Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Milan Lechan knižne debutoval zbierkou viac ako dvesto aforizmov v knihe Je to láska (1970).
Autor TASR
Michalovce/Bratislava 16. marca (TASR) – Charakterizuje ho dlhoročná tvorba básní, aforizmov a kníh pre deti i mládež, v ktorých si zachoval všetky atribúty svojského videnia sveta a poetiky. Neoficiálne je menovaný za nestora slovenského humoru, aj vďaka vycibrenej poetickej analýze života skrz humoristicko-satirickú optiku.
Vo štvrtok 16. marca má 80 rokov básnik, satirik a spisovateľ Milan Lechan.
Narodil sa 16. marca 1943 v Michalovciach. Základnú školu a gymnázium vyštudoval v Humennom. Následne absolvoval v rokoch 1960 až 1965 na vtedajšej Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika (UPJŠ) v Prešove odbor slovenčina a ruština. Od roku 1967 až do roku 1995 pracoval ako redaktor Vydavateľstva Osveta v Martine a od roku 1996 pôsobil v Knižnom centre v Žiline.
Humor, najcharakteristickejšia črta tvorby Lechana je nielen neodmysliteľnou súčasťou humoristických či aforistických textov, ale výrazne preniká aj do jeho básnickej tvorby. Jeho literárny prejav vychádza z krátkych humoristicko-satirických foriem, epigramov či aforizmov, ktoré vytvára na základe slovných hračiek alebo aj logických paradoxov.
Milan Lechan knižne debutoval zbierkou viac ako dvesto aforizmov v knihe Je to láska (1970). O osem rokov neskôr mu vyšla kniha Smiem prosiť? (1978, 1984), ktorá je zbierkou krátkych satirických próz, veršovaných humoristických textov, aforizmov, humorne a satiricky ladených sentencií, pri tvorbe ktorých využíval aj spájanie porekadiel či prísloví. Po multižánrovej knihe sa v roku 1982 vrátil k básnickej zbierke Žena, ulica, dlaň, kosť. Ani v nej sa nevyhol humorne ladeným kalambúrom alebo slovným prešmyčkám.
Pre detského čitateľa pripravil Lechan, ako inak, humorne ladenú knihu krátkych básničiek a rečňovačiek, žiackych výrokov, vtipov a aforizmov zo školského prostredia Učebnica na prestávku (1988). Školskému prostrediu a detskému čitateľovi je neskôr venovaná aj ďalšia spisovateľova kniha Žiacka knižka (2001).
Ako recesista a parodik mnohých negatívnych javov spoločnosti sa prejavil v zbierke Milan Lechan a iné básne (1994), bohato naplnenej invenčným pohrávaním sa so slovom. Medzi jeho ďalšie humorne ladené básnické zbierky patria aj Láskovanie s /h/láskou (1998), ktorá je vycibrenou poetickou analýzou života, a predovšetkým lásky skrz humoristicko-satirickú optiku.
Napísal aj diela ako Mesto, srdce, vysvedčenie, dievča (2003), Pop diár (1990), Pelé-melé-chan (1991), alebo Vírusy smiechu z roku 2002. Výber z tvorby mu vyšiel pod názvom Slovo robí múza (2005).
Lechanov humor poznajú nielen poslucháči Slovenského rozhlasu, pre ktorý napísal množstvo humoristických pásiem, vrátane Intímnej polhodinky. V tomto pásme sa napríklad venoval srdcovým záležitostiam - láske, sexu, nevere, ženskej príťažlivosti či mužskej dominancii. Známy je tiež čitateľom humoristicko-satirických časopisov.
Spisovateľ, ktorý tvrdí, že píše zľava doprava a pre istotu pomaly, lebo vie, že všetci nevedia rýchlo čítať, žije a tvorí v Martine. Milan Lechan je ženatý a má troch synov.
Zdroje: https://pyramida.rtvs.sk, http://humorikon.sk
Vo štvrtok 16. marca má 80 rokov básnik, satirik a spisovateľ Milan Lechan.
Narodil sa 16. marca 1943 v Michalovciach. Základnú školu a gymnázium vyštudoval v Humennom. Následne absolvoval v rokoch 1960 až 1965 na vtedajšej Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika (UPJŠ) v Prešove odbor slovenčina a ruština. Od roku 1967 až do roku 1995 pracoval ako redaktor Vydavateľstva Osveta v Martine a od roku 1996 pôsobil v Knižnom centre v Žiline.
Humor, najcharakteristickejšia črta tvorby Lechana je nielen neodmysliteľnou súčasťou humoristických či aforistických textov, ale výrazne preniká aj do jeho básnickej tvorby. Jeho literárny prejav vychádza z krátkych humoristicko-satirických foriem, epigramov či aforizmov, ktoré vytvára na základe slovných hračiek alebo aj logických paradoxov.
Milan Lechan knižne debutoval zbierkou viac ako dvesto aforizmov v knihe Je to láska (1970). O osem rokov neskôr mu vyšla kniha Smiem prosiť? (1978, 1984), ktorá je zbierkou krátkych satirických próz, veršovaných humoristických textov, aforizmov, humorne a satiricky ladených sentencií, pri tvorbe ktorých využíval aj spájanie porekadiel či prísloví. Po multižánrovej knihe sa v roku 1982 vrátil k básnickej zbierke Žena, ulica, dlaň, kosť. Ani v nej sa nevyhol humorne ladeným kalambúrom alebo slovným prešmyčkám.
Pre detského čitateľa pripravil Lechan, ako inak, humorne ladenú knihu krátkych básničiek a rečňovačiek, žiackych výrokov, vtipov a aforizmov zo školského prostredia Učebnica na prestávku (1988). Školskému prostrediu a detskému čitateľovi je neskôr venovaná aj ďalšia spisovateľova kniha Žiacka knižka (2001).
Ako recesista a parodik mnohých negatívnych javov spoločnosti sa prejavil v zbierke Milan Lechan a iné básne (1994), bohato naplnenej invenčným pohrávaním sa so slovom. Medzi jeho ďalšie humorne ladené básnické zbierky patria aj Láskovanie s /h/láskou (1998), ktorá je vycibrenou poetickou analýzou života, a predovšetkým lásky skrz humoristicko-satirickú optiku.
Napísal aj diela ako Mesto, srdce, vysvedčenie, dievča (2003), Pop diár (1990), Pelé-melé-chan (1991), alebo Vírusy smiechu z roku 2002. Výber z tvorby mu vyšiel pod názvom Slovo robí múza (2005).
Lechanov humor poznajú nielen poslucháči Slovenského rozhlasu, pre ktorý napísal množstvo humoristických pásiem, vrátane Intímnej polhodinky. V tomto pásme sa napríklad venoval srdcovým záležitostiam - láske, sexu, nevere, ženskej príťažlivosti či mužskej dominancii. Známy je tiež čitateľom humoristicko-satirických časopisov.
Spisovateľ, ktorý tvrdí, že píše zľava doprava a pre istotu pomaly, lebo vie, že všetci nevedia rýchlo čítať, žije a tvorí v Martine. Milan Lechan je ženatý a má troch synov.
Zdroje: https://pyramida.rtvs.sk, http://humorikon.sk
