Ján Patinka, ktorý má 82 rokov, pletie nielen zo slamy, ale aj z prútia.
Autor TASR
,aktualizované Vrbovce 21. novembra (TASR) – V obci Vrbovce sa pôvodne venovalo pleteniu z prútia 30 rodín, v súčasnosti už zostal posledným 82-ročný Ján Patinka. Žije v kopaničiarskej osade Štefanová, ktorá ako jedna zo 60 kopaníc je súčasťou obce.
Záľube sa venuje od svojich 14 rokov. "Otec to robil a ja som pokračoval v jeho šľapajach. Mal som staršieho brata, ktorý bol vyučený a odišiel z domu preč. Mňa už rodičia nechceli pustiť, musel som zostať doma. Robil som na hospodárstve a popritom som sa priučil tomuto pleteniu," vysvetlil Patinka.
Pletie nielen z prútia, ale aj zo slamy. "Výrobky robím z vŕbového prútia, ktoré sa musí rozštiepať, a zo slamy. Tá sa musí kosiť ručne, aby sa dala opracovať, bola rovná a dalo sa s ňou pracovať," prezradil.
Ako doplnil, slama sa používa predovšetkým pri výrobe slamienok. "Slama sa dáva do stredu a opletá sa prútím. Ide o košík, do ktorého sa dáva cesto, z ktorého sa pečie v starodávnych peciach chlieb. Do slamienky sa cesto dávalo iba vykysnúť, do pece už išlo bez nej. Robím to starým spôsobom, ktorý som sa naučil pred viac ako 60 rokmi," doplnil slamienkár.
"Pletiem podľa toho, ako mám voľný čas, keďže je to môj koníček. Celý život som pracoval na družstve, či už na traktore alebo s motorovou pílou. Teraz si užívam dôchodku a bavím sa s týmto koníčkom," uviedol Patinka.
Nástupcu nemá, aj keď sa záujemcovia o toto remeslo sa za ním zastavujú. "Nehľadám svojho nástupcu, kto chce, tomu pomôžem. Je zaujímavé, že väčší záujem o toto remeslo majú na Morave a v Čechách ako u nás. Naposledy som mal dokonca ženu z Prahy, predtým z Přerova a Havířova. Mali záujem sa naučiť vyrábať slamienky. Nedávno sa mi prihlásili z Martina a Nitry. Z domácich sa zatiaľ neprihlásil nikto," zakončil posledný slamienkár v dedine.
V obci Vrbovce v okrese Myjava sa snažia zachovať svoj ľudový ráz, tradície, zvyky a piesne. Práve preto v obci zriadili Vrbovčiansku izbu, ktorá je však domčekom v tradičnom vrbovčianskom prevedení.
Vrbovčianska izba je pre verejnosť otvorená už od roku 2001. Ide o expozíciu ľudového bývania, remesiel, pracovného i sviatočného kroja s ďalšími vystavenými predmetmi. "V izbe je zachované všetko tak, ako ľudia žili na prelome 18. a 19. storočia a v niektorých prípadoch na začiatku 20. storočia. Je z nej cítiť, že takmer každý obyvateľ obce pestoval ľan či konope, z ktorých si následne tkal plátna," uviedla pre TASR hospodárka Vrbovčianskej izby Anna Štefková.
V izbe je viacero zaujímavých predmetov z minulosti. "Máme tu Bibliu z 18. storočia, ku ktorej sa viaže zaujímavá história, ktorú však nemáme hodnoverne doloženú. Biblia, ktorá mala pôvodného majiteľa v osade Štefanová, sa počas záplav v roku 1902 dostala až do potoka niekoľko kilometrov vzdialenej obce Sobotište. Odtiaľ si ju zobrali do Ameriky, aby sa opäť vrátila do Vrboviec," prezradila hospodárka izby.
Vrbovčianska izba sa v súčasnosti rekonštruuje. "V rámci projektu Interreg sme sa s obcou Javorník zapojili do projektu, ktorý by mal zblížiť Moravu a Slovensko. Jedným z cieľov projektu je aj vytvorenie zón, v ktorých by si ľudia mohli pripomenúť kultúru a históriu oboch národov," uviedol pre TASR starosta obce Dušan Eliáš.
V rámci projektu ide o rekonštrukciu hospodárskej budovy. "Na základe opatrení proti šíreniu nového koronavírusu sa práce spomalili. Máme už vymenenú strechu, v súčasnosti sa sanujú omietky. Pôvodne sme si mysleli, že ich iba opravíme, ale museli sme ich dať dole a pôvodným spôsobom ich nahadzujeme nanovo," doplnil starosta.
