Bratislava/Svet 25. decembra (TASR) - TASR prináša výberovú chronológiu udalostí spojených so zahraničnými médiami v roku 2022.

JANUÁR

5. január – V roku 2021 zabili v Európe šiestich novinárov. Ďalších 95 bolo vo väzení. Európska federácia novinárov uviedla, že počet žurnalistov zabitých v Európe sa v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi zvýšil trojnásobne.

7. január – Bývalý americký prezident Donald Trump oznámil, že vo februári spustí svoju vlastnú alternatívu k sociálnej sieti Twitter – TRUTH Social.

12. január – Viac ako 80 organizácií na overovanie faktov vyzvalo YouTube, aby lepšie bojoval proti dezinformáciám a pomohol pri odhaľovaní nepravdivých vyhlásení. Organizácie takisto vyzvali platformu, aby aktívne nepropagovala dezinformácie svojich používateľov.

Foto: FOTO TASR/AP

13. január – V roku 2021 bolo na internete zaznamenaných trikrát viac prípadov sexuálneho zneužívania detí vo veku sedem až desať rokov než v roku 2020. Organizácia Internet Watch Foundation v roku 2021 zaznamenala celkovo 361.000 hlásení o podozrivých trestných materiáloch takéhoto charakteru.

16. január – Na Ukrajine začal platiť zákon, podľa ktorého musia printové média uverejňovať svoj obsah v štátnom, teda ukrajinskom jazyku. Zákon nezakazuje používanie ruštiny alebo iného cudzieho jazyka, ale stanovuje, že minimálne 50 percent obsahu printových médií musí byť v ukrajinskom jazyku.

19. január – Súd v Moskve udelil pokutu nezávislému denníku Novaja Gazeta i jeho šéfredaktorovi Dmitrijovi Muratovovi, lebo v textoch nešpecifikovali, že píšu o organizácii vyhlásenej v Rusku za zahraničného agenta.

Foto: TASR/AP

27. január – Pohraničná stráž ruskej Federálnej bezpečnostnej služby zadržala v pohraničí s Ukrajinou troch ruských novinárov, ktorí zhromažďovali informácie o presune ruskej vojenskej techniky.

FEBRUÁR

2. február – Nemeckojazyčný kanál ruskej stanice RT dostal zákaz vysielať v Nemecku. Mediálny regulátor to zdôvodnil chýbajúcou vysielacou licenciou. RT je v západných krajinách považovaná za propagandistický nástroj Kremľa. Ten označil zákaz za porušenie slobody prejavu.

3. februára – Moskva vydala zákaz vysielania pre nemeckú stanicu Deutsche Welle a jej novinárom odobrala akreditácie. Išlo o reakciu Ruska na zákaz vysielania nemeckojazyčného kanála ruskej stanice RT v Nemecku.

Foto: TASR/AP

9. február – Turecký orgán pre vysielanie dal trom zahraničným spravodajským staniciam tri dni na to, aby si zaobstarali vysielacie licencie, inak zablokuje ich webové stránky. Rozhodnutie sa týkalo tureckojazyčných webových stránok staníc Deutsche Welle, Hlas Ameriky a Euronews.

19. február – Turecká polícia zadržala muža podozrivého z útoku na novinára Güngöra Arslana, riaditeľa a šéfredaktora lokálneho denníka Ses Kocaeli (Hlas mesta Kocaeli). Arslan pri útoku utrpel zranenia, ktorým podľahol krátko po prevoze do nemocnice.

24. február – Ruské štátne médiá vo svojom spravodajstve schvaľovali vojenskú operáciu, ktorú ruská armáda spustila na Ukrajine. Označili ju za vojenskú intervenciu v Donbase. Margarita Simoňjanová, šéfredaktorka prokremeľskej televízie RT, napísala: "Toto je štandardná skúška vojenskej prehliadky. Ide len o to, že tento rok sme sa rozhodli usporiadať prehliadku v Kyjeve."

25. február – Združenie poskytovateľov internetových služieb Českej republiky zablokovalo osem dezinformačných webov za "ohrozovanie národnej bezpečnosti". Išlo o reakciu na vojenský útok Ruskej federácie proti Ukrajine a súvisiacu dezinformačnú kampaň.

28. február – Spoločnosť Meta, prevádzkovateľ sociálnej siete Facebook, zablokovala niekoľko falošných profilov a hacknutých účtov prepojených na Rusko. Tie podľa nej zdieľali dezinformácie ohľadom situácie na Ukrajine.

