Teraz.sk prináša výberovú chronológiu vojnového konfliktu na Ukrajine.
Autor TASR
Bratislava 27. decembra (TASR) - Tlačová agentúra Slovenskej republiky (TASR) ponúka výberovú chronológiu vojny na Ukrajine počas prvého polroka.
FEBRUÁR
21. februára - Ruský prezident Vladimir Putin sa rozhodol okamžite uznať Doneckú ľudovú republiku a Luhanskú ľudovú republiku za nezávislé štáty a vyslať do nich ruské ozbrojené zložky.
24. februára - Krátko po štvrtej hodine rannej moskovského času odvysielali ruské štátne médiá prejav prezidenta Vladimira Putina, v ktorom oznámil svoje rozhodnutie začať inváziu na Ukrajinu. Označil ju za "špeciálnu vojenskú operáciu" s cieľom vykonať "demilitarizáciu a denacifikáciu Ukrajiny". O necelú hodinu po prejave prezidenta Putina sa začal ruský útok na Ukrajinu.
- Lídri EÚ sa na mimoriadnom summite dohodli, že na Rusko uvalia sankcie, ktoré zasiahnu 70 percent ruského bankového trhu i kľúčové ruské štátne spoločnosti a dotknú sa aj aktív prezidenta Vladimira Putina a ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova.
- Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj oznámil, že jeho krajina prerušuje diplomatické styky s Ruskom. Zároveň vyhlásil na území Ukrajiny všeobecnú mobilizáciu.
- Generálny tajomník Severoatlantickej aliancie (NATO) Jens Stoltenberg uviedol, že Rusko rozpútalo vojnu na Ukrajine a narušilo tým mier na európskom kontinente.
- Severoatlantická aliancia sa dohodla, že posilní svoje pozemné, námorné a vzdušné sily na východnom krídle NATO blízko Ukrajiny a Ruska.
- Ruské vojská obsadili časti Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny aj černobyľskú jadrovú elektráreň. Nakrátko ovládli aj letisko neďaleko Kyjeva.
26. februára - Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj odmietol ponuku Spojených štátov na evakuáciu z Ukrajiny.
28. februára - V Bielorusku, v blízkosti bielorusko-ukrajinskej hranice na brehu rieky Pripiať, sa uskutočnilo prvé kolo rokovaní zástupcov Ruska a Ukrajiny.
MAREC
2. marca - Po zhodnotení bezpečnostnej situácie sa Slovensko rozhodlo evakuovať svoju ambasádu v Kyjeve.
3. marca - V Bielorusku, pri poľských hraniciach, sa konalo druhé kolo mierových rozhovorov medzi Ruskom a Ukrajinou.
4. marca - Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg povedal, že Aliancia nevyhlási bezletovú zónu nad Ukrajinou.
7. marca - Na bieloruskej strane Bielovežského pralesa - národného parku ležiaceho pri poľsko-bieloruských hraniciach - sa uskutočnilo tretie kolo mierových rozhovorov medzi Ukrajinou a Ruskom.
10. marca - V tureckom letovisku Antalya sa stretli ministri zahraničných vecí Ruska a Ukrajiny - Sergej Lavrov a Dmytro Kuleba. Schôdzku iniciovalo Turecko.
11. marca - Európski lídri sa na summite vo Versailles zhodli na jasnej ceste Ukrajiny k členstvu v EÚ. Nedosiahli však konsenzus o zrýchlenom procese rozšírenia EÚ.
- Americký prezident Joe Biden poukázal na to, že ak by sa do konfliktu na Ukrajine zapojilo NATO, vypukla by tretia svetová vojna.
14. marca - Prostredníctvom videokonferencie sa uskutočnilo štvrté kolo mierových rozhovorov medzi Ukrajinou a Ruskom.
15. marca - Predsedovia vlád Českej republiky, Poľska a Slovinska – Petr Fiala, Mateusz Morawiecki a Janez Janša - pricestovali vlakom do Kyjeva, kde sa stretli s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.
16. marca - Prezident USA Joe Biden nazval ruského prezidenta Vladimira Putina vojnovým zločincom. Urobil tak verejne prvýkrát od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov označil Bidenove poznámky za neprijateľnú a neodpustiteľnú rétoriku.
24. marca - Lídri G7 varovali na summite Kremeľ "pred akoukoľvek hrozbou použitia chemických, biologických či jadrových zbraní".
29. marca - V Istanbule sa uskutočnilo ďalšie kolo mierových rokovaní medzi ukrajinskou a ruskou delegáciou, ktoré sprostredkovalo Turecko.
APRÍL
1. apríla - Peking si v súvislosti s vojnou na Ukrajine odmietol vybrať stranu, na ktorú sa postaví, a bol aj proti deleniu sveta "na bloky". Predstaviteľom EÚ to na virtuálnom summite EÚ-Čína povedal čínsky premiér Li Kche-čchiang.
2. apríla - V médiách sa objavili fotografie a videá z mesta Buča, ležiacom v Kyjevskej oblasti, odkiaľ sa stiahla ruská armáda. Na záberoch boli mŕtvi civilisti, ktorých telá ležali na uliciach alebo boli pochované v masových hroboch.
3. apríla - Ruské ministerstvo obrany označilo fotografie a videá z ukrajinského mesta Buča za provokáciu.
6. apríla - Ruské jednotky sa úplne stiahli z oblastí ukrajinských miest Kyjev a Černihiv.
8. apríla - Delegácia na čele s predsedníčkou Európskej komisie (EK) Ursulou von der Leyenovou, ktorej súčasťou bol i slovenský premiér Eduard Heger a šéf diplomacie EÚ Josep Borrell, dorazila na Ukrajinu.
- Slovensko darovalo Ukrajine systém protivzdušnej obrany S-300.
18. apríla - Volodymyr Zelenskyj oznámil, že Rusko začalo rozsiahlu ofenzívu na východe Ukrajiny.
24. apríla - Spojené štáty poskytnú Ukrajine ďalší balík vojenskej pomoci. Ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému to na stretnutí v Kyjeve povedali americký minister zahraničných vecí Antony Blinken a minister obrany USA Lloyd Austin.
26. apríla - Ruský prezident Vladimir Putin vyhlásil, že stále dúfa, že sa konflikt na Ukrajine podarí ukončiť diplomatickou cestou. Počas stretnutia s generálnym tajomníkom OSN Antóniom Guterresom v Moskve dodal, že Rusko mierové rozhovory neodmieta.
- Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí vyjadrilo obavy z napätia v separatistickom regióne Podnestersko v Moldavsku, ktorý podporuje Moskva.