Po rekonštrukcii prejde čiastočnou zmenou aj expozícia. "Plánujeme pristaviť súbor menších stodôl. Získali sme veľké množstvo exponátov, ako sú mláťačky, lisy na slamu, sečkovíc či pluhov, ktoré darovali občania obce," prezradil Eliáš. Celkové náklady na rekonštrukciu Vrbovčianskej izby sú vyčíslené na 30.000 eur. Náklady na stavebné práce sú vo výške 26.000 eur.
Obec Vrbovce dokončila v tomto roku v rámci projektu Interreg, do ktorej sa zapojili spoločne s moravskými obcami Kuželov a Hrubá Vrbka, výstavbu cyklotrasy, ktorá spojila obec s Moravou.
Dĺžka cyklotrasy je na slovenskej strane 2065 metrov a široká je tri metre, podobná dĺžka je aj na druhej strane hranice. "Spája Vrbovce s veterným mlynom v Kuželove na moravskej strane. Celková investícia do jej výstavby bola 543.000 eur vrátane DPH a spoluúčasť obce bola päť percent. Príprava výstavby trvala viac ako šesť rokov, keďže bolo viac variant, lebo sme nemohli dosiahnuť stavebné povolenie, predovšetkým pre prevýšenie terénu, ktorý je pomerne členitý. Až tretí variant bol napokon schválený štátnymi orgánmi," informoval starosta obce Dušan Eliáš.
Cyklotrasa je skolaudovaná, ale pre aktuálne problémy týkajúce sa šírenia nového koronavírusu sa zatiaľ neuskutočnilo slávnostné otvorenie. "Zaujímavosťou je, že na českej strane cyklotrasy sú dve dopravné značky, na slovenskej strane je dopravných značiek 24. Je to tak dané legislatívou. S nadsádzkou hovoríme, že tu škola a škôlka môžu chodiť ako na dopravné ihrisko," doplnil starosta.
Cyklotrasa by sa mala dočkať ešte svojho predĺženia, keďže končí ešte pred samotnou obcou. "Pripravujeme pokračovanie, ktoré zatiaľ bude po ceste tretej triedy cez osadu Štefanová smerom do centra obce," uviedol Eliáš.
Pozdĺž celej trasy bolo v rámci projektu vysadených 179 drevín. "Z nich je 104 stromov rôzneho zloženia od líp až po čerešne, nechýbajú medzi nimi ani oskoruše. Celkovo je to popri cyklotrase pekná aleja. Už teraz vidíme, že je veľmi využívaná cyklistami a zvyšuje potenciál obce z hľadiska cestovného ruchu," doplnil starosta.
Záľube sa venuje od svojich 14 rokov. "Otec to robil a ja som pokračoval v jeho šľapajach. Mal som staršieho brata, ktorý bol vyučený a odišiel z domu preč. Mňa už rodičia nechceli pustiť, musel som zostať doma. Robil som na hospodárstve a popritom som sa priučil tomuto pleteniu," vysvetlil Patinka.
Pletie nielen z prútia, ale aj zo slamy. "Výrobky robím z vŕbového prútia, ktoré sa musí rozštiepať, a zo slamy. Tá sa musí kosiť ručne, aby sa dala opracovať, bola rovná a dalo sa s ňou pracovať," prezradil.
Ako doplnil, slama sa používa predovšetkým pri výrobe slamienok. "Slama sa dáva do stredu a opletá sa prútím. Ide o košík, do ktorého sa dáva cesto, z ktorého sa pečie v starodávnych peciach chlieb. Do slamienky sa cesto dávalo iba vykysnúť, do pece už išlo bez nej. Robím to starým spôsobom, ktorý som sa naučil pred viac ako 60 rokmi," doplnil slamienkár.
"Pletiem podľa toho, ako mám voľný čas, keďže je to môj koníček. Celý život som pracoval na družstve, či už na traktore alebo s motorovou pílou. Teraz si užívam dôchodku a bavím sa s týmto koníčkom," uviedol Patinka.
Nástupcu nemá, aj keď sa záujemcovia o toto remeslo sa za ním zastavujú. "Nehľadám svojho nástupcu, kto chce, tomu pomôžem. Je zaujímavé, že väčší záujem o toto remeslo majú na Morave a v Čechách ako u nás. Naposledy som mal dokonca ženu z Prahy, predtým z Přerova a Havířova. Mali záujem sa naučiť vyrábať slamienky. Nedávno sa mi prihlásili z Martina a Nitry. Z domácich sa zatiaľ neprihlásil nikto," zakončil posledný slamienkár v dedine.
Obec má svoju izbu, kde si pripomínajú ľudové zvyky aj architektúru
V obci Vrbovce v okrese Myjava sa snažia zachovať svoj ľudový ráz, tradície, zvyky a piesne. Práve preto v obci zriadili Vrbovčiansku izbu, ktorá je však domčekom v tradičnom vrbovčianskom prevedení.