Foto: TASR/AP

MAREC

1. marec – Rusko zablokovalo nezávislú ruskú televíznu stanicu Dožď a liberálnu rozhlasovú stanicu Echo Moskvy, pretože poskytovali "zámerne nepravdivé informácie" o ruskej invázii na Ukrajine.

1. marec – Spoločnosť Meta, prevádzkovateľ siete Facebook, ako aj Twitter oznámili, že obmedzia prístup k ruským štátnym médiám RT a Sputnik v celej Európskej únii. Západ tieto ruské médiá obviňuje, že sú prokremeľské a slúžia na podporu vojenskej invázie na Ukrajinu.

3. marec – Predstavenstvo rozhlasovej stanice Echo Moskvy, ktorá je kritická voči Kremľu, rozhodlo väčšinou hlasov o jej likvidácii. Týkalo sa to aj internetovej stránky stanice. Šéfredaktor Alexej Venediktov dodal, že vysielanie Echa Moskvy bude pokračovať na platforme YouTube.

4. marec – Ruské úrady zablokovali prístup k sociálnej sieti Facebook. Ruská Federálna služba pre dozor v oblasti telekomunikácií, informačných technológií a masmédií sa pri tomto rozhodnutí odvolala na "26 prípadov diskriminácie ruských médií" zo strany Facebooku.

Foto: TASR/AP

7. marec – Z Ruska do exilu odišlo za niekoľko dní najmenej 150 novinárov. Dôvodom bolo ich trestné stíhanie za "falošné správy" o vojne Ruska na Ukrajine. Z Ruska odišla takmer celá moskovská redakcia spravodajského webu Meduza.io, novinári televízie Dožď, rozhlasovej stanice Echo Moskvy či nezávislého denníka Novaja gazeta.

11. marec – Americký zábavný a mediálny koncern Walt Disney zastavil podnikanie v Rusku. Stal tak ďalšou z veľkých nadnárodných spoločností, ktoré takýmto spôsobom zareagovali na inváziu ruskej armády na Ukrajinu.

14. marec – Vysielanie hlavných správ v ruskej štátnej televíznej stanici Pervyj kanal narušila žena s plagátom s protivojnovými heslami, ktorým vyzývala divákov, aby "neverili propagande". Žena s plagátom sa volá Marina Ovsiannikovová a v tom čase pracovala pre televíziu. Súd jej neskôr udelil pokutu.

Foto: Youtube

14. marec – Aplikácia a sociálna sieť Instagram už v Rusku nie je prístupná. K zablokovaniu prístupu na Instagram došlo po tom, čo Moskva obvinila jeho materskú spoločnosť Meta Platforms, že na svojich platformách umožňuje výzvy na páchanie násilia voči ruským občanom.

15. marec – Európska komisia schválila prevzatie filmového štúdia MGM americkým koncernom Amazon. EK svoj súhlas s akvizíciou v hodnote 8,5 miliardy USD nepodmienila žiadnymi požiadavkami.

16. marec – Rusko zablokovalo prístup k hlavnému webovému portálu spravodajskej stanice BBC. Ruské ministerstvo zahraničných vecí varovalo, že je to iba začiatok odvetných krokov v súvislosti s informačnou vojnou, ktorú proti Rusku rozpútal Západ.

22. marec – Ruská Štátna duma schválila zákon, podľa ktorého za vedomé zverejnenie "falošných informácií" o pôsobení Ruska v zahraničí hrozia väzenské tresty vo výške do 15 rokov.

29. marec – Ústredný výbor Komunistickej strany Čiech a Moravy rozhodol, že po 30 rokoch prestane vychádzať komunistický denník Haló noviny. Posledné číslo vyšlo o mesiac neskôr. Denník bol jedným z nástupcov bývalého tlačového orgánu Komunistickej strany Československa Rudé právo.

APRÍL

5. apríl – Známym športovcom, hercom či influencerom, ktorých publikum tvoria najmä mladí ľudia, zakázali v Británii s účinnosťou od začiatku októbra vystupovať v reklamách propagujúcich hazardné hry.

11. apríl – V Somálsku vznikla prvá čisto ženská spravodajská redakcia. Projekt s názvom Bilan si dal za cieľ vytvárať pre televízie, rádiostanice a internetové médiá obsah zameraný na rodovo podmienené násilie a na ženy v politike či priemysle.

11. apríl – Ruská novinárka Marina Ovsiannikovová začala pracovať pre nemecké noviny Die Welt. Do povedomia sa dostala v marci, keď v živom vysielaní hlavných správ ruskej štátnej televízie ukázala protestný plagát proti vojne na Ukrajine.

