Umelec sa preslávil sa svojimi skečmi vo formáte one-man-show v divadlách i v televízii.
Autor TASR
Paríž 29. mája (TASR) - Vo veku 85 rokov zomrel vo štvrtok francúzsky herec, scenárista a komik Guy Bedos. Informoval o tom spravodajský portál France Inter, ktorý sa odvolal na oznámenie Bedosovho syna Nicolasa - scenáristu a režiséra filmu Zažiť to znovu (Belle époque).
Guy Bedos počas svojej viac ako 50 rokov trvajúcej filmovej a televíznej kariéry pracoval so známymi francúzskymi režisérmi, napríklad s Marcelom Carném, Claudom Berrim či Patriceom Chéreauom.
Preslávil sa svojimi skečmi vo formáte one-man-show v divadlách i v televízii.
Bol aj politicky angažovaný, pričom sa celý život hlásil k francúzskej ľavici.
Často publikoval - vo svojich textoch sa zastával ilegálnych prisťahovalcov či zamestnancov nadnárodných koncernov ohrozených prepúšťaním.
TASR v tejto súvislosti prináša jeho profil.
Guy Bedos počas svojej viac ako 50 rokov trvajúcej filmovej a televíznej kariéry pracoval so známymi francúzskymi režisérmi, napríklad s Marcelom Carném, Claudom Berrim či Patriceom Chéreauom.
Preslávil sa svojimi skečmi vo formáte one-man-show v divadlách i v televízii.
Bol aj politicky angažovaný, pričom sa celý život hlásil k francúzskej ľavici.
Často publikoval - vo svojich textoch sa zastával ilegálnych prisťahovalcov či zamestnancov nadnárodných koncernov ohrozených prepúšťaním.
TASR v tejto súvislosti prináša jeho profil.
Guy Bedos bol všestranným umelcom, uplatnil sa v divadle, na filmovom plátne i v televízií, a dokonca i v muzikáloch. Preslávil sa svojimi skečmi vo formáte one-man-show v divadlách i v televízii. Bol politicky angažovaný, celý život sa hlásil k francúzskej ľavici.
Často publikoval - vo svojich textoch sa zastával ilegálnych prisťahovalcov či zamestnancov nadnárodných koncernov ohrozených prepúšťaním. Slovenskí diváci si ho môžu pamätať z komédií Záletník a Čo keby sme žili spoločne?
Guy Bedos sa narodil 15. júna 1934 v Alžíri. V tom čase bolo Alžírsko francúzskou kolóniou. Jeho otec mal španielskych predkov. Rodičia sa rozviedli a matka sa druhý raz vydala, s nevlastným otcom však Guy Bedos nemal dobrý vzťah. Rodina sa v roku 1949 presídlila do Paríža a Guy Bedos získal vďaka strýkovi svoje prvé zamestnanie v rozhlasovej stanici ORTF. Začal študovať herectvo a jeho talent objavil známy básnik Jacques Prévert.
Prvý raz sa objavil pred filmovou kamerou vo filme Budúce hviezdy (Marc Allégret, 1955). Väčší priestor však získal v roku 1961 vo filme Dnes večer, alebo nikdy v réžii Michela Devilla.
V snímke Desiatnik smoliar z roku 1962 (Jean Renoir) hral po boku svojich hereckých kolegov Clauda Brasseura či Clauda Richiho, s ktorými sa potom stretával i v ďalších filmoch. Vo filme Horké pilulky (Jacques Baratier, 1963) bol spoluautorom scenára a vytvoril jednu z hlavných postáv spolu s Jeanom-Paulom Belmondom.
Počas nakrúcania filmu sa zoznámil s herečkou Sophiou Daumierovou, ktorá sa stala jeho druhou manželkou (prvou bola takisto herečka Karen Blanguernonová). V tom čas bol Guy Bedos známy už aj ako autor kabaretov a estrád s politickým podtextom a spoločne so Sophiou Daumierovou v rokoch 1965-1975 absolvovali množstvo verejných vystúpení. Rozviedli sa v roku 1977.
V roku 1976 priniesla Bedosovi popularitu úloha v komédií Záletník režiséra Yvesa Roberta. Bedos si zahral jedného zo štvorice nerozlučných priateľov, lekára žijúceho v tieni dominantnej matky. Ostatných kamarátov stvárnili Jean Rochefort, Claude Brasseur a Victor Lanoux. Dobré herecké obsadenie, skvelý scenár a vtipné dialógy boli predpokladom diváckeho úspechu, na ktorý nadviazalo aj pokračovanie Záletník 2 v roku 1977.
