januárom narodil sa Kristus v judejskom Betleheme". V antickom Ríme bolo zvykom sláviť narodeniny veľkých osobností, a keď presný dátum ich narodenia nebol známy, vybral sa symbolicky nejaký iný významný deň. V Ríme sa teda zrejme slávili Vianoce už okolo roku 330.

Druhým sviatkom vianočným, 26. decembra, si kresťania pripomínajú Svätého Štefana, diakona a prvého mučeníka, ktorý bol pre vieru v Ježiša Krista ukameňovaný.

K vianočným sviatkom patrí aj 6. január, slávnosť Zjavenia Pána (Traja králi).