Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Sobota 28. december 2024
< sekcia Magazín

VOJNA NA UKRAJINE: Rok 2022 bol poznačený ruskou inváziou

Kombosnímka. Foto: TASR/AP

Teraz.sk prináša výberovú chronológiu vojnového konfliktu na Ukrajine.

Bratislava 27. decembra (TASR) - Tlačová agentúra Slovenskej republiky (TASR) ponúka výberovú chronológiu vojny na Ukrajine počas prvého polroka.



FEBRUÁR


21. februára - Ruský prezident Vladimir Putin sa rozhodol okamžite uznať Doneckú ľudovú republiku a Luhanskú ľudovú republiku za nezávislé štáty a vyslať do nich ruské ozbrojené zložky.

Obyvatelia mávajú ruskými vlajkami a oslavujú uznanie nezávislosti Doneckej ľudovej republiky (DĽR) a Luhanskej ľudovej republiky (LĽR) zo strany Ruska v centre mesta Doneck, území kontrolovanom proruskými separatistami na východe Ukrajiny v pondelok 21. februára 2022.
Foto: TASR/AP


24. februára - Krátko po štvrtej hodine rannej moskovského času odvysielali ruské štátne médiá prejav prezidenta Vladimira Putina, v ktorom oznámil svoje rozhodnutie začať inváziu na Ukrajinu. Označil ju za "špeciálnu vojenskú operáciu" s cieľom vykonať "demilitarizáciu a denacifikáciu Ukrajiny". O necelú hodinu po prejave prezidenta Putina sa začal ruský útok na Ukrajinu.

- Lídri EÚ sa na mimoriadnom summite dohodli, že na Rusko uvalia sankcie, ktoré zasiahnu 70 percent ruského bankového trhu i kľúčové ruské štátne spoločnosti a dotknú sa aj aktív prezidenta Vladimira Putina a ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova.

- Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj oznámil, že jeho krajina prerušuje diplomatické styky s Ruskom. Zároveň vyhlásil na území Ukrajiny všeobecnú mobilizáciu.

Ukrajinskí vojaci sedia vo vojenskom vozidle v meste Mariupoľ v Doneckej oblasti na juhovýchode Ukrajiny vo štvrtok 24. februára 2022.
Foto: TASR/AP


- Generálny tajomník Severoatlantickej aliancie (NATO) Jens Stoltenberg uviedol, že Rusko rozpútalo vojnu na Ukrajine a narušilo tým mier na európskom kontinente.

- Severoatlantická aliancia sa dohodla, že posilní svoje pozemné, námorné a vzdušné sily na východnom krídle NATO blízko Ukrajiny a Ruska.

- Ruské vojská obsadili časti Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny aj černobyľskú jadrovú elektráreň. Nakrátko ovládli aj letisko neďaleko Kyjeva.


Vojaci hliadkujú na železničnej stanici v Kyjeve, keď ľudia opúšťajú ukrajinskú metropolu vo štvrtok 24. februára 2022.
Foto: TASR/AP



26. februára - Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj odmietol ponuku Spojených štátov na evakuáciu z Ukrajiny.


28. februára - V Bielorusku, v blízkosti bielorusko-ukrajinskej hranice na brehu rieky Pripiať, sa uskutočnilo prvé kolo rokovaní zástupcov Ruska a Ukrajiny.



MAREC


2. marca - Po zhodnotení bezpečnostnej situácie sa Slovensko rozhodlo evakuovať svoju ambasádu v Kyjeve.



3. marca - V Bielorusku, pri poľských hraniciach, sa konalo druhé kolo mierových rozhovorov medzi Ruskom a Ukrajinou.



4. marca - Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg povedal, že Aliancia nevyhlási bezletovú zónu nad Ukrajinou.


7. marca - Na bieloruskej strane Bielovežského pralesa - národného parku ležiaceho pri poľsko-bieloruských hraniciach - sa uskutočnilo tretie kolo mierových rozhovorov medzi Ukrajinou a Ruskom.


10. marca - V tureckom letovisku Antalya sa stretli ministri zahraničných vecí Ruska a Ukrajiny - Sergej Lavrov a Dmytro Kuleba. Schôdzku iniciovalo Turecko.

Ruský minister zahraničných vecí Segej LAvrov (tvárou) a ukrajinský šéf diplomacie Dmytro Kuleba počas stretnutia v tureckom letovisku Antalya vo štvrtok 10. marca 2022.
Foto: TASR/AP



11. marca - Európski lídri sa na summite vo Versailles zhodli na jasnej ceste Ukrajiny k členstvu v EÚ. Nedosiahli však konsenzus o zrýchlenom procese rozšírenia EÚ.

