Bratislava 11. septembra (TASR) - Do teplých krajín odlietajú po ochladení milióny vtákov, mnohé druhy vtáctva tak miznú aj zo Slovenska. „Medzi prvé druhy, ktoré opúšťajú Slovensko, patria dážďovníky. Väčšina z nich už odišla. Z dravcov teraz odlietajú sokoly červenonohé, sokoly lastovičiare, orly krikľavé, či včeláre lesné. Vo všeobecnosti sú to druhy preferujúce v potrave hmyz, bez ktorého by v zimnom období neprežili," hovorí Roman Slobodník z Ochrany dravcov na Slovensku (RPS).

Migrácia sa v závislosti od druhu veľmi líši. "Pre niektoré vtáky je typické, že sa práve na jeseň zoskupujú do väčších kŕdľov a počas putovania vytvárajú napríklad formácie tvaru V. Tým nielen šetria energiu počas letu, ale zvyšuje sa aj ich nádej na prežitie v prípade napadnutia predátorom. Niektoré druhy počas dňa oddychujú, kŕmia sa a letia v noci, keď sa vzduch ochladí a predačný tlak je nižší," vysvetlil.

Vedcom nie je úplne známe, aké je tajomstvo vtáčej navigácie, predpokladá sa však, že noční letci využívajú polohu Mesiaca a orientujú sa podľa hviezd. "Vtáky vnímajú i polarizované svetlo, iné druhy sa riadia magnetickými siločiarami či využívajú orientačné prvky – hory či ostrovy, ale aj ľudské stavby, ako napríklad majáky. Noční migranti využívajú najmä príjemnú teplotu, ideálnu z hľadiska preletov na dlhé vzdialenosti pre menšie druhy vtákov, ako trsteniariky či mucháriky. Denní migranti - dravce alebo bociany - využívajú zasa termiku, alebo sú to dobrí letci - lastovičky, dážďovníky," približuje Slobodník.

Aj čas trvania migrácie, či krajina, kam vtáky migrujú, sa líšia. "K nám prilietajú severské operence, niektoré druhy cez naše územie iba prelietavajú a mnohé naše druhy migrujú až do Afriky. Sokol červenonohý putuje počas jesennej migrácie približne mesiac a mieri na dravca netypicky až do subsaharskej Afriky. Práve tento druh je na Slovensku kriticky ohrozený a preto dúfame, že sa na jar vráti v čo najhojnejšom počte," uzavrel Slobodník.