Kým predchádzajúce robotické vozidlá zbierali na Marse kusy horniny, Curiosity vzorky odoberá tak, že si najprv vyvŕta sondu.
Autor TASR
Los Angeles 9. februára (TASR) - Planetárne vozidlo Curiosity dokončilo svoj prvý odber vzoriek na planéte Mars a pripravuje sa na analýzu prašnej horniny. Informovala o tom agentúra AP.
Snímky, ktoré sa z Marsu dostali na Zem v noci nadnes, zachytávajú najnovší otvor vyvŕtaný Curiosity v tesnej blízkosti skúšobného vrtu. Otvor má priemer 1,6 cm a hĺbku 6,4 cm. Jemný vrták na robotickom ramene vŕtal do plochého kameňa, ktorý farbou a žilkovitou štruktúrou pripomínal svetlý minerál. Vedci sa domnievajú, že zloženie tohto kameňa by mohlo podať svedectvo o dávnej prítomnosti vody v tejto oblasti.
Ako upozorňuje agentúra AP, ide o ďalší významný míľnik v činnosti sondy Curiosity, poháňanej jadrovou energiou, ktorá pristála vlani 6. augusta v Galeovom kráteri neďaleko marťanského rovníka, aby hľadala dôkazy pre to, že sa na planéte, ktorá v slnečnej sústave najviac pripomína Zem, nachádzajú alebo v minulosti nachádzali prvky podporujúce život. Curiosity je prvou astrobiologickou misiou NASA od 70. rokov, od éry sond Viking.
Kým predchádzajúce robotické vozidlá zbierali na Marse kusy horniny, Curiosity vzorky odoberá tak, že si najprv vyvŕta sondu. O náročnosti tejto operácie svedčí aj to, že vedci na Zemi strávili niekoľko dní nastavovaním programu vozidla Curiosity tak, aby splnilo zadanú úlohu.
Ďalšou úlohou Curiosity teraz bude dopraviť prášok do svojho laboratória na testy, pomocou ktorých sa zistí jeho chemické zloženie.
Po tejto časti misie sa Curiosity má deväť mesiacov venovať pátraniu po organických látkach a skúmaniu životného prostredia, v ktorom mohli zostať zachované stopy po nich. Doteraz objavila na Červenej planéte dôkazy existencie niekdajšieho potoka, zmonitorovala víriace prachové búrky, zmerala úroveň radiácie a analyzovala prvú vzorku marťanského piesku.
Snímky, ktoré sa z Marsu dostali na Zem v noci nadnes, zachytávajú najnovší otvor vyvŕtaný Curiosity v tesnej blízkosti skúšobného vrtu. Otvor má priemer 1,6 cm a hĺbku 6,4 cm. Jemný vrták na robotickom ramene vŕtal do plochého kameňa, ktorý farbou a žilkovitou štruktúrou pripomínal svetlý minerál. Vedci sa domnievajú, že zloženie tohto kameňa by mohlo podať svedectvo o dávnej prítomnosti vody v tejto oblasti.
Ako upozorňuje agentúra AP, ide o ďalší významný míľnik v činnosti sondy Curiosity, poháňanej jadrovou energiou, ktorá pristála vlani 6. augusta v Galeovom kráteri neďaleko marťanského rovníka, aby hľadala dôkazy pre to, že sa na planéte, ktorá v slnečnej sústave najviac pripomína Zem, nachádzajú alebo v minulosti nachádzali prvky podporujúce život. Curiosity je prvou astrobiologickou misiou NASA od 70. rokov, od éry sond Viking.
Kým predchádzajúce robotické vozidlá zbierali na Marse kusy horniny, Curiosity vzorky odoberá tak, že si najprv vyvŕta sondu. O náročnosti tejto operácie svedčí aj to, že vedci na Zemi strávili niekoľko dní nastavovaním programu vozidla Curiosity tak, aby splnilo zadanú úlohu.
Ďalšou úlohou Curiosity teraz bude dopraviť prášok do svojho laboratória na testy, pomocou ktorých sa zistí jeho chemické zloženie.
Po tejto časti misie sa Curiosity má deväť mesiacov venovať pátraniu po organických látkach a skúmaniu životného prostredia, v ktorom mohli zostať zachované stopy po nich. Doteraz objavila na Červenej planéte dôkazy existencie niekdajšieho potoka, zmonitorovala víriace prachové búrky, zmerala úroveň radiácie a analyzovala prvú vzorku marťanského piesku.