- Americký prezident Joe Biden poukázal na to, že ak by sa do konfliktu na Ukrajine zapojilo NATO, vypukla by tretia svetová vojna.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová (vľavo) počas druhého dňa neformálneho summitu EÚ na zámku Versailles, západne od Paríža 11. marca 2022, kde európski lídri diskutujú o situácii na Ukrajine.
Foto: TASR/AP


14. marca - Prostredníctvom videokonferencie sa uskutočnilo štvrté kolo mierových rozhovorov medzi Ukrajinou a Ruskom.


15. marca - Predsedovia vlád Českej republiky, Poľska a Slovinska – Petr Fiala, Mateusz Morawiecki a Janez Janša - pricestovali vlakom do Kyjeva, kde sa stretli s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.


16. marca - Prezident USA Joe Biden nazval ruského prezidenta Vladimira Putina vojnovým zločincom. Urobil tak verejne prvýkrát od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov označil Bidenove poznámky za neprijateľnú a neodpustiteľnú rétoriku.


24. marca - Lídri G7 varovali na summite Kremeľ "pred akoukoľvek hrozbou použitia chemických, biologických či jadrových zbraní".

Ukrajinskí vojaci pomáhajú utekajúcej rodine pri prechode cez rieku Irpin na okraji Kyjeva na Ukrajine, v sobotu 5. marca 2022.
Foto: TASR/AP


29. marca - V Istanbule sa uskutočnilo ďalšie kolo mierových rokovaní medzi ukrajinskou a ruskou delegáciou, ktoré sprostredkovalo Turecko.


APRÍL


1. apríla - Peking si v súvislosti s vojnou na Ukrajine odmietol vybrať stranu, na ktorú sa postaví, a bol aj proti deleniu sveta "na bloky". Predstaviteľom EÚ to na virtuálnom summite EÚ-Čína povedal čínsky premiér Li Kche-čchiang.



2. apríla - V médiách sa objavili fotografie a videá z mesta Buča, ležiacom v Kyjevskej oblasti, odkiaľ sa stiahla ruská armáda. Na záberoch boli mŕtvi civilisti, ktorých telá ležali na uliciach alebo boli pochované v masových hroboch.

Muž s dieťaťom jazdí na bicykli vedľa mŕtveho tela civilistu v meste Buča pri Kyjeve počas 38. dňa ruskej invázie na Ukrajinu v sobotu 2. apríla 2022.
Foto: TASR/AP


3. apríla - Ruské ministerstvo obrany označilo fotografie a videá z ukrajinského mesta Buča za provokáciu.

Na snímke obyvatelia stoja pred masovým hrobom počas 39. dňa ruskej invázie na Ukrajinu v nedeľu 3. apríla 2022 v ukrajinskom meste Buča.
Foto: TASR/AP



6. apríla - Ruské jednotky sa úplne stiahli z oblastí ukrajinských miest Kyjev a Černihiv.



8. apríla - Delegácia na čele s predsedníčkou Európskej komisie (EK) Ursulou von der Leyenovou, ktorej súčasťou bol i slovenský premiér Eduard Heger a šéf diplomacie EÚ Josep Borrell, dorazila na Ukrajinu.

- Slovensko darovalo Ukrajine systém protivzdušnej obrany S-300.

Na snímke slovenský premiér Eduard Heger počas návštevy ukrajinského mesta Buča pri Kyjeve počas 44. dňa ruskej invázie na Ukrajinu v piatok 8. apríla 2022.
Foto: TASR/AP


18. apríla - Volodymyr Zelenskyj oznámil, že Rusko začalo rozsiahlu ofenzívu na východe Ukrajiny.



24. apríla - Spojené štáty poskytnú Ukrajine ďalší balík vojenskej pomoci. Ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému to na stretnutí v Kyjeve povedali americký minister zahraničných vecí Antony Blinken a minister obrany USA Lloyd Austin.

Na snímke minister obrany Lloyd Austin (vľavo) a minister zahraničných vecí Antony Blinken (vpravo) sa stretli s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským v nedeľu 24. apríla 2022 v Kyjeve na Ukrajine.
Foto: TASR/AP


26. apríla - Ruský prezident Vladimir Putin vyhlásil, že stále dúfa, že sa konflikt na Ukrajine podarí ukončiť diplomatickou cestou. Počas stretnutia s generálnym tajomníkom OSN Antóniom Guterresom v Moskve dodal, že Rusko mierové rozhovory neodmieta.

- Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí vyjadrilo obavy z napätia v separatistickom regióne Podnestersko v Moldavsku, ktorý podporuje Moskva.


