Bratislava 11. novembra (TASR)- Prvá vojenská prehliadka po skončení prvej svetovej vojny sa uskutočnila v Londýne ešte v roku 1918. Pri tejto príležitosti vznikol vo Whitehall drevený objekt, akýsi symbolický hrob, ktorému defilujúce jednotky salutovali. Myšlienka spomienky na padlých spolubojovníkov teda bola živá už bezprostredne po vojne.

Na mieste dreveného objektu vznikol v rokoch 1919-1920 londýnsky Kenotaf, symbolický hrob bez tela, pripomínajúci vojenské obete vojny. Dnes majú vo zvyku všetky uniformované zložky, prechádzajúce okolo Kenotafu salutovať. Pamätný moment nastal počas pohrebu princeznej Diany roku 1997, keď príslušník kráľovského delostrelectva vedúci lafetu s princezninými ostatkami zasalutoval pri Kenotafe, pričom, vzhľadom na smútočné okolnosti, nesalutoval kráľovnej Alžbete II.

Deň prímeria, 11. november, sa stal vo Veľkej Británii štátnym sviatkom. Pôvodne sa nazýval Armistice Day, po druhej svetovej vojne počas, ktorej sa oslavy nekonali, Remembrance Day. Britskou tradíciou ostáva uctenie pamiatky padlých a zosnulých dvoma minútami ticha počas prvej nedele po 11. novembri. Briti taktiež zaviedli nosenie červeného poľného maku, dnes už celosvetového symbolu pamiatky padlých. Tradícia vznikla už v roku 1921 na základe básne kanadského vojaka Johna McCrae, s názvom „V poliach Flámska". Po smrti priateľa v básni opísal divé maky kvitnúce na hroboch padlých britských vojakov.

Francúzsko ako štát, ktorý pre víťazstvo Dohody, či už z hľadiska počtu obetí alebo materiálnych škôd, obetoval najviac, uctieval padlých po svojom. Vojenské prehliadky oslavujúce víťazstvo sa konajú pravidelne na Champs Élysées a Víťaznom oblúku, pod ktorým je od roku 1920 hrob neznámeho francúzskeho vojaka. Dátum 11. november sa stal od roku 1922 štátnym sviatkom, druhým po 14. júli (deň výročia dobytia Bastilly).

Podľa niektorých je to vlastne jediný skutočne celonárodný sviatok, pretože 14. júl bol vnímaný ako oslava francúzskej politickej ľavice. Dôležitým miestom spomínania je aj komplex verdunských monumentov, postavených na uctenie pamiatky padlých vojakov počas bitky pri Verdune v roku 1916. Okrem pravidelných smútočných ceremónií sa jeden z verdunských pamätníkov stal svedkom dôležitého aktu zmierenia. V roku 1984 sa tu pri príležitosti 70. výročia konca vojny stretli francúzsky prezident Francois Mitterrand a nemecký kancelár Helmut Kohl, aby držiac sa za ruky demonštrovali priateľstvo medzi kedysi znepriatelenými národmi. Symbolom úcty k veteránom sa vo Francúzsku stal modrý nevädzový kvet.

V medzivojnovom Československu 11. november nebol sviatkom. Odkaz vojny bol prekrytý oslavami vzniku štátu 28. októbra. Je zaujímavé, že Slováci začali prvú svetovú vojnu v tábore Ústredných mocností, no na jej konci stáli medzi víťazmi, rovnako ako v druhej svetovej vojne. Napriek tomu bol pre Československo jediným pozitívnym výsledkom prvej svetovej vojny rozpad Rakúska-Uhorska a vznik nového štátu. Obyvateľstvo si svojich padlých pripomínalo, avšak bez oficiálnych osláv.

S pietnou spomienkou 11. novembra sa na Slovensku začalo až v 90. rokoch 20. storočia. Najčastejším miestom konania pietnych spomienok je od svojho zrekonštruovania vojenský cintorín v bratislavských Kopčanoch. V poslednej dekáde, a najmä v súvislosti so storočnicou vypuknutia prvej svetovej vojny v roku 2014, sa symbol červeného poľného maku dostal do povedomia aj u nás.