27. apríla - Slovenskí kriminalistickí technici spolu so súdnymi lekármi začali na Ukrajine s dokumentovaním podozrení zo spáchania vojnových zločinov.
28. apríla - Bezpečnostná rada OSN sa "dostatočne nesnažila zabrániť vojne Ruska na Ukrajine a ukončiť ju", vyhlásil generálny tajomník OSN António Guterres po rokovaní s ukrajinským prezidentom v Kyjeve.
29. apríla - Ruské ministerstvo obrany potvrdilo, že jeho letectvo zaútočilo 28. apríla na ciele v Kyjeve v čase, keď tam bol na návšteve generálny tajomník OSN Guterres.
- Poľsko je pripravené po uzemnení stíhačiek MiG-29 chrániť vzdušný priestor Slovenskej republiky. Minister obrany Jaroslav Naď (OĽANO) o tom informoval po rokovaní so svojím poľským partnerom Mariuszom Blaszczakom.
5. mája - Kremeľ obvinil Západ, že zásobovaním Kyjeva zbraňami bráni "rýchlemu" ukončeniu ruského vojenského ťaženia na Ukrajine.
7. mája - Všetky ženy, deti a starší civilisti boli evakuovaní z obliehaných oceliarní Azovstaľ v zničenom prístavnom meste Mariupol.
8. mája - Prvá dáma USA Jill Bidenová navštívila v sprievode predsedu vlády Eduarda Hegera, jeho manželky a ministra vnútra Romana Mikulca hraničný priechod s Ukrajinou vo Vyšnom Nemeckom.
10. mája - Volodymyr Zelenskyj sa Slovensku poďakoval za solidaritu a pomoc, ktorú poskytujeme Ukrajine. Vo videopríhovore poslancom Národnej rady SR zároveň vyzval na pokračovanie pomoci, a to v obrannej oblasti, v téme sankcií i v podpore európskej perspektívy Ukrajiny.
13. mája - V Kyjeve sa začal prvý súdny proces, v ktorom sa riešia obvinenia z vojnových zločinov spáchaných na Ukrajine príslušníkmi ruských inváznych vojsk. Pred súd predstúpil 21-ročný vojak Vadim Šišimarin, ktorého obvinili zo zabitia 62-ročného neozbrojeného civilistu.
16. mája - Ukrajinský prezident po takmer troch mesiacoch vojny proti Rusku bez uvedenia dôvodu nahradil šéfa Síl územnej obrany ukrajinskej armády (TrO ZSU). Zelenskyj za veliteľa síl územnej obrany vymenoval generálmajora Ihora Tancjuru, ktorý na tomto poste vystriedal Jurija Haluškina.
18. mája - Veľvyslanectvo SR v Kyjeve je opäť funkčné.
- Fínsko a Švédsko oficiálne podali svoje žiadosti o členstvo v NATO.
20. mája - Ukrajina nariadila svojim vojakom, ktorí boli v obliehaných oceliarňach Azovstaľ v prístavnom meste Mariupol, aby po takmer troch mesiacoch odporu zložili zbrane.
- Ruská armáda tvrdila, že "úplne oslobodila" oceliarsky komplex Azovstaľ v ukrajinskom prístavnom meste Mariupol, v ktorom sa skrývali poslední ukrajinskí vojaci brániaci toto mesto pred ruskou agresiou.
22. mája - Ukrajina predĺžila o ďalších 90 dní stanné právo, ktoré v krajine vyhlásili koncom februára. Parlament v Kyjeve v súvislosti s ruskou inváziou odhlasoval aj predĺženie všeobecnej mobilizácie, rovnako do 23. augusta.
23. mája - Ukrajinský súd odsúdil na doživotie ruského vojaka Vadima Šišimarina. Obvinený bol z vojnového zločinu zabitia neozbrojeného civilistu.
24. mája - Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj uviedol, že spomedzi ruských predstaviteľov je ochotný sa stretnúť a rokovať o ukončení vojny na Ukrajine iba s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.
27. mája - Ukrajinská pravoslávna cirkev spadajúca pod Moskovský patriarchát oznámila, že prerušuje vzťahy s Ruskom pre jeho inváziu na Ukrajinu, pričom deklaruje svoju "úplnú nezávislosť".
31. mája - Prezidentka SR Zuzana Čaputová pricestovala na návštevu Ukrajiny. V Kyjeve sa stretla s prezidentom Volodymyrom Zelenským a vystúpila s príhovorom pred poslancami ukrajinského parlamentu. Navštívila aj mestá Boroďanka a Irpiň.
2. júna - Blokáda ukrajinských prístavov Ruskom môže viesť ku globálnej potravinovej kríze a v niektorých regiónoch dokonca až k hladomoru. Uviedol to hovorca ukrajinského ministerstva zahraničných vecí Oleh Nikolenko s tým, že v prístavoch uviazlo "zhruba 22 miliónov ton obilia a nemôže sa dostať k spotrebiteľom, najmä v Afrike a Ázii."
3. júna - Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj povedal, že armáda jeho krajiny úspešne odrazí ruskú inváziu, ktorá trvá už 100 dní.
- Spojené štáty potvrdili, že na Ukrajinu posielajú moderné palebné raketové systémy HIMARS.
6. júna - Český prezident Miloš Zeman uviedol, že ruský prezident Vladimir Putin patrí pred vojnový súd.
7. júna - Bývalá nemecká kancelárka Angela Merkelová odsúdila ruskú vojnu proti Ukrajine.
16. júna - Francúzsky prezident Emmanuel Macron, nemecký kancelár Olaf Scholz, taliansky premiér Mario Draghi a rumunský prezident Klaus Iohannis navštívili ukrajinské mesto Irpiň neďaleko Kyjeva, v ktorom ruské jednotky útočili na civilné ciele, školy, kultúrne centrá a obytné domy.
28. júna - Akýkoľvek zásah súvisiaci so situáciou na polostrove Krym zo strany členského štátu Severoatlantickej aliancie sa rovná vyhláseniu vojny Rusku, ktorá by mohla viesť až k tretej svetovej vojne. Vyhlásil to podpredseda Ruskej bezpečnostnej rady a bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev.
29. júna - Slovenská ministerka kultúry Natália Milanová navštívila ukrajinský Ľvov, kde spoločne s rezortnými partnermi z ďalších európskych krajín rokovala s ukrajinským ministrom kultúry Olexandrom Tkačenkom.