27. apríla - Slovenskí kriminalistickí technici spolu so súdnymi lekármi začali na Ukrajine s dokumentovaním podozrení zo spáchania vojnových zločinov.


28. apríla - Bezpečnostná rada OSN sa "dostatočne nesnažila zabrániť vojne Ruska na Ukrajine a ukončiť ju", vyhlásil generálny tajomník OSN António Guterres po rokovaní s ukrajinským prezidentom v Kyjeve.


29. apríla - Ruské ministerstvo obrany potvrdilo, že jeho letectvo zaútočilo 28. apríla na ciele v Kyjeve v čase, keď tam bol na návšteve generálny tajomník OSN Guterres.

- Poľsko je pripravené po uzemnení stíhačiek MiG-29 chrániť vzdušný priestor Slovenskej republiky. Minister obrany Jaroslav Naď (OĽANO) o tom informoval po rokovaní so svojím poľským partnerom Mariuszom Blaszczakom.



MÁJ



5. mája - Kremeľ obvinil Západ, že zásobovaním Kyjeva zbraňami bráni "rýchlemu" ukončeniu ruského vojenského ťaženia na Ukrajine.



7. mája - Všetky ženy, deti a starší civilisti boli evakuovaní z obliehaných oceliarní Azovstaľ v zničenom prístavnom meste Mariupol.

Na archívnej snímke z 8. mája 2022 žena, ktorá utiekla z ukrajinského mesta Mariupol, ukazuje svoje doklady v autobuse pred prijímacím centrom pre vysídlené osoby v Záporoží.
Foto: TASR/AP


8. mája - Prvá dáma USA Jill Bidenová navštívila v sprievode predsedu vlády Eduarda Hegera, jeho manželky a ministra vnútra Romana Mikulca hraničný priechod s Ukrajinou vo Vyšnom Nemeckom.

Manželka amerického prezidenta Jill Bidenová v nedeľu v rámci štvordňovej cesty po Európe pricestovala z Bratislavy do Košíc. Prvá dáma navštívila pri autobusovej stanici krízové centrum pre ľudí utekajúcich z Ukrajiny a stretla sa so slovenskými a ukrajinskými matkami pri príležitosti Dňa matiek. Potom sa na hraničnom priechode Vyšné Nemecké stretla s predsedom vlády SR Eduardom Hegerom, jeho manželkou a ministrom vnútra Romanom Mikulcom. Na snímke prvá dáma USA Jill Bidenová (vpravo) v sprievode predsedu vlády SR Eduarda Hegera (uprostred), jeho manželky Lucii Hegerovej (vľavo) a ministra vnútra Romana Mikulca navštívila hraničný priechod s Ukrajinou vo Vyšnom Nemeckom 8. mája 2022.
Foto: TASR - Roman Hanc



10. mája - Volodymyr Zelenskyj sa Slovensku poďakoval za solidaritu a pomoc, ktorú poskytujeme Ukrajine. Vo videopríhovore poslancom Národnej rady SR zároveň vyzval na pokračovanie pomoci, a to v obrannej oblasti, v téme sankcií i v podpore európskej perspektívy Ukrajiny.

Na snímke poslanci NR SR tlieskajú počas virtuálneho príhovoru ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského v rámci 65. schôdze Národnej rady SR 10. mája 2022 v Bratislave.
Foto: TASR - Pavol Zachar


13. mája - V Kyjeve sa začal prvý súdny proces, v ktorom sa riešia obvinenia z vojnových zločinov spáchaných na Ukrajine príslušníkmi ruských inváznych vojsk. Pred súd predstúpil 21-ročný vojak Vadim Šišimarin, ktorého obvinili zo zabitia 62-ročného neozbrojeného civilistu.


16. mája - Ukrajinský prezident po takmer troch mesiacoch vojny proti Rusku bez uvedenia dôvodu nahradil šéfa Síl územnej obrany ukrajinskej armády (TrO ZSU). Zelenskyj za veliteľa síl územnej obrany vymenoval generálmajora Ihora Tancjuru, ktorý na tomto poste vystriedal Jurija Haluškina.



18. mája - Veľvyslanectvo SR v Kyjeve je opäť funkčné.

- Fínsko a Švédsko oficiálne podali svoje žiadosti o členstvo v NATO.



20. mája - Ukrajina nariadila svojim vojakom, ktorí boli v obliehaných oceliarňach Azovstaľ v prístavnom meste Mariupol, aby po takmer troch mesiacoch odporu zložili zbrane.

