Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Bázlikove piesne spievala najmä Marcela Laiferová, Jana Kocianová, Eva Kostolányiová či Karol Duchoň, neskôr aj Marcela Molnárová.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 19. novembra (TASR) - Vo veku 81 rokov zomrel 18. novembra hudobný skladateľ Igor Bázlik. TASR o tom informoval redaktor RTVS Martin Jurčo.
"Oblasť pôsobenia Igora Bázlika je veľmi široká -inštrumentálne skladby, pesničky z oblasti populárnej hudby, úpravy folklórnej hudby, dychovej i scénickej hudby najmä pre bratislavskú Novú scénu," priblížil Jurčo.
Bázlikove piesne spievala najmä Marcela Laiferová, Jana Kocianová, Eva Kostolányiová či Karol Duchoň, neskôr aj Marcela Molnárová. Desiatky piesní napísal pre ďalších interpretov, rovnako aj inštrumentálnych skladieb pre tanečný orchester. Len pre rozhlas napísal scénickú hudbu k približne 100 dielam.
So zosnulým skladateľom sa na sociálnej sieti medzi inými rozlúčil spevák Peter Stašák. "Ďakujem ti za kamarátstvo a za veľa krásnych piesní, ktoré si mi napísal. Odpočívaj v pokoji," odkázal Stašák.
Osobnosť Igora Bázlika si pripomenie RTVS na Dvojke v pondelok (20. 11.) o 10.30 h televíznou komédiou s pesničkami pre deti s názvom Polepetko. Informovala o tom Zuzana Vicelová z RTVS.
Igor Bázlik sa narodil 5. decembra 1941 v Banskej Bystrici. V rokoch 1958 - 1962 študoval na Konzervatóriu v Bratislave a v rokoch 1962 - 1966 študoval kompozíciu u Alexandra Moyzesa na bratislavskej Vysokej škole múzických umení (VŠMU).
Ako absolvent sa stal hudobným redaktorom Československého rozhlasu (1966-1969), v rokoch 1969-1978 tam pracoval ako hudobný režisér. Od roku 1979 pôsobil v slobodnom povolaní ako skladateľ, aranžér, dirigent, hráč na klávesových nástrojoch a pedagóg hudobno-dramatického odboru Konzervatória v Bratislave.
Už počas štúdia sa jeho komorné a symfonické skladby uvádzali na koncertoch. Jedným z prvých diel bola v roku 1965 experimentálna Elektronická štúdia. V roku 1969 napísal Štyri črty pre sláčikové kvarteto ako svoju prvú skladbu po skončení VŠMU, a tiež prvú skladbu, ktorú už nekonzultoval s profesorom Moyzesom.
Popri skladbách pre klavír či menšie zoskupenia možno spomenúť aj štyri Bázlikove symfonické diela: Symfonietta (1966), Musica Slovaca (1973), Smútočný pochod (1977) a Svadobný pochod (1977). V roku 2008 k nim pribudla pôsobivá orchestrálna skladba Carpe Diem.
Populárny bol v 70. rokoch muzikál Plné vrecká peňazí, ku ktorému zložil hudbu podľa scenára Ivana Soloviča. Hlavnými protagonistami boli Milan Lasica a Július Satinský a premiéru mal 18. októbra 1975 na Novej Scéne.
V roku 2003 napísal operu pre deti s názvom Polepetko. K tomu treba prirátať desiatky skladieb pre rozhlas a pre divadlo, upravené ľudové piesne či mimoriadne obsiahlu tvorbu pre deti.
Ďalšou Bázlikovou doménou bola oblasť populárnej hudby. Jeho piesne interpretovali Marcela Laiferová, Zora Kolínska, Ivan Krajíček či Karol Duchoň. V roku 1973 získal striebornú Bratislavskú lýru s piesňou Chvála humoru na text Tomáša Janovica, ktorú naspievali Karol Duchoň a Eva Kostolányiová.
V 80. rokoch minulého storočia pokračoval v spolupráci s orchestrami Karla Vlacha, Gustáva Broma, Karla Krautgartnera, Ladislava Štaidla a ďalšími. V 90. rokoch minulého storočia sa začal venovať sakrálnej hudbe. Skomponoval cyklus piesní na básne Milana Rúfusa Modlitbičky, kantátu Príď Duchu Svätý, vokálnu symfóniu Podoby viery.
V júli 2011 si prevzal ocenenie Identifikačný kód Slovenska (IKS) a v roku 2017 dostal Veľkú cenu SOZA (Slovenského ochranného zväzu autorského) za rok 2016. Cenu Karola Tonkoviča za mimoriadny osobnostný prínos vo sfére folklórneho umenia mu udelili v roku 2019. V roku 2020 dostal Cenu Samuela Zocha, ktorú udeľuje výnimočným osobnostiam Bratislavský samosprávny kraj.