- Ruská federácia predstavuje najvážnejšiu a priamu hrozbu pre bezpečnosť spojencov združených v NATO a tiež pre mier a stabilitu v euroatlantickom priestore. Uvádza sa to vo vyhlásení účastníkov summitu NATO v Madride.
8. júla - Ak západné krajiny dúfajú, že pomôžu Ukrajine k víťazstvu nad Ruskom na bojisku, tak v tom prípade rokovania nemajú zmysel. Šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov to vyhlásil pred svojím predčasným odchodom z ministerskej schôdzky G20 na indonézskom ostrove Bali.
13. júla - Slovensko sa pripojilo k spoločnému vyhláseniu 46 krajín, ktoré odsúdili Rusko za to, že zneužilo neformálne zasadnutie Bezpečnostnej rady OSN na šírenie dezinformácií v súvislosti s vojnou na Ukrajine.
17. júla - Podpredseda Ruskej bezpečnostnej rady a bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev označil za "systémovú hrozbu" skutočnosť, že Ukrajina a členské štáty Severoatlantickej aliancie odmietajú uznať Krym za ruský.
29. júla - Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken absolvoval telefonický rozhovor so svojím ruským náprotivkom Sergejom Lavrovom. Išlo o ich prvý kontakt od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu.
8. augusta - Hrozba nukleárneho konfliktu sa po desaťročiach vrátila, vyhlásil generálny tajomník OSN António Guterres, pričom štáty disponujúce jadrovými zbraňami vyzval, aby sa zaviazali, že ich nepoužijú ako prvé.
16. augusta - Loď MV Brave Commander naložená 23.000 tonami obilia vyplávala z ukrajinského čiernomorského prístavu Pivdennyj smerom k pobrežiu Džibuti.
18. augusta - Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vylúčil uzavretie mieru s Ruskom, pokiaľ Moskva nestiahne svojich vojakov z Ukrajiny.
24. augusta - Generálny tajomník OSN António Guterres hovoril pri príležitosti pol roka od začiatku vojny na Ukrajine o "smutnom a tragickom míľniku".
9. septembra - Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken povedal, že vojna na Ukrajine poskytuje Európe príležitosť zbaviť sa závislosti od dodávok energie z Ruska.
13. septembra - Pápež František vyzval na mier a ukončenie "nezmyselnej a tragickej vojny" na Ukrajine.
15. septembra - Vojnou zmietaná Ukrajina bude mať podporu Európskej únie tak dlho, ako to bude potrebné. Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová to povedala počas návštevy Kyjeva.
- Pápež František označil dodávky zbraní na Ukrajinu na sebaobranu za morálne legitímne.
20. septembra - Reakcia medzinárodného spoločenstva na ruskú okupáciu častí Gruzínska a Ukrajiny bola nedostatočná. Táto slabosť povzbudila Rusko k ďalšej agresii, povedala vo všeobecnej rozprave na 77. zasadnutí Valného zhromaždenia OSN prezidentka SR Zuzana Čaputová.
21. septembra - Ruský prezident Vladimir Putin vyhlásil čiastočnú mobilizáciu pred uskutočnením referend v štyroch ukrajinských regiónoch o pripojení k Rusku.
23. septembra - V štyroch regiónoch, ktoré na východe a juhu Ukrajiny okupujú ruské sily, sa začali referendá o ich pripojení k Rusku. Do 27. septembra sa konali v samozvaných republikách - Doneckej a Luhanskej a v okupovaných častiach Chersonskej a Záporožskej oblasti.
29. septembra - Generálny tajomník OSN António Guterres odsúdil plány Ruska na anektovanie okupovaných ukrajinských oblastí.
- Ruský prezident Vladimir Putin povedal, že konflikty na území krajín bývalého Sovietskeho zväzu (ZSSR) vrátane Ukrajiny sú výsledkom rozpadu ZSSR.
30. septembra - Šéf Kremľa Vladimir Putin podpísal zmluvy o pričlenení okupovaných regiónov Ukrajiny k Rusku. Zmluvy sa týkajú Doneckej a Luhanskej oblasti a častí Chersonskej a Záporožskej oblasti.
- Slovenská prezidentka Zuzana Čaputová, predseda Národnej rady SR Boris Kollár a predseda slovenskej vlády Eduard Heger v spoločnom vyhlásení dôrazne odsúdili snahu Ruska nelegálne anektovať časti ukrajinského územia.
- Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg označil ruskú anexiu štyroch okupovaných ukrajinských oblastí za protizákonnú a protiprávnu.
1. októbra - Ruský prezident Vladimir Putin podpísal dekrét o odvode do armády cez jeseň. Do povinnej vojenskej služby muselo nastúpiť 120.000 mužov.
2. októbra - Pápež František vyzval ruského prezidenta Vladimira Putina, aby ukončil svoju "špirálu násilia a smrti" na Ukrajine.
4. októbra - Poslanci Európskeho parlamentu (EP) súhlasili s návrhom, aby členské krajiny a regióny EÚ v rokoch 2022 a 2023 dostali dodatočnú finančnú podporu vo výške 3,5 miliardy eur na zmiernenie dôsledkov ruskej vojny na Ukrajine.
- Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj podpísal dekrét, ktorým oficiálne vyhlásil vyhliadky na rokovania s ruským prezidentom Vladimirom Putinom za "nemožné".
5. októbra - Členské krajiny EÚ schválili nové sankcie proti Rusku, ktoré nasledujú po rozhodnutí Moskvy anektovať štyri regióny Ukrajiny. Išiel v poradí už o ôsmy sankčný balík.
6. októbra - Poslanci EP vyzvali všetky krajiny a medzinárodné organizácie, aby odsúdili fiktívne referendá na Ukrajine a pokusy Ruska o násilné získanie územia.
8. októbra - Ruské ministerstvo obrany vymenovalo generála Sergeja Surovikina za hlavného veliteľa vojsk špeciálnej vojenskej operácie na Ukrajine.
- Výbuch, pri ktorom zahynuli traja ľudia, vážne poškodil cestný a železničný Kerčský most, spájajúci Rusko s anektovaným Krymom.
10. októbra - Ruský prezident Vladimir Putin vyhlásil, že masívne raketové útoky na ukrajinské mestá sú odplatou za "teroristické" činy Kyjeva vrátane výbuchu, ktorý poškodil Kerčský most.
11. októbra - Prezidenti 11 členských štátov východného krídla NATO vrátane Slovenska v spoločnom vyhlásení ostro odsúdili najnovšie raketové útoky ruských síl na ukrajinské mestá a nazvali ich "vojnovými zločinmi".