- Ruská armáda tvrdila, že "úplne oslobodila" oceliarsky komplex Azovstaľ v ukrajinskom prístavnom meste Mariupol, v ktorom sa skrývali poslední ukrajinskí vojaci brániaci toto mesto pred ruskou agresiou.

Na snímke z videa ruský vojak (vpravo) prehľadáva ukrajinských bojovníkov z obliehanej oceliarne Azovstaľ v Mariupole na juhovýchode Ukrajiny v piatok 20. mája 2022.
Foto: TASR/AP


22. mája - Ukrajina predĺžila o ďalších 90 dní stanné právo, ktoré v krajine vyhlásili koncom februára. Parlament v Kyjeve v súvislosti s ruskou inváziou odhlasoval aj predĺženie všeobecnej mobilizácie, rovnako do 23. augusta.



23. mája - Ukrajinský súd odsúdil na doživotie ruského vojaka Vadima Šišimarina. Obvinený bol z vojnového zločinu zabitia neozbrojeného civilistu.

Na snímke 21-ročný ruský vojak Vadim Šišimarin čaká na súdne pojednávanie v Kyjeve 23. mája 2022.
Foto: TASR/AP


24. mája - Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj uviedol, že spomedzi ruských predstaviteľov je ochotný sa stretnúť a rokovať o ukončení vojny na Ukrajine iba s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.



27. mája - Ukrajinská pravoslávna cirkev spadajúca pod Moskovský patriarchát oznámila, že prerušuje vzťahy s Ruskom pre jeho inváziu na Ukrajinu, pričom deklaruje svoju "úplnú nezávislosť".



31. mája - Prezidentka SR Zuzana Čaputová pricestovala na návštevu Ukrajiny. V Kyjeve sa stretla s prezidentom Volodymyrom Zelenským a vystúpila s príhovorom pred poslancami ukrajinského parlamentu. Navštívila aj mestá Boroďanka a Irpiň.


Na snímke prezidentka SR Zuzana Čaputová (vľavo) a ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj si podávajú ruky počas stretnutia v Kyjeve v utorok 31. mája 2022.
Foto: TASR - Kancelária prezidenta SR



JÚN



2. júna - Blokáda ukrajinských prístavov Ruskom môže viesť ku globálnej potravinovej kríze a v niektorých regiónoch dokonca až k hladomoru. Uviedol to hovorca ukrajinského ministerstva zahraničných vecí Oleh Nikolenko s tým, že v prístavoch uviazlo "zhruba 22 miliónov ton obilia a nemôže sa dostať k spotrebiteľom, najmä v Afrike a Ázii."



3. júna - Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj povedal, že armáda jeho krajiny úspešne odrazí ruskú inváziu, ktorá trvá už 100 dní.

- Spojené štáty potvrdili, že na Ukrajinu posielajú moderné palebné raketové systémy HIMARS.

Úlomky rakety zo systémov HIMARS dodaných od USA v blízkosti zničených kasární vo väznici v Olenivke, v oblasti kontrolovanej separatistickými silami podporovanými Ruskom.
Foto: TASR/AP


6. júna - Český prezident Miloš Zeman uviedol, že ruský prezident Vladimir Putin patrí pred vojnový súd.


7. júna - Bývalá nemecká kancelárka Angela Merkelová odsúdila ruskú vojnu proti Ukrajine.


16. júna - Francúzsky prezident Emmanuel Macron, nemecký kancelár Olaf Scholz, taliansky premiér Mario Draghi a rumunský prezident Klaus Iohannis navštívili ukrajinské mesto Irpiň neďaleko Kyjeva, v ktorom ruské jednotky útočili na civilné ciele, školy, kultúrne centrá a obytné domy.

Nemecký kancelár Olaf Scholz (druhý sprava) odpovedá na otázky novinárov počas návštevy mesta Irpiň neďaleko Kyjeva vo štvrtok 16. júna 2022.
Foto: TASR/AP


28. júna - Akýkoľvek zásah súvisiaci so situáciou na polostrove Krym zo strany členského štátu Severoatlantickej aliancie sa rovná vyhláseniu vojny Rusku, ktorá by mohla viesť až k tretej svetovej vojne. Vyhlásil to podpredseda Ruskej bezpečnostnej rady a bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev.



29. júna - Slovenská ministerka kultúry Natália Milanová navštívila ukrajinský Ľvov, kde spoločne s rezortnými partnermi z ďalších európskych krajín rokovala s ukrajinským ministrom kultúry Olexandrom Tkačenkom.