"Oblasť pôsobenia Igora Bázlika je veľmi široká -inštrumentálne skladby, pesničky z oblasti populárnej hudby, úpravy folklórnej hudby, dychovej i scénickej hudby najmä pre bratislavskú Novú scénu," priblížil Jurčo.
Bázlikove piesne spievala najmä Marcela Laiferová, Jana Kocianová, Eva Kostolányiová či Karol Duchoň, neskôr aj Marcela Molnárová. Desiatky piesní napísal pre ďalších interpretov, rovnako aj inštrumentálnych skladieb pre tanečný orchester. Len pre rozhlas napísal scénickú hudbu k približne 100 dielam.
So zosnulým skladateľom sa na sociálnej sieti medzi inými rozlúčil spevák Peter Stašák. "Ďakujem ti za kamarátstvo a za veľa krásnych piesní, ktoré si mi napísal. Odpočívaj v pokoji," odkázal Stašák.
Osobnosť Igora Bázlika si pripomenie RTVS na Dvojke v pondelok (20. 11.) o 10.30 h televíznou komédiou s pesničkami pre deti s názvom Polepetko. Informovala o tom Zuzana Vicelová z RTVS.
Profil hudobného skladateľa Igora Bázlika
Igor Bázlik sa narodil 5. decembra 1941 v Banskej Bystrici. V rokoch 1958 - 1962 študoval na Konzervatóriu v Bratislave a v rokoch 1962 - 1966 študoval kompozíciu u Alexandra Moyzesa na bratislavskej Vysokej škole múzických umení (VŠMU).
Ako absolvent sa stal hudobným redaktorom Československého rozhlasu (1966-1969), v rokoch 1969-1978 tam pracoval ako hudobný režisér. Od roku 1979 pôsobil v slobodnom povolaní ako skladateľ, aranžér, dirigent, hráč na klávesových nástrojoch a pedagóg hudobno-dramatického odboru Konzervatória v Bratislave.
Už počas štúdia sa jeho komorné a symfonické skladby uvádzali na koncertoch. Jedným z prvých diel bola v roku 1965 experimentálna Elektronická štúdia. V roku 1969 napísal Štyri črty pre sláčikové kvarteto ako svoju prvú skladbu po skončení VŠMU, a tiež prvú skladbu, ktorú už nekonzultoval s profesorom Moyzesom.
Popri skladbách pre klavír či menšie zoskupenia možno spomenúť aj štyri Bázlikove symfonické diela: Symfonietta (1966), Musica Slovaca (1973), Smútočný pochod (1977) a Svadobný pochod (1977). V roku 2008 k nim pribudla pôsobivá orchestrálna skladba Carpe Diem.
Populárny bol v 70. rokoch muzikál Plné vrecká peňazí, ku ktorému zložil hudbu podľa scenára Ivana Soloviča. Hlavnými protagonistami boli Milan Lasica a Július Satinský a premiéru mal 18. októbra 1975 na Novej Scéne.
V roku 2003 napísal operu pre deti s názvom Polepetko. K tomu treba prirátať desiatky skladieb pre rozhlas a pre divadlo, upravené ľudové piesne či mimoriadne obsiahlu tvorbu pre deti.
Ďalšou Bázlikovou doménou bola oblasť populárnej hudby. Jeho piesne interpretovali Marcela Laiferová, Zora Kolínska, Ivan Krajíček či Karol Duchoň. V roku 1973 získal striebornú Bratislavskú lýru s piesňou Chvála humoru na text Tomáša Janovica, ktorú naspievali Karol Duchoň a Eva Kostolányiová.
V 80. rokoch minulého storočia pokračoval v spolupráci s orchestrami Karla Vlacha, Gustáva Broma, Karla Krautgartnera, Ladislava Štaidla a ďalšími. V 90. rokoch minulého storočia sa začal venovať sakrálnej hudbe. Skomponoval cyklus piesní na básne Milana Rúfusa Modlitbičky, kantátu Príď Duchu Svätý, vokálnu symfóniu Podoby viery.
V júli 2011 si prevzal ocenenie Identifikačný kód Slovenska (IKS) a v roku 2017 dostal Veľkú cenu SOZA (Slovenského ochranného zväzu autorského) za rok 2016. Cenu Karola Tonkoviča za mimoriadny osobnostný prínos vo sfére folklórneho umenia mu udelili v roku 2019. V roku 2020 dostal Cenu Samuela Zocha, ktorú udeľuje výnimočným osobnostiam Bratislavský samosprávny kraj.