- Hlavy štátov V4 - prezidentka SR Zuzana Čaputová, český prezident Miloš Zeman, poľský prezident Andrzej Duda a prezidentka Maďarska Katalin Nováková - odsúdili počas stretnutia v Bratislave ruskú agresiu na Ukrajine.
- Predseda maďarskej vlády Viktor Orbán povedal, že sankcie Európskej únie voči Rusku netreba odvolať, ale bolo by ich potrebné prehodnotiť. Záujmom Európy totiž podľa neho nie je vymeniť ruskú závislosť na energiách za americkú.
- Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov vyhlásil, že "Spojené štáty sú do vojny na Ukrajine zapojené de facto už dlhší čas".
12. októbra - Valné zhromaždenie OSN odsúdilo drvivou väčšinou ruský "pokus o nelegálnu anexiu" štyroch čiastočne okupovaných ukrajinských regiónov a vyzvalo všetky krajiny sveta, aby tento krok neuznali.
13. októbra - Francúzsky prezident Emmanuel Macron uviedol, že Francúzsko neodpovie jadrovými zbraňami, ak ich Rusko použije proti Ukrajine.
- Bieloruský prezident Alexandr Lukašenko uviedol svoju krajinu do stavu zvýšenej pohotovosti pred terorizmom vzhľadom na napätie na hraniciach.
15. októbra - Do Bieloruska prišli prví ruskí vojaci, ktorí majú byť súčasťou spoločnej bojovej operačnej skupiny.
19. októbra - Izrael naďalej vylučuje dodávky zbraní na Ukrajinu.
20. októbra - Členské krajiny EÚ sa dohodli na nových sankciách voči Iránu v dôsledku toho, že dodáva Rusku drony využívané na útoky na Ukrajine.
25. októbra - Nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier sa počas neočakávanej návštevy Kyjeva zaviazal k ďalšej podpore Ukrajiny, predovšetkým v oblasti protivzdušnej obrany. Išlo o jeho prvú cestu na Ukrajinu od vpádu Ruska 24. februára.
- Podpredseda Národnej rady SR Peter Pčolinský v Záhrebe, na parlamentnom summite Krymskej platformy, potvrdil úmysel Slovenska pokračovať v podpore Ukrajiny.
26. októbra - Senát, horná komora poľského parlamentu, schválil jednohlasne rezolúciu, v ktorej označil Ruskú federáciu za teroristický režim.
27. októbra - Ruský prezident Vladimir Putin na zasadnutí Valdajského medzinárodného diskusného klubu vyhlásil, že Moskva nemá v úmysle použiť jadrové zbrane na Ukrajine.
2. novembra - Ruská vojenská invázia na Ukrajinu vyhnala z domovov zhruba 14 miliónov Ukrajincov, pričom ide o "najrýchlejšie a najrozsiahlejšie vysídľovanie" za uplynulé desaťročia, vyhlásil vysoký komisár OSN pre utečencov Filippo Grandi.
4. novembra - Nemecký kancelár Olaf Scholz požiadal čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga, aby Peking využil svoj "vplyv" na Moskvu, nech Rusko zastaví vojnu na Ukrajine.
- Skupina G7 požaduje, aby Rusko predĺžilo dohodu umožňujúcu bezpečný prechod obilnín z ukrajinských čiernomorských prístavov.
5. novembra - Irán po prvý raz priznal, že Rusku dodával bojové drony.
9. novembra - Ruský minister obrany Sergej Šojgu prikázal ruskej armáde, aby sa stiahla z mesta Cherson na východe Ukrajiny.
15. novembra - Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj obvinil Rusko z vypálenia rakiet na Poľsko, ktoré usmrtili dve osoby. Ruské ministerstvo obrany poprelo správy o údajnom dopade dvoch ruských rakiet v Poľsku.
16. novembra - Dopad rakety na poľské územie bol zrejme nehodou a nešlo o zámerný útok, vyhlásil poľský prezident Andrzej Duda. Raketa, ktorá dopadla na územie Poľska pri hraniciach s Ukrajinou, zrejme nebola vypálená z Ruska. Povedal to americký prezident Joe Biden, pričom sa odvolal na trajektóriu rakety.
- Dopad rakiet v poľskej obci Przewodów neďaleko hraníc s Ukrajinou nebol podľa všetkého zámerným útokom. Uviedol to generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg po mimoriadnom stretnutí veľvyslancov Aliancie v Bruseli.
19. novembra - Britský premiér Rishi Sunak pricestoval na svoju prvú návštevu ukrajinskej metropoly Kyjev vo funkcii ministerského predsedu.
23. novembra - Poslanci EP v Štrasburgu schválili rezolúciu, v ktorej označili Rusko v súvislosti s agresiou voči Ukrajine za štát podporujúci terorizmus.
24. novembra - Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyzval na prehodnotenie členstva Ruska v Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) vzhľadom na pokračujúcu ruskú inváziu na Ukrajinu.
25. novembra - Trvalý mier sa nedosiahne, kým nebude Krym vrátený Ukrajine, vyhlásil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.
1. decembra - Čínsky prezident Si Ťin-pching vyzval počas stretnutia s predsedom Európskej rady Charlesom Michelom v Pekingu na rokovania o politickom riešení konfliktu na Ukrajine.
- Americký prezident Joe Biden je pripravený rokovať s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, ak sa šéf Kremľa bude usilovať ukončiť vojnu na Ukrajine.
- Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov vyhlásil, že Západ mal reálnu šancu vyhnúť sa konfliktu na Ukrajine, avšak rozhodol sa odmietnuť ruské návrhy na zastavenie rozširovania NATO a súhlasil so špeciálnym bezpečnostným statusom pre Ukrajinu.
3. decembra - Kremeľ oznámil, že "neprijme" cenový strop na ruskú ropu, na ktorom sa dohodla skupina G7 spoločne s Austráliou a EÚ.
7. decembra - Európska komisia predložila návrh deviateho balíka sankcií voči Rusku v reakcii na vojnu, ktorú Kremeľ vedie na Ukrajine.
9. decembra - Generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Jens Stoltenberg sa obáva, že vojna na Ukrajine by sa mohla vymknúť spod kontroly a prerásť do rozsiahleho konfliktu medzi Ruskom a NATO.
13. decembra – Rusko odmietlo žiadosť ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského o prímerie, ktorá zahŕňala stiahnutie ruských vojsk. Ukrajina podľa Moskvy musí akceptovať novú územnú "skutočnosť".
- Európska únia pomôže prekonať Ukrajincom útrapy nadchádzajúcej zimy. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová to uviedla počas Medzinárodnej darcovskej konferencie v Paríži.