- Ruská federácia predstavuje najvážnejšiu a priamu hrozbu pre bezpečnosť spojencov združených v NATO a tiež pre mier a stabilitu v euroatlantickom priestore. Uvádza sa to vo vyhlásení účastníkov summitu NATO v Madride.





JÚL



8. júla - Ak západné krajiny dúfajú, že pomôžu Ukrajine k víťazstvu nad Ruskom na bojisku, tak v tom prípade rokovania nemajú zmysel. Šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov to vyhlásil pred svojím predčasným odchodom z ministerskej schôdzky G20 na indonézskom ostrove Bali.


Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov na rokovani ministrov zahraničných vecí G20 v hybridnom formáte v Nusa Dua na indonézskom letovisku Bali v piatok 8. júla 2022.
Foto: TASR/AP



13. júla - Slovensko sa pripojilo k spoločnému vyhláseniu 46 krajín, ktoré odsúdili Rusko za to, že zneužilo neformálne zasadnutie Bezpečnostnej rady OSN na šírenie dezinformácií v súvislosti s vojnou na Ukrajine.



17. júla - Podpredseda Ruskej bezpečnostnej rady a bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev označil za "systémovú hrozbu" skutočnosť, že Ukrajina a členské štáty Severoatlantickej aliancie odmietajú uznať Krym za ruský.



29. júla - Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken absolvoval telefonický rozhovor so svojím ruským náprotivkom Sergejom Lavrovom. Išlo o ich prvý kontakt od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu.



AUGUST



8. augusta - Hrozba nukleárneho konfliktu sa po desaťročiach vrátila, vyhlásil generálny tajomník OSN António Guterres, pričom štáty disponujúce jadrovými zbraňami vyzval, aby sa zaviazali, že ich nepoužijú ako prvé.


16. augusta - Loď MV Brave Commander naložená 23.000 tonami obilia vyplávala z ukrajinského čiernomorského prístavu Pivdennyj smerom k pobrežiu Džibuti.

Loď Brave Commander naložená obilím plaviaca sa pod vlajkou Libérie vyplávala z ukrajinského čiernomorského prístavu Pivdennyj pri Odese a smeruje k pobrežiu Džubuti, odkiaľ bude náklad prepravený do Etiópie v utorok 16. augusta 2022.
Foto: TASR/AP


18. augusta - Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vylúčil uzavretie mieru s Ruskom, pokiaľ Moskva nestiahne svojich vojakov z Ukrajiny.



24. augusta - Generálny tajomník OSN António Guterres hovoril pri príležitosti pol roka od začiatku vojny na Ukrajine o "smutnom a tragickom míľniku".

Starší muž prichádza s metlou ku kráteru po raketovom útoku na dom v Kramatorsku v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny počas 170. dňa ruskej invázie na Ukrajinu v piatok 12. augusta 2022.
Foto: TASR/AP


SEPTEMBER



9. septembra - Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken povedal, že vojna na Ukrajine poskytuje Európe príležitosť zbaviť sa závislosti od dodávok energie z Ruska.



13. septembra - Pápež František vyzval na mier a ukončenie "nezmyselnej a tragickej vojny" na Ukrajine.
Pracovník pohrebnej služby dáva kríž s číslom na hrob neidentifikovaného civilistu, ktorého zabili príslušníci ruskej armády počas okupácie v meste Buča v Kyjevskej oblasti v stredu 17. augusta 2022.
Foto: TASR/AP


15. septembra - Vojnou zmietaná Ukrajina bude mať podporu Európskej únie tak dlho, ako to bude potrebné. Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová to povedala počas návštevy Kyjeva.

- Pápež František označil dodávky zbraní na Ukrajinu na sebaobranu za morálne legitímne.



20. septembra - Reakcia medzinárodného spoločenstva na ruskú okupáciu častí Gruzínska a Ukrajiny bola nedostatočná. Táto slabosť povzbudila Rusko k ďalšej agresii, povedala vo všeobecnej rozprave na 77. zasadnutí Valného zhromaždenia OSN prezidentka SR Zuzana Čaputová.

Na snímke prezidentka SR Zuzana Čaputová vystupuje s príhovorom pred poslancami Európskeho parlamentu v Štrasburgu v stredu 19. októbra 2022.
Foto: TASR - Jaroslav Novák


21. septembra - Ruský prezident Vladimir Putin vyhlásil čiastočnú mobilizáciu pred uskutočnením referend v štyroch ukrajinských regiónoch o pripojení k Rusku.