23. apríl – Spoločnosť Twitter oznámila, že na svojej webovej stránke zakáže umiestňovanie reklám, ktoré popierajú vedecký konsenzus o klimatickej zmene.

Foto: TASR/AP

29. apríl – Americké spravodajské služby sú presvedčené, že útok acetónovou farbou na šéfredaktora ruského nezávislého denníka Novaja gazeta a laureáta Nobelovej ceny Dmitrija Muratova zosnovali ruské tajné služby. K útoku na žurnalistu kritického voči Kremľu došlo začiatkom apríla.

MÁJ

3. máj – Organizácia Reportéri bez hraníc upozorňuje vo svojom Svetovom indexe slobody tlače na rastúcu polarizáciu médií aj krajín, ktorú umocňuje informačný chaos.

5. máj – Česká verzia internetovej encyklopédie Wikipédia oslávila 20 rokov od svojho vzniku. Táto platforma začala fungovať 3. mája 2002 a odvtedy sa počet "wikipedických" článkov v češtine mnohonásobne zvýšil na súčasných viac ako pol milióna.

6. máj – Tlačené vydanie ruských liberálnych protikremeľských novín Novaja gazeta sa vrátilo na pulty stánkov, tentoraz v európskej verzii a v Lotyšsku. Nová verzia novín sa teraz nazýva Novaja Gazeta Europe a pripravujú ju redaktori týchto novín, ktorí utiekli z Ruska do zahraničia.

9. máj – Tohtoročným laureátom prestížnej novinárskej Pulitzerovej ceny v hlavnej kategórii "služba pre verejnosť" sa stal americký denník The Washington Post za spravodajské pokrývanie útoku na Kapitol z januára 2021. Organizátori symbolicky udelili osobitné ocenenie všetkým ukrajinským novinárom za ich "odvahu, vytrvalosť a odhodlanie prinášať pravdivé správy" o ruskej vojenskej agresii.

10. máj – Americký podnikateľ Elon Musk oznámil, že v prípade úspešného zavŕšenia dohody o kúpe sociálnej siete Twitter odblokuje účet exprezidenta USA Donalda Trumpa.

Foto: TASR/AP

11. máj – Palestínska novinárka Šírín abú Aklaová pracujúca pre televíziu al-Džazíra podľahla strelnému zraneniu hlavy, ktoré utrpela počas prestrelky izraelských vojakov s ozbrojenými Palestínčanmi na západnom brehu rieky Jordán.

19. máj – Hnutie Taliban v Afganistane vydalo nariadenie, podľa ktorého si hlásateľky a reportérky vo všetkých médiách musia počas televízneho vysielania zakrývať tvár. Nariadenie prišlo krátko po tom, ako Taliban zaviedol pre všetky ženy povinné nosenie burky na verejnosti.

31. máj – Generálny riaditeľ Českej televízie Petr Dvořák predstavil stratégiu na roky 2023 a 2024. Verejnoprávna televízia plánuje zníženie počtu pracovných miest a zastavenie veľkých investícií. V januári 2023 sa má skončiť aj vysielanie kanála ČT3.

JÚN

2. jún – Moldavský parlament schválil zákaz vysielania ruských spravodajských programov, aby zabránil šíreniu ruskej propagandy v súvislosti s vojnou na Ukrajine.

13. jún – Neznámi hackeri zverejnili na webových stránkach ruských štátnych televízií výzvy zamerané proti vojne na Ukrajine. Na portáli Smotrim.ru sa objavil nápis "Putin ničí Rusov a Ukrajincov! Zastavte vojnu".

Foto: TASR/AP

19. jún – Vo veku 89 rokov zomrel dlhoročný člen spravodajstva Českej televízie Zdeněk Velíšek. Po nežnej revolúcii pôsobil ako zahraničný spravodajca, redaktor, komentátor, editor či spolutvorca programu o zahraničnom dianí Horizont ČT24.

21. jún – Európska komisia oznámila, že čínska spoločnosť TikTok prevádzkujúca rovnomennú videoplatformu súhlasila, že sa podriadi spotrebiteľským predpisom Európskej únie. TikTok sa zaviazal vo videách označovať platenú reklamu a zaviesť nástroje pre používateľov, aby nahlásili reklamu zameranú na deti.