FEBRUÁR
21. februára - Ruský prezident Vladimir Putin sa rozhodol okamžite uznať Doneckú ľudovú republiku a Luhanskú ľudovú republiku za nezávislé štáty a vyslať do nich ruské ozbrojené zložky.
24. februára - Krátko po štvrtej hodine rannej moskovského času odvysielali ruské štátne médiá prejav prezidenta Vladimira Putina, v ktorom oznámil svoje rozhodnutie začať inváziu na Ukrajinu. Označil ju za "špeciálnu vojenskú operáciu" s cieľom vykonať "demilitarizáciu a denacifikáciu Ukrajiny". O necelú hodinu po prejave prezidenta Putina sa začal ruský útok na Ukrajinu.
- Lídri EÚ sa na mimoriadnom summite dohodli, že na Rusko uvalia sankcie, ktoré zasiahnu 70 percent ruského bankového trhu i kľúčové ruské štátne spoločnosti a dotknú sa aj aktív prezidenta Vladimira Putina a ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova.
- Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj oznámil, že jeho krajina prerušuje diplomatické styky s Ruskom. Zároveň vyhlásil na území Ukrajiny všeobecnú mobilizáciu.
- Generálny tajomník Severoatlantickej aliancie (NATO) Jens Stoltenberg uviedol, že Rusko rozpútalo vojnu na Ukrajine a narušilo tým mier na európskom kontinente.
- Severoatlantická aliancia sa dohodla, že posilní svoje pozemné, námorné a vzdušné sily na východnom krídle NATO blízko Ukrajiny a Ruska.
- Ruské vojská obsadili časti Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny aj černobyľskú jadrovú elektráreň. Nakrátko ovládli aj letisko neďaleko Kyjeva.
26. februára - Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj odmietol ponuku Spojených štátov na evakuáciu z Ukrajiny.
28. februára - V Bielorusku, v blízkosti bielorusko-ukrajinskej hranice na brehu rieky Pripiať, sa uskutočnilo prvé kolo rokovaní zástupcov Ruska a Ukrajiny.
MAREC
2. marca - Po zhodnotení bezpečnostnej situácie sa Slovensko rozhodlo evakuovať svoju ambasádu v Kyjeve.
3. marca - V Bielorusku, pri poľských hraniciach, sa konalo druhé kolo mierových rozhovorov medzi Ruskom a Ukrajinou.
4. marca - Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg povedal, že Aliancia nevyhlási bezletovú zónu nad Ukrajinou.
7. marca - Na bieloruskej strane Bielovežského pralesa - národného parku ležiaceho pri poľsko-bieloruských hraniciach - sa uskutočnilo tretie kolo mierových rozhovorov medzi Ukrajinou a Ruskom.
10. marca - V tureckom letovisku Antalya sa stretli ministri zahraničných vecí Ruska a Ukrajiny - Sergej Lavrov a Dmytro Kuleba. Schôdzku iniciovalo Turecko.
11. marca - Európski lídri sa na summite vo Versailles zhodli na jasnej ceste Ukrajiny k členstvu v EÚ. Nedosiahli však konsenzus o zrýchlenom procese rozšírenia EÚ.
- Americký prezident Joe Biden poukázal na to, že ak by sa do konfliktu na Ukrajine zapojilo NATO, vypukla by tretia svetová vojna.
14. marca - Prostredníctvom videokonferencie sa uskutočnilo štvrté kolo mierových rozhovorov medzi Ukrajinou a Ruskom.
15. marca - Predsedovia vlád Českej republiky, Poľska a Slovinska – Petr Fiala, Mateusz Morawiecki a Janez Janša - pricestovali vlakom do Kyjeva, kde sa stretli s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.
16. marca - Prezident USA Joe Biden nazval ruského prezidenta Vladimira Putina vojnovým zločincom. Urobil tak verejne prvýkrát od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov označil Bidenove poznámky za neprijateľnú a neodpustiteľnú rétoriku.
24. marca - Lídri G7 varovali na summite Kremeľ "pred akoukoľvek hrozbou použitia chemických, biologických či jadrových zbraní".
29. marca - V Istanbule sa uskutočnilo ďalšie kolo mierových rokovaní medzi ukrajinskou a ruskou delegáciou, ktoré sprostredkovalo Turecko.
APRÍL
1. apríla - Peking si v súvislosti s vojnou na Ukrajine odmietol vybrať stranu, na ktorú sa postaví, a bol aj proti deleniu sveta "na bloky". Predstaviteľom EÚ to na virtuálnom summite EÚ-Čína povedal čínsky premiér Li Kche-čchiang.
2. apríla - V médiách sa objavili fotografie a videá z mesta Buča, ležiacom v Kyjevskej oblasti, odkiaľ sa stiahla ruská armáda. Na záberoch boli mŕtvi civilisti, ktorých telá ležali na uliciach alebo boli pochované v masových hroboch.
3. apríla - Ruské ministerstvo obrany označilo fotografie a videá z ukrajinského mesta Buča za provokáciu.
6. apríla - Ruské jednotky sa úplne stiahli z oblastí ukrajinských miest Kyjev a Černihiv.
8. apríla - Delegácia na čele s predsedníčkou Európskej komisie (EK) Ursulou von der Leyenovou, ktorej súčasťou bol i slovenský premiér Eduard Heger a šéf diplomacie EÚ Josep Borrell, dorazila na Ukrajinu.
- Slovensko darovalo Ukrajine systém protivzdušnej obrany S-300.
18. apríla - Volodymyr Zelenskyj oznámil, že Rusko začalo rozsiahlu ofenzívu na východe Ukrajiny.
24. apríla - Spojené štáty poskytnú Ukrajine ďalší balík vojenskej pomoci. Ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému to na stretnutí v Kyjeve povedali americký minister zahraničných vecí Antony Blinken a minister obrany USA Lloyd Austin.
26. apríla - Ruský prezident Vladimir Putin vyhlásil, že stále dúfa, že sa konflikt na Ukrajine podarí ukončiť diplomatickou cestou. Počas stretnutia s generálnym tajomníkom OSN Antóniom Guterresom v Moskve dodal, že Rusko mierové rozhovory neodmieta.
- Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí vyjadrilo obavy z napätia v separatistickom regióne Podnestersko v Moldavsku, ktorý podporuje Moskva.
27. apríla - Slovenskí kriminalistickí technici spolu so súdnymi lekármi začali na Ukrajine s dokumentovaním podozrení zo spáchania vojnových zločinov.
