Bratislava 25. novembra (Teraz.sk) - Na Slovensku vodné pólo nepatrí medzi úplne najpopulárnejšie športy, aj keď svoju početnú skupinu priaznivcov určite má. Zaujímalo by vás, ako je to napríklad v takej Saudskej Arábii? Svoje o tom vie slovenský vodnopólový reprezentant Juraj Zaťovič, ktorý momentálne pôsobí práve v tejto exotickej arabskej krajine. V exkluzívnom rozhovore nám prezradil viaceré zaujímavostí nielen o živote na Arabskom polostrove, ale aj o svojej bohatej športovej kariére a svojich predošlých pôsobiskách.

Momentálne pôsobíte už tretiu sezónu v Saudskej Arábii. Ako ste sa dostali do tejto arabskej krajiny?

Do Saudskej Arábie som sa dostal cez spoluhráča z reprezentácie Miša Kratochvíla a bývalého trénera slovenskej reprezentácie Anteho Nakiča.

Foto: archív JZ

Za ktorý klub hrávate túto sezónu?

Momentálne pôsobím v klube Al Ahli, ktorý sídli v druhom najväčšom meste Saudskej Arábie,v Džidde.

Pred sezónou sa rozhodol ukončiť svoje arabské pôsobenie váš spoluhráč a kamarát Michal Kratochvíl, ktorý už teraz pôsobí v slovenskej extralige. Bolo ťažké rozhodnúť sa, či ostať, alebo ešte ďalej pokračovať ?

Mišo sa po dvoch sezónach rozhodol ukončiť svoje pôsobenie v Saudskej Arábii . Ja som dostal ponuku z iného klubu a po dôkladnom zvážení som sa rozhodol ešte jednu sezónu v Saudskej Arábii zostať. Dosť zavážilo na tom aj to, že som tu už tretí rok a poznám toto prostredie.

Aké máte v klube podmienky? Keď porovnáte tamojšiu súťaž s tou slovenskou...

Podmienky na trénovanie sú tu veľmi dobré. V porovnaní so Slovenskom sú podmienky lepšie, avšak kvalita ligy je na nižšej úrovni.

Život v Saudskej Arábii sa od toho nášho v mnohom líši . Zažili ste niečo, po čom ste mali chuť si zbaliť kufre a odísť?

Zatiaľ sa mi nič také nestalo, ani som sa nedostal do takej situácie, po ktorej by som mal chuť si zbaliť kufre. Saudská Arábia je iná, ale to neznamená, že sa tu nedá normálne fungovať. Samozrejme človek sa musí miestnemu životu prispôsobiť.

Stretávate sa so situáciami, ktoré vám často vyvolávajú úsmev na tvári? Zažili ste niečo, čo je pre nás Európanov nepredstaviteľné, ťažko pochopiteľné?

Myslím si, že mnoho ľudí vníma Saudskú Arábiu ako stereotypnú a pre cudzinca nebezpečnú krajinu, čo je podľa môjho názoru dosť mylný názor. Tých úsmevných situácií je tu samozrejme množstvo, ale tie väčšinou pramenia z náboženských rozdielov. Môžem spomenúť napríklad situáciu, keď bol zápas na chvíľu prerušený kvôli modlitbe. Ako som už ale spomenul, človek si časom na to zvykne a berie to ako normálnu vec.

Má náboženstvo vplyv aj na vaše tréningy, alebo zápasy?

V Saudskej Arábii má náboženstvo vplyv na všetko a tréningy, či zápasy nie sú výnimkou. Päťkrát denne sa tu vykonávajú modlitby. Počas týchto modlitieb, ktoré trvajú 30 minút, sa obchody, banky, reštaurácie, úrady zatvoria. Tento fakt má vplyv aj na tréningy a zápasy, ktoré sa dopredu plánujú tak, aby sa vyhli týmto modlitbám. Avšak nie vždy sa to podarí, potom nastanú už spomenuté situácie, keď sa musí zápas prerušiť.

Foto: TASR/František Iván

Ako trávite svoj voľný čas? Navštívili ste v Saudskej Arábii aj niektoré pamiatky?

Voľný čas trávim najmä čítaním kníh, prehliadaním internetu a kávičkovaním. Turistických pamiatok tu veľa nie je. Tu neexistuje turizmus, na aký sme my zvyknutí u nás. Zájazdy spojené s opaľovaním a kúpaním v mori tu neexistujú. Jediný spôsob turizmu v Saudskej Arábii sú púte do Mekky a Mediny a tie sú prístupné len pre moslimov.

Pred odchodom do Saudskej Arábie ste pôsobili na Slovensku. Mali ste v tom období pocit, že vodné pólo sa na Slovensku uberá správnym smerom?

Vrátil som sa do Košíc, pretože v tom období tam mali vytvorené najlepšie podmienky. Navyše sa nám s manželkou vtedy narodil synček, takže prioritou bol stabilný klub. V tom období sme s košickým klubom hrali Európsku ligu aj regionálnu ligu a podávali sme solídne výkony. Celkovo mám na Košice veľmi pekné spomienky.



Saudská Arábia však nie je vaša prvá legionárska zastávka. Po skončení gymnázia ste odišli študovať do Ameriky. Bolo pre vás náročné zvyknúť si na tamojší život?

Zvyknúť si na život v USA nebolo pre mňa až také náročné. V porovnaní s európskym spôsobom života nebolo tých rozdielov až toľko a keď aj nejaké boli, tak som si rýchlo dokázal zvyknúť.

Ako vyzeral váš bežný ´americký´ pracovný deň (škola, tréning,...)?

Harmonogram športovca, študujúceho na americkej univerzite, je pestrý. Štúdium na univerzite je prispôsobené športovcovi- študentovi tak, aby sa mohol plnohodnotne vzdelávať a popritom sa venovať aj svojmu športu. Môj bežný deň na univerzite začínal ranným tréningom, potom som chodil do školy, poobede som mával ďalší tréning a večer som si vypracovával domáce úlohy a pripravoval sa na skúšky.

Takto sa fandí na vodnom póle v Čiernej Hore:

Po štyroch rokoch v Kalifornii ste odišli na Balkán, kde vodnopólová liga dosahuje svetové parametre. Považujete roky strávené v Chorvátsku a Čiernej Hore za vrchol vašej športovej kariéry?

Jeden rok v Splite a následne v Kotore možno označiť za vrchol mojej kariéry, síce som ešte stále aktívny hráč. S tímom VK Primorac Kotor sme vyhrali Európsku ligu a tento úspech považujem za maximum.

Pre športovca je víťazstvo v Európskej lige najviac, čo môže na klubovej úrovni dosiahnuť. Je možné, že si túto prestížnu súťaž ešte v najbližších rokoch v niektorom z európskych tímov zahráte?

Určite je snom každého športovca hrať v klube, ktorý je účastníkom Európskej ligy. Vzhľadom na môj vek je šanca, že si ešte Európsku ligu zahrám, každým rokom menšia, avšak klamal by som, ak by som povedal, že po tom už netúžim.