Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Pondelok 25. november 2024Meniny má Katarína
< sekcia Magazín

Vo veku 88 rokov zomrel obľúbený dramatik a spisovateľ Ján Solovič

Na archívnej snímke z 24. apríla 1986 dramatik Ján Solovič. Foto: TASR - Pavel Neubauer

Ťažiskom Solovičovej literárnej tvorby sú dramatické žánre. Debutoval v roku 1953 rozhlasovou hrou o Mikulášovi Kopernikovi Torunský génius.

Bratislava 11. júla (TASR) - Vo veku 88 rokov zomrel v nedeľu (10. 7.) dramatik a spisovateľ, autor mnohých divadelných, rozhlasových hier i televíznych scenárov Ján Solovič. Na sociálnej sieti to oznámil jeho syn Ivan Solovič.

Ján Solovič sa narodil 8. marca 1934 v Pliešovciach. Odbor divadelnej dramaturgie na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave absolvoval v roku 1958. Od roku 1957 pracoval v Československom rozhlase v Bratislave najprv ako dramaturg, potom ako umelecký šéf.

V rokoch 1971 - 1983 bol vedúcim tajomníkom a od roku 1984 - 1989 aj predsedom Zväzu slovenských spisovateľov. Od roku 1978 až do odchodu na dôchodok pôsobil ako docent televíznej a filmovej dramaturgie na VŠMU.

Ťažiskom Solovičovej literárnej tvorby sú dramatické žánre. Debutoval v roku 1953 rozhlasovou hrou o Mikulášovi Kopernikovi Torunský génius. Ako vysokoškolák napísal dobovú družstevnícku agitku Posledná hrmavica (1955). Po nej nasledovali hry Nepokojná mladosť (1957), Súhvezdie draka (1958) a U nás taká obyčaj (1960). Humorné či tragikomické ladenie majú jeho ďalšie hry Strašne ošemetná situácia (1968), Žobrácke dobrodružstvo (1970), Veža nádeje (1972) a hra Pozor na anjelov (1978).

Na archívnej snímke z 28. marca 1974 v Bratislave premiéra divadelnej hry Meridián. Na snímke Eva Krížiková v v úlohe Evy Benedikovej a Michal Dočolomanský v úlohe jej syna Iľju.
Foto: TASR Magda Borodáčová


V rokoch 1974 - 1976 napísal divadelné hry Meridián, Strieborný jaguár a Zlatý dážď, ktoré tvoria dramatický triptych s názvom Občianska trilógia. Triptych je generačnou ságou železničiarskej rodiny. Po vážnych témach z triptychu sa Solovič vrátil ku komédii v hre Kráľovná noci v kamennom mori (1983) a k historickej dráme v hre Zvon bez veže (1984), ktorá zobrazuje život učenca Mateja Bela a jeho politicky prenasledovaného protipólu Daniela Krmana. V nasledujúcej hre Príliš odvážny projekt (1987) sa opäť vrátil k problémom svojich súčasníkov.

Z rozhlasových hier boli uvádzané najmä Prešporská predohra (1955), Polnoc bude o päť minút (1958), Ruky pre Luciu (1962), Prvý dialóg s vami, Druhý dialóg s vami (obe 1965), Rekomando (1968).

Bohatá je aj Solovičova televízna tvorba. Napísal literárne scenáre k viacerým filmom a mnohé svoje hry adaptoval pre televíziu. Medzi najzaujímavejšie televízne hry patria Traja z desiateho poschodia (1969), Dobrí ľudia ešte žijú (1979) a seriál Straty a nálezy z roku 1975.

Pre deti vydal v roku 1963 rozprávkovú knižku Výlet nad oblaky. Je tiež autorom komédie Maharadža z Royalu (2006) a v roku 2007 vyšla jeho autobiograficky štylizovaná kniha Moje radosti, v ktorej píše o svojej spolupráci s ochotníkmi.