28. apríla - Bezpečnostná rada OSN sa "dostatočne nesnažila zabrániť vojne Ruska na Ukrajine a ukončiť ju", vyhlásil generálny tajomník OSN António Guterres po rokovaní s ukrajinským prezidentom v Kyjeve.
29. apríla - Ruské ministerstvo obrany potvrdilo, že jeho letectvo zaútočilo 28. apríla na ciele v Kyjeve v čase, keď tam bol na návšteve generálny tajomník OSN Guterres.
- Poľsko je pripravené po uzemnení stíhačiek MiG-29 chrániť vzdušný priestor Slovenskej republiky. Minister obrany Jaroslav Naď (OĽANO) o tom informoval po rokovaní so svojím poľským partnerom Mariuszom Blaszczakom.
MÁJ
5. mája - Kremeľ obvinil Západ, že zásobovaním Kyjeva zbraňami bráni "rýchlemu" ukončeniu ruského vojenského ťaženia na Ukrajine.
7. mája - Všetky ženy, deti a starší civilisti boli evakuovaní z obliehaných oceliarní Azovstaľ v zničenom prístavnom meste Mariupol.
8. mája - Prvá dáma USA Jill Bidenová navštívila v sprievode predsedu vlády Eduarda Hegera, jeho manželky a ministra vnútra Romana Mikulca hraničný priechod s Ukrajinou vo Vyšnom Nemeckom.
10. mája - Volodymyr Zelenskyj sa Slovensku poďakoval za solidaritu a pomoc, ktorú poskytujeme Ukrajine. Vo videopríhovore poslancom Národnej rady SR zároveň vyzval na pokračovanie pomoci, a to v obrannej oblasti, v téme sankcií i v podpore európskej perspektívy Ukrajiny.
13. mája - V Kyjeve sa začal prvý súdny proces, v ktorom sa riešia obvinenia z vojnových zločinov spáchaných na Ukrajine príslušníkmi ruských inváznych vojsk. Pred súd predstúpil 21-ročný vojak Vadim Šišimarin, ktorého obvinili zo zabitia 62-ročného neozbrojeného civilistu.
16. mája - Ukrajinský prezident po takmer troch mesiacoch vojny proti Rusku bez uvedenia dôvodu nahradil šéfa Síl územnej obrany ukrajinskej armády (TrO ZSU). Zelenskyj za veliteľa síl územnej obrany vymenoval generálmajora Ihora Tancjuru, ktorý na tomto poste vystriedal Jurija Haluškina.
18. mája - Veľvyslanectvo SR v Kyjeve je opäť funkčné.
- Fínsko a Švédsko oficiálne podali svoje žiadosti o členstvo v NATO.
20. mája - Ukrajina nariadila svojim vojakom, ktorí boli v obliehaných oceliarňach Azovstaľ v prístavnom meste Mariupol, aby po takmer troch mesiacoch odporu zložili zbrane.
- Ruská armáda tvrdila, že "úplne oslobodila" oceliarsky komplex Azovstaľ v ukrajinskom prístavnom meste Mariupol, v ktorom sa skrývali poslední ukrajinskí vojaci brániaci toto mesto pred ruskou agresiou.
22. mája - Ukrajina predĺžila o ďalších 90 dní stanné právo, ktoré v krajine vyhlásili koncom februára. Parlament v Kyjeve v súvislosti s ruskou inváziou odhlasoval aj predĺženie všeobecnej mobilizácie, rovnako do 23. augusta.
23. mája - Ukrajinský súd odsúdil na doživotie ruského vojaka Vadima Šišimarina. Obvinený bol z vojnového zločinu zabitia neozbrojeného civilistu.
24. mája - Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj uviedol, že spomedzi ruských predstaviteľov je ochotný sa stretnúť a rokovať o ukončení vojny na Ukrajine iba s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.
27. mája - Ukrajinská pravoslávna cirkev spadajúca pod Moskovský patriarchát oznámila, že prerušuje vzťahy s Ruskom pre jeho inváziu na Ukrajinu, pričom deklaruje svoju "úplnú nezávislosť".
31. mája - Prezidentka SR Zuzana Čaputová pricestovala na návštevu Ukrajiny. V Kyjeve sa stretla s prezidentom Volodymyrom Zelenským a vystúpila s príhovorom pred poslancami ukrajinského parlamentu. Navštívila aj mestá Boroďanka a Irpiň.
JÚN
2. júna - Blokáda ukrajinských prístavov Ruskom môže viesť ku globálnej potravinovej kríze a v niektorých regiónoch dokonca až k hladomoru. Uviedol to hovorca ukrajinského ministerstva zahraničných vecí Oleh Nikolenko s tým, že v prístavoch uviazlo "zhruba 22 miliónov ton obilia a nemôže sa dostať k spotrebiteľom, najmä v Afrike a Ázii."
3. júna - Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj povedal, že armáda jeho krajiny úspešne odrazí ruskú inváziu, ktorá trvá už 100 dní.
- Spojené štáty potvrdili, že na Ukrajinu posielajú moderné palebné raketové systémy HIMARS.
6. júna - Český prezident Miloš Zeman uviedol, že ruský prezident Vladimir Putin patrí pred vojnový súd.
7. júna - Bývalá nemecká kancelárka Angela Merkelová odsúdila ruskú vojnu proti Ukrajine.
16. júna - Francúzsky prezident Emmanuel Macron, nemecký kancelár Olaf Scholz, taliansky premiér Mario Draghi a rumunský prezident Klaus Iohannis navštívili ukrajinské mesto Irpiň neďaleko Kyjeva, v ktorom ruské jednotky útočili na civilné ciele, školy, kultúrne centrá a obytné domy.
28. júna - Akýkoľvek zásah súvisiaci so situáciou na polostrove Krym zo strany členského štátu Severoatlantickej aliancie sa rovná vyhláseniu vojny Rusku, ktorá by mohla viesť až k tretej svetovej vojne. Vyhlásil to podpredseda Ruskej bezpečnostnej rady a bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev.
29. júna - Slovenská ministerka kultúry Natália Milanová navštívila ukrajinský Ľvov, kde spoločne s rezortnými partnermi z ďalších európskych krajín rokovala s ukrajinským ministrom kultúry Olexandrom Tkačenkom.
- Ruská federácia predstavuje najvážnejšiu a priamu hrozbu pre bezpečnosť spojencov združených v NATO a tiež pre mier a stabilitu v euroatlantickom priestore. Uvádza sa to vo vyhlásení účastníkov summitu NATO v Madride.