Ruskí branci kráčajú okolo vojenského náborového centra v ruskom Volgograde v sobotu 24. septembra 2022.
Foto: TASR/AP


23. septembra - V štyroch regiónoch, ktoré na východe a juhu Ukrajiny okupujú ruské sily, sa začali referendá o ich pripojení k Rusku. Do 27. septembra sa konali v samozvaných republikách - Doneckej a Luhanskej a v okupovaných častiach Chersonskej a Záporožskej oblasti.

Žena odovzdala svoj hlas počas referenda v Luhansku, Luhanskej ľudovej republike ovládanej Ruskom podporovanými separatistami, na východe Ukrajiny, v sobotu 24. septembra 2022.
Foto: TASR/AP


29. septembra - Generálny tajomník OSN António Guterres odsúdil plány Ruska na anektovanie okupovaných ukrajinských oblastí.

- Ruský prezident Vladimir Putin povedal, že konflikty na území krajín bývalého Sovietskeho zväzu (ZSSR) vrátane Ukrajiny sú výsledkom rozpadu ZSSR.



30. septembra - Šéf Kremľa Vladimir Putin podpísal zmluvy o pričlenení okupovaných regiónov Ukrajiny k Rusku. Zmluvy sa týkajú Doneckej a Luhanskej oblasti a častí Chersonskej a Záporožskej oblasti.


- Slovenská prezidentka Zuzana Čaputová, predseda Národnej rady SR Boris Kollár a predseda slovenskej vlády Eduard Heger v spoločnom vyhlásení dôrazne odsúdili snahu Ruska nelegálne anektovať časti ukrajinského územia.

- Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg označil ruskú anexiu štyroch okupovaných ukrajinských oblastí za protizákonnú a protiprávnu.


OKTÓBER



1. októbra - Ruský prezident Vladimir Putin podpísal dekrét o odvode do armády cez jeseň. Do povinnej vojenskej služby muselo nastúpiť 120.000 mužov.

Odvedenci pochodujú na strelnici počas vojenského výcviku v Krasnodarskej oblasti na juhu Ruska v utorok 4. októbra 2022.
Foto: TASR/AP


2. októbra - Pápež František vyzval ruského prezidenta Vladimira Putina, aby ukončil svoju "špirálu násilia a smrti" na Ukrajine.



4. októbra - Poslanci Európskeho parlamentu (EP) súhlasili s návrhom, aby členské krajiny a regióny EÚ v rokoch 2022 a 2023 dostali dodatočnú finančnú podporu vo výške 3,5 miliardy eur na zmiernenie dôsledkov ruskej vojny na Ukrajine.

- Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj podpísal dekrét, ktorým oficiálne vyhlásil vyhliadky na rokovania s ruským prezidentom Vladimirom Putinom za "nemožné".



5. októbra - Členské krajiny EÚ schválili nové sankcie proti Rusku, ktoré nasledujú po rozhodnutí Moskvy anektovať štyri regióny Ukrajiny. Išiel v poradí už o ôsmy sankčný balík.



6. októbra - Poslanci EP vyzvali všetky krajiny a medzinárodné organizácie, aby odsúdili fiktívne referendá na Ukrajine a pokusy Ruska o násilné získanie územia.

Žena hlasuje v referende vo volebnej miestnosti v Donecku, hlavnom meste Doneckej ľudovej republiky ovládanej Ruskom podporovanými separatistami, na východe Ukrajiny, v utorok 27. septembra 2022.
Foto: TASR/AP


8. októbra - Ruské ministerstvo obrany vymenovalo generála Sergeja Surovikina za hlavného veliteľa vojsk špeciálnej vojenskej operácie na Ukrajine.

- Výbuch, pri ktorom zahynuli traja ľudia, vážne poškodil cestný a železničný Kerčský most, spájajúci Rusko s anektovaným Krymom.

Na snímke vrtuľník hasí požiar na Krymskom moste spájajúcom ruskú pevninu a Krymský polostrov nad Kerčským prielivom v Kerči v sobotu 8. októbra 2022.
Foto: TASR/AP


10. októbra - Ruský prezident Vladimir Putin vyhlásil, že masívne raketové útoky na ukrajinské mestá sú odplatou za "teroristické" činy Kyjeva vrátane výbuchu, ktorý poškodil Kerčský most.


11. októbra - Prezidenti 11 členských štátov východného krídla NATO vrátane Slovenska v spoločnom vyhlásení ostro odsúdili najnovšie raketové útoky ruských síl na ukrajinské mestá a nazvali ich "vojnovými zločinmi".

- Hlavy štátov V4 - prezidentka SR Zuzana Čaputová, český prezident Miloš Zeman, poľský prezident Andrzej Duda a prezidentka Maďarska Katalin Nováková - odsúdili počas stretnutia v Bratislave ruskú agresiu na Ukrajine.