29. jún – V mexickom štáte Tamaulipas zastrelili miestneho novinára Antonia de la Cruza. Pri streľbe zahynula aj novinárova manželka a ich dcéra utrpela zranenia. De la Cruz vo svojich príspevkoch často poukazoval na údajnú korupciu politikov.

30. jún – Poslanci ruskej Štátnej dumy schválili zákon uľahčujúci zásahy voči zahraničným aj domácim médiám. Právna norma umožnila obmedziť alebo zakázať činnosť zahraničných mediálnych spoločností v rámci odvety "za nepriateľské kroky iného štátu voči ruským médiám v zahraničí".

JÚL

9. júl – Americký podnikateľ Elon Musk odstúpil od zmluvy o prevzatí sociálnej siete Twitter za 44 miliárd dolárov. Muskovi zástupcovia uviedli, že Twitter porušil podmienky zmluvy a neposkytol požadované informácie.

14. júl – Eugenio Scalfari, jeden z najznámejších novinárov v Taliansku, zomrel vo veku 98 rokov. Bol zakladateľom ľavicového denníka La Repubblica a po nástupe pápeža Františka s ním urobil niekoľko rozhovorov, v ktorých sprostredkoval viaceré kontroverzné myšlienky hlavy katolíckej cirkvi.

Foto: TASR/AP

22. júl – Internetová platforma YouTube oznámila, že v rámci boja proti dezinformáciám o interrupciách začne odstraňovať videá obsahujúce nepravdivé alebo nebezpečné tvrdenia o tomto zákroku. YouTube k tomu pristúpila mesiac po tom, ako Najvyšší súd USA zrušil federálne právo na potrat.

AUGUST

2. august – Francúzsky Senát hlasoval za zrušenie koncesionárskych poplatkov, ktoré musí vo Francúzsku uhrádzať každá domácnosť, kde sa nachádza televízor. Verejní poskytovatelia televíznych a rozhlasových služieb budú v budúcnosti finančne podporovaní čiastkou z DPH.

9. august – Pakistanský regulačný úrad pozastavil šírenie signálu televíznej stanice ARY News, ktorá je známa svojím kritickým postojom k súčasnej vláde. Zdôvodnil to tým, že televízia odvysielala "poburujúci obsah". Televízia napadne rozhodnutie na súde.

10. august – Ruské úrady urobili raziu v byte novinárky Mariny Ovsiannikovovej pre údajné poškodzovanie povesti ruskej armády. Ovsiannikovová ako zamestnankyňa ruskej štátnej televízie v marci v živom vysielaní ukázala protestný plagát proti vojne Ruska na Ukrajine.

17. august – Americký miliardár Elon Musk na Twitteri napísal, že kupuje anglický futbalový klub Manchester United. Neskôr v ten deň povedal, že išlo o žart a nekupuje žiadny športový klub.

Also, I’m buying Manchester United ur welcome

— Elon Musk (@elonmusk) August 17, 2022

No, this is a long-running joke on Twitter. I’m not buying any sports teams.

— Elon Musk (@elonmusk) August 17, 2022

19. august – Facebook zablokoval jednu z najvplyvnejších amerických skupín, ktoré na internete bojujú proti očkovaniu a šíria dezinformácie o ochorení COVID-19. Skupina Obrana zdravia detí Facebook okamžite obvinila z porušovania práva na slobodu prejavu.

25. august – Dcérska spoločnosť Google, firma Jigsaw, spustí na Slovensku, v Poľsku a Českej republike kampaň zameranú na boj proti dezinformáciám o ukrajinských utečencoch. 90-sekundové klipy kampane majú "naočkovať" ľudí proti škodlivému obsahu na sociálnych sieťach.

30. august – Šéf automobilky Tesla Elon Musk podal novú žiadosť o ukončenie dohody o akvizícii sociálnej siete Twitter. Odvolal sa pritom na odhalenia o veľkých bezpečnostných medzerách a zavádzajúcich údajoch o účtoch.

SEPTEMBER

5. september – Nezávislý ruský denník Novaja gazeta oznámil, že mu moskovský súd odobral licenciu. Tento ruský investigatívny denník v marci pozastavil svoju činnosť po tom, ako ruské úrady vyhlásili, že médiá, ktoré nazvú ruskú "špeciálnu vojenskú operáciu" na Ukrajine vojnou, dostanú pokutu alebo ich zatvoria.