S Rochefortom sa pred kamerou Bedos stretol aj v komédii Silvester u Boba (Denys Granier-Deferre, 1984).
Posledným filmom z roku 2011, v ktorom mohli Bedosa vidieť aj slovenskí diváci, bola nostalgická komédia Čo keby sme žili spoločne? Príbeh o živote seniorov napísal a režíroval Stéphane Robelin, pričom ho inšpirovali jeho vlastní starí rodičia. Spolu s Bedosom stvárnili hlavné postavy aj Pierre Richard, Claude Rich, Geraldine Chaplinová a Jane Fondová.
Treťou manželkou Guya Bedosa bola Joëlle Bercotová. Z prvého manželstva mal dcéru Leslie (1957), z druhého dcéru Melanie (1977) a z tretieho syna Nicolasa (1980) a dcéru Victoriu (1983).
V zrelom veku bol Gyu Bedos literárne činný, vydal štrnásť kníh.
Často publikoval - vo svojich textoch sa zastával ilegálnych prisťahovalcov či zamestnancov nadnárodných koncernov ohrozených prepúšťaním. Slovenskí diváci si ho môžu pamätať z komédií Záletník a Čo keby sme žili spoločne?
Guy Bedos sa narodil 15. júna 1934 v Alžíri. V tom čase bolo Alžírsko francúzskou kolóniou. Jeho otec mal španielskych predkov. Rodičia sa rozviedli a matka sa druhý raz vydala, s nevlastným otcom však Guy Bedos nemal dobrý vzťah. Rodina sa v roku 1949 presídlila do Paríža a Guy Bedos získal vďaka strýkovi svoje prvé zamestnanie v rozhlasovej stanici ORTF. Začal študovať herectvo a jeho talent objavil známy básnik Jacques Prévert.
Prvý raz sa objavil pred filmovou kamerou vo filme Budúce hviezdy (Marc Allégret, 1955). Väčší priestor však získal v roku 1961 vo filme Dnes večer, alebo nikdy v réžii Michela Devilla.
V snímke Desiatnik smoliar z roku 1962 (Jean Renoir) hral po boku svojich hereckých kolegov Clauda Brasseura či Clauda Richiho, s ktorými sa potom stretával i v ďalších filmoch. Vo filme Horké pilulky (Jacques Baratier, 1963) bol spoluautorom scenára a vytvoril jednu z hlavných postáv spolu s Jeanom-Paulom Belmondom.
Počas nakrúcania filmu sa zoznámil s herečkou Sophiou Daumierovou, ktorá sa stala jeho druhou manželkou (prvou bola takisto herečka Karen Blanguernonová). V tom čas bol Guy Bedos známy už aj ako autor kabaretov a estrád s politickým podtextom a spoločne so Sophiou Daumierovou v rokoch 1965-1975 absolvovali množstvo verejných vystúpení. Rozviedli sa v roku 1977.
V roku 1976 priniesla Bedosovi popularitu úloha v komédií Záletník režiséra Yvesa Roberta. Bedos si zahral jedného zo štvorice nerozlučných priateľov, lekára žijúceho v tieni dominantnej matky. Ostatných kamarátov stvárnili Jean Rochefort, Claude Brasseur a Victor Lanoux. Dobré herecké obsadenie, skvelý scenár a vtipné dialógy boli predpokladom diváckeho úspechu, na ktorý nadviazalo aj pokračovanie Záletník 2 v roku 1977.
S Rochefortom sa pred kamerou Bedos stretol aj v komédii Silvester u Boba (Denys Granier-Deferre, 1984).
Posledným filmom z roku 2011, v ktorom mohli Bedosa vidieť aj slovenskí diváci, bola nostalgická komédia Čo keby sme žili spoločne? Príbeh o živote seniorov napísal a režíroval Stéphane Robelin, pričom ho inšpirovali jeho vlastní starí rodičia. Spolu s Bedosom stvárnili hlavné postavy aj Pierre Richard, Claude Rich, Geraldine Chaplinová a Jane Fondová.
Treťou manželkou Guya Bedosa bola Joëlle Bercotová. Z prvého manželstva mal dcéru Leslie (1957), z druhého dcéru Melanie (1977) a z tretieho syna Nicolasa (1980) a dcéru Victoriu (1983).
V zrelom veku bol Gyu Bedos literárne činný, vydal štrnásť kníh.