Stretnutie prezidentov krajín Vyšehradskej štvorky (V4) v Primaciálnom paláci v Bratislave 11. októbra 2022. Na snímke zľava prezident Poľska Andrzej Duda, prezidentka SR Zuzana Čaputová, prezident ČR Miloš Zeman a prezidentka Maďarska Katalin Nováková počas tlačovej konferencie.
Foto: TASR - Michal Svítok


- Predseda maďarskej vlády Viktor Orbán povedal, že sankcie Európskej únie voči Rusku netreba odvolať, ale bolo by ich potrebné prehodnotiť. Záujmom Európy totiž podľa neho nie je vymeniť ruskú závislosť na energiách za americkú.

- Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov vyhlásil, že "Spojené štáty sú do vojny na Ukrajine zapojené de facto už dlhší čas".



12. októbra - Valné zhromaždenie OSN odsúdilo drvivou väčšinou ruský "pokus o nelegálnu anexiu" štyroch čiastočne okupovaných ukrajinských regiónov a vyzvalo všetky krajiny sveta, aby tento krok neuznali.


13. októbra - Francúzsky prezident Emmanuel Macron uviedol, že Francúzsko neodpovie jadrovými zbraňami, ak ich Rusko použije proti Ukrajine.

- Bieloruský prezident Alexandr Lukašenko uviedol svoju krajinu do stavu zvýšenej pohotovosti pred terorizmom vzhľadom na napätie na hraniciach.



15. októbra - Do Bieloruska prišli prví ruskí vojaci, ktorí majú byť súčasťou spoločnej bojovej operačnej skupiny.



19. októbra - Izrael naďalej vylučuje dodávky zbraní na Ukrajinu.

Ukrajinskí vojaci strieľajú v piatok 23. septembra 2022 v nedávno dobytom Kupiansku v Charkovskej oblasti na Ukrajine.
Foto: TASR/AP


20. októbra - Členské krajiny EÚ sa dohodli na nových sankciách voči Iránu v dôsledku toho, že dodáva Rusku drony využívané na útoky na Ukrajine.



25. októbra - Nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier sa počas neočakávanej návštevy Kyjeva zaviazal k ďalšej podpore Ukrajiny, predovšetkým v oblasti protivzdušnej obrany. Išlo o jeho prvú cestu na Ukrajinu od vpádu Ruska 24. februára.

Nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier (vľavo) a ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj si podávajú ruky počas stretnutia v Kyjeve v utorok 25. októbra 2022.
Foto: TASR/AP


- Podpredseda Národnej rady SR Peter Pčolinský v Záhrebe, na parlamentnom summite Krymskej platformy, potvrdil úmysel Slovenska pokračovať v podpore Ukrajiny.

Na snímke v spodnom rade šiesta zľava predsedníčka Snemovne reprezentantov amerického Kongresu Nancy Pelosiová, v zadnom rade druhý zľava podpredseda parlamentu Peter Pčolinský (Sme rodina) a ďalší lídri pózujú na spoločnej fotografii počas prvého parlamentného summitu Medzinárodnej krymskej platformy v chorvátskom Záhrebe 25. októbra 2022.
Foto: TASR/AP


26. októbra - Senát, horná komora poľského parlamentu, schválil jednohlasne rezolúciu, v ktorej označil Ruskú federáciu za teroristický režim.



27. októbra - Ruský prezident Vladimir Putin na zasadnutí Valdajského medzinárodného diskusného klubu vyhlásil, že Moskva nemá v úmysle použiť jadrové zbrane na Ukrajine.



NOVEMBER



2. novembra - Ruská vojenská invázia na Ukrajinu vyhnala z domovov zhruba 14 miliónov Ukrajincov, pričom ide o "najrýchlejšie a najrozsiahlejšie vysídľovanie" za uplynulé desaťročia, vyhlásil vysoký komisár OSN pre utečencov Filippo Grandi.

Utečenci, ktorí utiekli pred vojnou z Ukrajiny, prichádzajú na železničnú stanicu Przemysl v juhovýchodnom Poľsku v sobotu 12. marca 2022.
Foto: TASR/AP


4. novembra - Nemecký kancelár Olaf Scholz požiadal čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga, aby Peking využil svoj "vplyv" na Moskvu, nech Rusko zastaví vojnu na Ukrajine.

- Skupina G7 požaduje, aby Rusko predĺžilo dohodu umožňujúcu bezpečný prechod obilnín z ukrajinských čiernomorských prístavov.


5. novembra - Irán po prvý raz priznal, že Rusku dodával bojové drony.