5. september – Poľská mediálna rada odvolala riaditeľa verejnoprávnej televízie TVP. Odvolaný riaditeľ Jacek Kurski bol obviňovaný, že z TVP urobil "hlásnu trúbu" poľskej vlády. Kurski bol z vedúceho postu v TVP odvolaný už tretí raz za sedem rokov. Z funkcie ho vždy odvolala vláda vedená stranou Právo a spravodlivosť.

6. september – Saudská Arábia a ďalšie arabské štáty Perzského zálivu obvinili streamovaciu platformu Netflix, že zverejňuje obsah porušujúci islamské hodnoty. Nespresnili ktoré. Zároveň upozornili, že ak nebude sporný obsah odstránený, podniknú proti Netflixu právne kroky.

Foto: TASR/AP

26. september – Rozhlasová stanica Rádio Slobodná Európa oznámila, že v Bielorusku po deviatich mesiacoch väzenia prepustili jedného z jej tamojších spravodajcov Aleha Hruzdziloviča. USA, ktoré túto stanicu finančne podporujú, prepustenie novinára privítali, Minsk však zároveň vyzvali, aby prepustil aj stovky ďalších.

29. september – Britská verejnoprávna stanica BBC oznámila, že takmer 400 zamestnancov BBC World Service príde o pracovné miesto. Prepúšťanie súvisí so znižovaním nákladov a prechodom na digitálne platformy. BBC World Service už nebude vysielať v arabčine, perzštine, kirgizštine, hindčine, bengálčine, čínštine, indonézštine, tamilčine a urdčine.

OKTÓBER

3. október – Google prestal poskytovať na území pevninskej Číny služby prekladača Google Translate. Išlo o jednu z mála ešte dostupných služieb Googlu v tejto krajine, kde je väčšina západných sociálnych sietí zablokovaná.

Foto: TASR/AP

3. október – Bývalý prezident USA Donald Trump zažaloval spravodajskú televíznu sieť CNN za ohováranie a požaduje od nej odškodné vo výške 475 miliónov dolárov. Trump obvinil CNN, že proti nemu vedie kampaň, pretože sa "obáva", že bude v roku 2024 opäť kandidovať na post prezidenta.

Foto: TASR/AP

4. október – Miliardár Elon Musk oznámil, že napokon kúpi sociálnu sieť Twitter, a to za pôvodne navrhnutú cenu 44 miliárd dolárov. Prípadom predaja Twitteru Elonovi Muskovi sa mal zaoberať súd. Žalobu podal Twitter, ktorý sa takto snažil Muskovi zabrániť, aby odstúpil zo svojej pôvodnej ponuky. Podnikateľ vyhlásil, že sociálnu sieť kúpi po tom, čo si zabezpečí financovanie.

17. október – Nájomní vrahovia zastrelili kolumbijského investigatívneho novinára Rafaela Morena, ktorý sa venoval preverovaniu viacerých trestných káuz a viedol spravodajský portál Voces de Córdoba.

24. október – Ukrajina označila ruskú štátnu televíznu stanicu RT za podnecovateľa genocídy a vyzvala na jej zákaz na celom svete. Stalo sa tak po tom, ako jeden z moderátorov RT povedal, že ukrajinské deti, ktoré vnímajú Rusov ako okupantov, by mali byť utopené v rieke Tisa. Moderátor sa neskôr ospravedlnil.

26. október – Na osem rokov väzenia odsúdili v Bielorusku investigatívneho novinára Sergeja Sacuka. Šéfredaktor internetového periodika Ježednevnik bol odsúdený za údajné podnecovanie nenávisti, profesionálne pochybenie a prijímanie úplatkov.

Foto: TASR

29. október – Rusko vyhlásilo zakladateľku nezávislej televíznej stanice Dožď Nataliu Sindejevovú i dvoch ďalších tamojších novinárov za "zahraničných agentov". Dôvodom, pre ktorý novinárov pridali do zoznamu zahraničných agentov, sú "politické aktivity".

NOVEMBER

1.november – Elon Musk sa stal "výhradným riaditeľom" sociálnej siete Twitter po tom, ako zavŕšil jej akvizíciu za 44 miliárd dolárov a rozpustil jej predstavenstvo. Twitter oznámil, že plánuje prepustiť štvrtinu zamestnancov v rámci prvého kola redukcie pracovných miest.

2. november – Beztrestnosť za násilné zločiny proti novinárom zostáva naďalej neprijateľne vysoká, pričom až 86 percent z týchto prípadov nebolo objasnených, uviedla Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO).

2. november – Nový generálny riaditeľ spoločnosti Twitter Elon Musk oznámil, že za známy symbol bielej fajočky na modrom pozadí označujúci overených užívateľov bude sociálna sieť inkasovať mesačný poplatok osem dolárov.