Vrbovčianska izba je pre verejnosť otvorená už od roku 2001. Ide o expozíciu ľudového bývania, remesiel, pracovného i sviatočného kroja s ďalšími vystavenými predmetmi. "V izbe je zachované všetko tak, ako ľudia žili na prelome 18. a 19. storočia a v niektorých prípadoch na začiatku 20. storočia. Je z nej cítiť, že takmer každý obyvateľ obce pestoval ľan či konope, z ktorých si následne tkal plátna," uviedla pre TASR hospodárka Vrbovčianskej izby Anna Štefková.
V izbe je viacero zaujímavých predmetov z minulosti. "Máme tu Bibliu z 18. storočia, ku ktorej sa viaže zaujímavá história, ktorú však nemáme hodnoverne doloženú. Biblia, ktorá mala pôvodného majiteľa v osade Štefanová, sa počas záplav v roku 1902 dostala až do potoka niekoľko kilometrov vzdialenej obce Sobotište. Odtiaľ si ju zobrali do Ameriky, aby sa opäť vrátila do Vrboviec," prezradila hospodárka izby.
Vrbovčianska izba sa v súčasnosti rekonštruuje. "V rámci projektu Interreg sme sa s obcou Javorník zapojili do projektu, ktorý by mal zblížiť Moravu a Slovensko. Jedným z cieľov projektu je aj vytvorenie zón, v ktorých by si ľudia mohli pripomenúť kultúru a históriu oboch národov," uviedol pre TASR starosta obce Dušan Eliáš.
V rámci projektu ide o rekonštrukciu hospodárskej budovy. "Na základe opatrení proti šíreniu nového koronavírusu sa práce spomalili. Máme už vymenenú strechu, v súčasnosti sa sanujú omietky. Pôvodne sme si mysleli, že ich iba opravíme, ale museli sme ich dať dole a pôvodným spôsobom ich nahadzujeme nanovo," doplnil starosta.
Po rekonštrukcii prejde čiastočnou zmenou aj expozícia. "Plánujeme pristaviť súbor menších stodôl. Získali sme veľké množstvo exponátov, ako sú mláťačky, lisy na slamu, sečkovíc či pluhov, ktoré darovali občania obce," prezradil Eliáš. Celkové náklady na rekonštrukciu Vrbovčianskej izby sú vyčíslené na 30.000 eur. Náklady na stavebné práce sú vo výške 26.000 eur.
Cyklotrasa, ktorá spojila obec s Moravou
Obec Vrbovce dokončila v tomto roku v rámci projektu Interreg, do ktorej sa zapojili spoločne s moravskými obcami Kuželov a Hrubá Vrbka, výstavbu cyklotrasy, ktorá spojila obec s Moravou.
Dĺžka cyklotrasy je na slovenskej strane 2065 metrov a široká je tri metre, podobná dĺžka je aj na druhej strane hranice. "Spája Vrbovce s veterným mlynom v Kuželove na moravskej strane. Celková investícia do jej výstavby bola 543.000 eur vrátane DPH a spoluúčasť obce bola päť percent. Príprava výstavby trvala viac ako šesť rokov, keďže bolo viac variant, lebo sme nemohli dosiahnuť stavebné povolenie, predovšetkým pre prevýšenie terénu, ktorý je pomerne členitý. Až tretí variant bol napokon schválený štátnymi orgánmi," informoval starosta obce Dušan Eliáš.
Cyklotrasa je skolaudovaná, ale pre aktuálne problémy týkajúce sa šírenia nového koronavírusu sa zatiaľ neuskutočnilo slávnostné otvorenie. "Zaujímavosťou je, že na českej strane cyklotrasy sú dve dopravné značky, na slovenskej strane je dopravných značiek 24. Je to tak dané legislatívou. S nadsádzkou hovoríme, že tu škola a škôlka môžu chodiť ako na dopravné ihrisko," doplnil starosta.
Cyklotrasa by sa mala dočkať ešte svojho predĺženia, keďže končí ešte pred samotnou obcou. "Pripravujeme pokračovanie, ktoré zatiaľ bude po ceste tretej triedy cez osadu Štefanová smerom do centra obce," uviedol Eliáš.
Pozdĺž celej trasy bolo v rámci projektu vysadených 179 drevín. "Z nich je 104 stromov rôzneho zloženia od líp až po čerešne, nechýbajú medzi nimi ani oskoruše. Celkovo je to popri cyklotrase pekná aleja. Už teraz vidíme, že je veľmi využívaná cyklistami a zvyšuje potenciál obce z hľadiska cestovného ruchu," doplnil starosta.