Vrútky/Bratislava 17. júla (TASR) - Múzy obdarovali Františka Zvaríka veľkým talentom - popri nespornom hereckom majstrovstve, krásne spieval a maľoval. Bol jedným z prvých hercov, ktorí účinkovali vo filmoch patriacich dnes do zlatého fondu slovenskej kinematografie. Na doskách našej prvej scény pôsobil 57 rokov, počas ktorých vytvoril takmer dve stovky činoherných a operných postáv.
Na archívnej snímke vľavo František Zvarík a Gustáv Papp v hre Juro Jánošík (1954).Foto: TASR
V sobotu 17. júla uplynie 100 rokov od narodenia Františka Zvaríka - šarmantného elegána, vynikajúceho herca a manžela rovnako vynikajúcej herečky Evy Krížikovej.
František Zvarík sa narodil 17. júla 1921 vo Vrútkach. Otec chcel z neho mať železničiara, ale matka ho podporila v herectve. Absolvent Hudobnej a dramatickej akadémie v Bratislave (1938-1942) stál na doskách Slovenského národného divadla (SND) už ako študent v roku 1939. Stálym členom Činohry SND sa stal v roku 1940. V roku 1944 sa zúčastnil Slovenského národného povstania (SNP) ako člen Frontového divadla. V roku 1945 sa vrátil do SND, kde bol do roku 1956 sólistom Opery a v rokoch 1956 až 1997 pôsobil opäť v Činohre SND.
Štrnásť rokov po jeho nástupe do divadla sa na rovnaké dosky postavila aj talentovaná Eva Krížiková - začiatkom šesťdesiatych rokov sa zosobášili. Narodila sa im dcéra Barbora, z prvého manželstva mal František Zvarík syna Jána.
Herečka Eva Krížiková a jej manžel František Zvarík, archívna snímka.Foto: TASR Henrieta Reiprichová
Za takmer 60 rokov pôsobenia v SND mal vo svojom repertoári významné operné a činoherné úlohy. Už v roku 1946 stvárnil Dona Basilia v Barbierovi zo Sevilly. Spieval aj v Čajkovského Eugenovi Oneginovi, Dvořákovej Rusalke, Verdiho Donovi Carlosovi a v roku 1949 stvárnil prvého Štelinu v slávnej Suchoňovej opere Krútňava.
Na činohernej scéne to boli napríklad úlohy v dielach Shakespeara, Schillera, Moliéra a Goldoniho. V mimoriadne úspešnom a obľúbenom muzikáli Na skle maľované účinkoval dvadsať rokov ako Žandár Rozvážny. Poslednú úlohu naštudoval v inscenácii Tančiareň, v ktorej naposledy účinkoval 2. júna 2007.
Vo filme debutoval František Zvarík v dráme Varúj...! (1946), divákov upútal aj v historickej dráme Posledná bosorka (1957), v jedinom slovenskom oscarovom filme Obchod na korze (1965) alebo v poetickej vojnovej snímke Kára plná bolesti (1985). Jeho bohatú televíznu filmografiu tvoria napríklad diela Tma (1969), Červené víno (1976), trojdielna televízna inscenácia Sesternica Beta (1978, 1979), Na skle maľované (1980), Tiene v raji (1986) alebo Mercadet (1988).
Okrem hereckého umenia si získal popularitu tiež ako spevák a interpret slovenských ľudových piesní, ale aj ako karikaturista i maliar, keď po sebe zanechal niekoľko desiatok pôsobivých výtvarných stvárnení svojich hereckých kolegov.
Svoje spomienky zhrnul František Zvarík do memoárových knižiek Pierot s puškou (1984) a Pierot bez pušky (2000).
František Zvarík, ktorý získal v roku 1968 titul zaslúžilý umelec sa stal v roku 1992 čestným občanom svojho rodného mesta Vrútky a v septembri 2001 si prevzal z rúk prezidenta Rudolfa Schustera štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy.
Všestranný vynikajúci umelec František Zvarík zomrel 17. augusta 2008 v Bratislave, mesiac po 87. narodeninách. Urnu s popolom uložila jeho manželka Eva Krížiková, do hrobu hercovej mamy v turčianskej dedinke Folkušová pri Martine.