4. november – Približne 1500 demonštrantov sa zišlo v Budapešti pred sídlom maďarskej verejnoprávnej mediálnej spoločnosti MTVA. Protestovali proti jej spravodajstvu, ktoré považujú za neobjektívne, ako i proti šíreniu propagandy podporujúcej maďarskú populistickú vládu.

Foto: TASR/AP

9. november – Americká firma Meta Platforms, materská spoločnosť Facebooku, oznámila zrušenie 11.000 pracovných miest. Zredukovanie tímu o približne 13 percent oznámil generálny riaditeľ Mark Zuckerberg s tým, že pod situáciu sa podpísal makroekonomický pokles, zvýšená konkurencia a zníženie príjmov z reklamy.

14. november – Ukrajinské orgány odobrali akreditáciu viacerým zahraničným novinárom vrátane redaktorov americkej stanice CNN či britskej televízie Sky News za to, že bez povolenia prinášali reportáže z juhoukrajinského mesta Cherson krátko po jeho obsadení ukrajinskými vojakmi.

20. november – Majiteľ sociálnej siete Twitter Elon Musk obnovil účet bývalého amerického prezidenta Donalda Trumpa. Rozhodol tak na základe výsledkov hlasovania používateľov Twitteru.

22. november – Tlačová agentúra Associated Press prepustila novinára, ktorý vo svojej správe napísal, že rakety, ktoré dopadli na územie východného Poľska, patrili Rusku. Autor správy sa odvolal na zdroje americkej rozviedky. Agentúra neskôr túto správu stiahla.

28. november – Slovinci v referende podporili návrh zákona na oslabenie politického vplyvu na verejnoprávnu televíziu RTV Slovenija a na obnovenie jej redakčnej nezávislosti. Mediálne a občianske organizácie kritizovali skreslené spravodajstvo v tejto hlavnej slovinskej verejnoprávnej stanici.

29. november – Twitter zrušil obmedzenia, ktoré zabraňovali šíreniu dezinformácií týkajúcich sa ochorenia COVID-19. Táto zmena prístupu môže podľa kritikov viesť k nárastu šírenia nepravdivých tvrdení o covide.

Foto: TASR/DPA

DECEMBER

1.december – Taliban zakázal na území Afganistanu vysielanie rozhlasových staníc Hlas Ameriky a Rádio Slobodná Európa. Taliban sa pri vydaní zákazu odvolal na "sťažnosti", ktoré dostal k obsahu vysielaného programu. Bližšie podrobnosti neuviedol.

6. december – Exilový ruský televízny kanál Dožď prišiel v Lotyšsku o vysielaciu licenciu za sériu porušení pravidiel vrátane zobrazenia polostrova Krym anektovaného od Ukrajiny ako súčasti Ruska. Rozhodnutie o tom prijala lotyšská mediálna rada. Televízia dostala od lotyšského regulačného úradu aj pokutu vo výške 10.000 eur.

8. december – Odborári z denníka New York Times vstúpili do 24-hodinového štrajku, ktorý je prvý v takomto rozsahu v redakcii týchto novín za posledné štyri desaťročia. Rokovania medzi odborármi a zamestnávateľom najmä o zvyšovaní miezd sa skončili neúspešne.

Foto: TASR/AP

13. december – Ukrajinskí fotoreportéri Mstyslav Černov a Jevhen Maloletka, pracujúci pre americkú tlačovú agentúru AP, získali od organizácie Reportéri bez hraníc ocenenie za sériu reportážnych snímok z vojnou zasiahnutého ukrajinského mesta Mariupol.

15. december – Čína schválila nové internetové predpisy, ktoré v mene bezpečnosti štátu zavádzajú ešte prísnejšie moderovanie internetových diskusií. Nie všetky komentáre kritické voči vláde, urážky, dezinformácie alebo hanlivé správy bývali z internetových fór odstránené. Podľa analytikov ďalšie sprísnenie kontroly nad internetom ešte viac obmedzí slobodu prejavu.

19. december – Väčšina užívateľov Twitteru sa v hlasovaní vyslovila za odchod Elona Muska z postu riaditeľa tejto sociálnej siete. Samotný Musk výsledky hlasovania nekomentoval. Pri jeho spustení však prisľúbil, že výsledok bude rešpektovať. Hlasovalo 17,5 milióna užívateľov siete, 57,5 percenta sa vyslovilo za jeho odchod.