JÚL
8. júla - Ak západné krajiny dúfajú, že pomôžu Ukrajine k víťazstvu nad Ruskom na bojisku, tak v tom prípade rokovania nemajú zmysel. Šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov to vyhlásil pred svojím predčasným odchodom z ministerskej schôdzky G20 na indonézskom ostrove Bali.
13. júla - Slovensko sa pripojilo k spoločnému vyhláseniu 46 krajín, ktoré odsúdili Rusko za to, že zneužilo neformálne zasadnutie Bezpečnostnej rady OSN na šírenie dezinformácií v súvislosti s vojnou na Ukrajine.
17. júla - Podpredseda Ruskej bezpečnostnej rady a bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev označil za "systémovú hrozbu" skutočnosť, že Ukrajina a členské štáty Severoatlantickej aliancie odmietajú uznať Krym za ruský.
29. júla - Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken absolvoval telefonický rozhovor so svojím ruským náprotivkom Sergejom Lavrovom. Išlo o ich prvý kontakt od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu.
AUGUST
8. augusta - Hrozba nukleárneho konfliktu sa po desaťročiach vrátila, vyhlásil generálny tajomník OSN António Guterres, pričom štáty disponujúce jadrovými zbraňami vyzval, aby sa zaviazali, že ich nepoužijú ako prvé.
16. augusta - Loď MV Brave Commander naložená 23.000 tonami obilia vyplávala z ukrajinského čiernomorského prístavu Pivdennyj smerom k pobrežiu Džibuti.
18. augusta - Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vylúčil uzavretie mieru s Ruskom, pokiaľ Moskva nestiahne svojich vojakov z Ukrajiny.
24. augusta - Generálny tajomník OSN António Guterres hovoril pri príležitosti pol roka od začiatku vojny na Ukrajine o "smutnom a tragickom míľniku".
SEPTEMBER
9. septembra - Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken povedal, že vojna na Ukrajine poskytuje Európe príležitosť zbaviť sa závislosti od dodávok energie z Ruska.
13. septembra - Pápež František vyzval na mier a ukončenie "nezmyselnej a tragickej vojny" na Ukrajine.
15. septembra - Vojnou zmietaná Ukrajina bude mať podporu Európskej únie tak dlho, ako to bude potrebné. Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová to povedala počas návštevy Kyjeva.
- Pápež František označil dodávky zbraní na Ukrajinu na sebaobranu za morálne legitímne.
20. septembra - Reakcia medzinárodného spoločenstva na ruskú okupáciu častí Gruzínska a Ukrajiny bola nedostatočná. Táto slabosť povzbudila Rusko k ďalšej agresii, povedala vo všeobecnej rozprave na 77. zasadnutí Valného zhromaždenia OSN prezidentka SR Zuzana Čaputová.
21. septembra - Ruský prezident Vladimir Putin vyhlásil čiastočnú mobilizáciu pred uskutočnením referend v štyroch ukrajinských regiónoch o pripojení k Rusku.
23. septembra - V štyroch regiónoch, ktoré na východe a juhu Ukrajiny okupujú ruské sily, sa začali referendá o ich pripojení k Rusku. Do 27. septembra sa konali v samozvaných republikách - Doneckej a Luhanskej a v okupovaných častiach Chersonskej a Záporožskej oblasti.
29. septembra - Generálny tajomník OSN António Guterres odsúdil plány Ruska na anektovanie okupovaných ukrajinských oblastí.
- Ruský prezident Vladimir Putin povedal, že konflikty na území krajín bývalého Sovietskeho zväzu (ZSSR) vrátane Ukrajiny sú výsledkom rozpadu ZSSR.
30. septembra - Šéf Kremľa Vladimir Putin podpísal zmluvy o pričlenení okupovaných regiónov Ukrajiny k Rusku. Zmluvy sa týkajú Doneckej a Luhanskej oblasti a častí Chersonskej a Záporožskej oblasti.
- Slovenská prezidentka Zuzana Čaputová, predseda Národnej rady SR Boris Kollár a predseda slovenskej vlády Eduard Heger v spoločnom vyhlásení dôrazne odsúdili snahu Ruska nelegálne anektovať časti ukrajinského územia.
- Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg označil ruskú anexiu štyroch okupovaných ukrajinských oblastí za protizákonnú a protiprávnu.
OKTÓBER
1. októbra - Ruský prezident Vladimir Putin podpísal dekrét o odvode do armády cez jeseň. Do povinnej vojenskej služby muselo nastúpiť 120.000 mužov.
2. októbra - Pápež František vyzval ruského prezidenta Vladimira Putina, aby ukončil svoju "špirálu násilia a smrti" na Ukrajine.
4. októbra - Poslanci Európskeho parlamentu (EP) súhlasili s návrhom, aby členské krajiny a regióny EÚ v rokoch 2022 a 2023 dostali dodatočnú finančnú podporu vo výške 3,5 miliardy eur na zmiernenie dôsledkov ruskej vojny na Ukrajine.
- Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj podpísal dekrét, ktorým oficiálne vyhlásil vyhliadky na rokovania s ruským prezidentom Vladimirom Putinom za "nemožné".
5. októbra - Členské krajiny EÚ schválili nové sankcie proti Rusku, ktoré nasledujú po rozhodnutí Moskvy anektovať štyri regióny Ukrajiny. Išiel v poradí už o ôsmy sankčný balík.
6. októbra - Poslanci EP vyzvali všetky krajiny a medzinárodné organizácie, aby odsúdili fiktívne referendá na Ukrajine a pokusy Ruska o násilné získanie územia.
8. októbra - Ruské ministerstvo obrany vymenovalo generála Sergeja Surovikina za hlavného veliteľa vojsk špeciálnej vojenskej operácie na Ukrajine.
- Výbuch, pri ktorom zahynuli traja ľudia, vážne poškodil cestný a železničný Kerčský most, spájajúci Rusko s anektovaným Krymom.
10. októbra - Ruský prezident Vladimir Putin vyhlásil, že masívne raketové útoky na ukrajinské mestá sú odplatou za "teroristické" činy Kyjeva vrátane výbuchu, ktorý poškodil Kerčský most.
11. októbra - Prezidenti 11 členských štátov východného krídla NATO vrátane Slovenska v spoločnom vyhlásení ostro odsúdili najnovšie raketové útoky ruských síl na ukrajinské mestá a nazvali ich "vojnovými zločinmi".
- Hlavy štátov V4 - prezidentka SR Zuzana Čaputová, český prezident Miloš Zeman, poľský prezident Andrzej Duda a prezidentka Maďarska Katalin Nováková - odsúdili počas stretnutia v Bratislave ruskú agresiu na Ukrajine.
- Predseda maďarskej vlády Viktor Orbán povedal, že sankcie Európskej únie voči Rusku netreba odvolať, ale bolo by ich potrebné prehodnotiť. Záujmom Európy totiž podľa neho nie je vymeniť ruskú závislosť na energiách za americkú.
- Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov vyhlásil, že "Spojené štáty sú do vojny na Ukrajine zapojené de facto už dlhší čas".
12. októbra - Valné zhromaždenie OSN odsúdilo drvivou väčšinou ruský "pokus o nelegálnu anexiu" štyroch čiastočne okupovaných ukrajinských regiónov a vyzvalo všetky krajiny sveta, aby tento krok neuznali.
13. októbra - Francúzsky prezident Emmanuel Macron uviedol, že Francúzsko neodpovie jadrovými zbraňami, ak ich Rusko použije proti Ukrajine.
- Bieloruský prezident Alexandr Lukašenko uviedol svoju krajinu do stavu zvýšenej pohotovosti pred terorizmom vzhľadom na napätie na hraniciach.
15. októbra - Do Bieloruska prišli prví ruskí vojaci, ktorí majú byť súčasťou spoločnej bojovej operačnej skupiny.
19. októbra - Izrael naďalej vylučuje dodávky zbraní na Ukrajinu.
20. októbra - Členské krajiny EÚ sa dohodli na nových sankciách voči Iránu v dôsledku toho, že dodáva Rusku drony využívané na útoky na Ukrajine.
25. októbra - Nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier sa počas neočakávanej návštevy Kyjeva zaviazal k ďalšej podpore Ukrajiny, predovšetkým v oblasti protivzdušnej obrany. Išlo o jeho prvú cestu na Ukrajinu od vpádu Ruska 24. februára.
- Podpredseda Národnej rady SR Peter Pčolinský v Záhrebe, na parlamentnom summite Krymskej platformy, potvrdil úmysel Slovenska pokračovať v podpore Ukrajiny.
26. októbra - Senát, horná komora poľského parlamentu, schválil jednohlasne rezolúciu, v ktorej označil Ruskú federáciu za teroristický režim.
27. októbra - Ruský prezident Vladimir Putin na zasadnutí Valdajského medzinárodného diskusného klubu vyhlásil, že Moskva nemá v úmysle použiť jadrové zbrane na Ukrajine.
NOVEMBER
2. novembra - Ruská vojenská invázia na Ukrajinu vyhnala z domovov zhruba 14 miliónov Ukrajincov, pričom ide o "najrýchlejšie a najrozsiahlejšie vysídľovanie" za uplynulé desaťročia, vyhlásil vysoký komisár OSN pre utečencov Filippo Grandi.
4. novembra - Nemecký kancelár Olaf Scholz požiadal čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga, aby Peking využil svoj "vplyv" na Moskvu, nech Rusko zastaví vojnu na Ukrajine.
- Skupina G7 požaduje, aby Rusko predĺžilo dohodu umožňujúcu bezpečný prechod obilnín z ukrajinských čiernomorských prístavov.
5. novembra - Irán po prvý raz priznal, že Rusku dodával bojové drony.
9. novembra - Ruský minister obrany Sergej Šojgu prikázal ruskej armáde, aby sa stiahla z mesta Cherson na východe Ukrajiny.
15. novembra - Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj obvinil Rusko z vypálenia rakiet na Poľsko, ktoré usmrtili dve osoby. Ruské ministerstvo obrany poprelo správy o údajnom dopade dvoch ruských rakiet v Poľsku.
16. novembra - Dopad rakety na poľské územie bol zrejme nehodou a nešlo o zámerný útok, vyhlásil poľský prezident Andrzej Duda. Raketa, ktorá dopadla na územie Poľska pri hraniciach s Ukrajinou, zrejme nebola vypálená z Ruska. Povedal to americký prezident Joe Biden, pričom sa odvolal na trajektóriu rakety.
- Dopad rakiet v poľskej obci Przewodów neďaleko hraníc s Ukrajinou nebol podľa všetkého zámerným útokom. Uviedol to generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg po mimoriadnom stretnutí veľvyslancov Aliancie v Bruseli.
19. novembra - Britský premiér Rishi Sunak pricestoval na svoju prvú návštevu ukrajinskej metropoly Kyjev vo funkcii ministerského predsedu.
23. novembra - Poslanci EP v Štrasburgu schválili rezolúciu, v ktorej označili Rusko v súvislosti s agresiou voči Ukrajine za štát podporujúci terorizmus.
24. novembra - Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyzval na prehodnotenie členstva Ruska v Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) vzhľadom na pokračujúcu ruskú inváziu na Ukrajinu.
25. novembra - Trvalý mier sa nedosiahne, kým nebude Krym vrátený Ukrajine, vyhlásil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.
DECEMBER
1. decembra - Čínsky prezident Si Ťin-pching vyzval počas stretnutia s predsedom Európskej rady Charlesom Michelom v Pekingu na rokovania o politickom riešení konfliktu na Ukrajine.
- Americký prezident Joe Biden je pripravený rokovať s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, ak sa šéf Kremľa bude usilovať ukončiť vojnu na Ukrajine.
- Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov vyhlásil, že Západ mal reálnu šancu vyhnúť sa konfliktu na Ukrajine, avšak rozhodol sa odmietnuť ruské návrhy na zastavenie rozširovania NATO a súhlasil so špeciálnym bezpečnostným statusom pre Ukrajinu.
3. decembra - Kremeľ oznámil, že "neprijme" cenový strop na ruskú ropu, na ktorom sa dohodla skupina G7 spoločne s Austráliou a EÚ.
7. decembra - Európska komisia predložila návrh deviateho balíka sankcií voči Rusku v reakcii na vojnu, ktorú Kremeľ vedie na Ukrajine.
9. decembra - Generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Jens Stoltenberg sa obáva, že vojna na Ukrajine by sa mohla vymknúť spod kontroly a prerásť do rozsiahleho konfliktu medzi Ruskom a NATO.
13. decembra – Rusko odmietlo žiadosť ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského o prímerie, ktorá zahŕňala stiahnutie ruských vojsk. Ukrajina podľa Moskvy musí akceptovať novú územnú "skutočnosť".
- Európska únia pomôže prekonať Ukrajincom útrapy nadchádzajúcej zimy. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová to uviedla počas Medzinárodnej darcovskej konferencie v Paríži.