9. novembra - Ruský minister obrany Sergej Šojgu prikázal ruskej armáde, aby sa stiahla z mesta Cherson na východe Ukrajiny.

Ukrajinský vojak a miestni obyvatelia sa pozerajú na dvoch údajných kolaborantov, ktorí sú priviazaní k stĺpu v juhoukrajinskom meste Cherson v nedeľu 13. novembra 2022. Obyvatelia Chersonu v nedeľu už tretí deň po sebe oslavovali koniec osemmesačnej ruskej okupácie a bilancovali rozsiahle škody, ktoré v juhoukrajinskom meste zanechali ustupujúce sily Kremľa.
Foto: TASR - AP


15. novembra - Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj obvinil Rusko z vypálenia rakiet na Poľsko, ktoré usmrtili dve osoby. Ruské ministerstvo obrany poprelo správy o údajnom dopade dvoch ruských rakiet v Poľsku.


16. novembra - Dopad rakety na poľské územie bol zrejme nehodou a nešlo o zámerný útok, vyhlásil poľský prezident Andrzej Duda. Raketa, ktorá dopadla na územie Poľska pri hraniciach s Ukrajinou, zrejme nebola vypálená z Ruska. Povedal to americký prezident Joe Biden, pričom sa odvolal na trajektóriu rakety.

- Dopad rakiet v poľskej obci Przewodów neďaleko hraníc s Ukrajinou nebol podľa všetkého zámerným útokom. Uviedol to generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg po mimoriadnom stretnutí veľvyslancov Aliancie v Bruseli.

Na policajnej snímke experti vyšetrujú na mieste dopadu rakety v poľskej obci Przewodów v stredu 16. novembra 2022.
Foto: TASR/AP



19. novembra - Britský premiér Rishi Sunak pricestoval na svoju prvú návštevu ukrajinskej metropoly Kyjev vo funkcii ministerského predsedu.



23. novembra - Poslanci EP v Štrasburgu schválili rezolúciu, v ktorej označili Rusko v súvislosti s agresiou voči Ukrajine za štát podporujúci terorizmus.



24. novembra - Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyzval na prehodnotenie členstva Ruska v Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) vzhľadom na pokračujúcu ruskú inváziu na Ukrajinu.

Ľudia si prezerajú materiálne škody na obytnej budove po ruskom raketovom útoku v Kyjeve v stredu 23. novembra 2022.
Foto: TASR/AP


25. novembra - Trvalý mier sa nedosiahne, kým nebude Krym vrátený Ukrajine, vyhlásil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.


Zranená žena leží po ruskom raketovom útoku v meste Cherson na juhu Ukrajiny vo štvrtok 24. novembra 2022.
Foto: TASR/AP



DECEMBER



1. decembra - Čínsky prezident Si Ťin-pching vyzval počas stretnutia s predsedom Európskej rady Charlesom Michelom v Pekingu na rokovania o politickom riešení konfliktu na Ukrajine.

- Americký prezident Joe Biden je pripravený rokovať s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, ak sa šéf Kremľa bude usilovať ukončiť vojnu na Ukrajine.

- Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov vyhlásil, že Západ mal reálnu šancu vyhnúť sa konfliktu na Ukrajine, avšak rozhodol sa odmietnuť ruské návrhy na zastavenie rozširovania NATO a súhlasil so špeciálnym bezpečnostným statusom pre Ukrajinu.



3. decembra - Kremeľ oznámil, že "neprijme" cenový strop na ruskú ropu, na ktorom sa dohodla skupina G7 spoločne s Austráliou a EÚ.


7. decembra - Európska komisia predložila návrh deviateho balíka sankcií voči Rusku v reakcii na vojnu, ktorú Kremeľ vedie na Ukrajine.


9. decembra - Generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Jens Stoltenberg sa obáva, že vojna na Ukrajine by sa mohla vymknúť spod kontroly a prerásť do rozsiahleho konfliktu medzi Ruskom a NATO.

Miestna obyvateľka kráča počas prechádzky so svojím psom po prázdnych uliciach v centre mesta Bachmut v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny v piatok 2022.
Foto: TASR/AP


13. decembra – Rusko odmietlo žiadosť ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského o prímerie, ktorá zahŕňala stiahnutie ruských vojsk. Ukrajina podľa Moskvy musí akceptovať novú územnú "skutočnosť".

- Európska únia pomôže prekonať Ukrajincom útrapy nadchádzajúcej zimy. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová to uviedla počas Medzinárodnej darcovskej konferencie v Paríži.

Muž varí jedlo na ohni na dvore bytového domu počas výpadku prúdu v Kramatorsku na Ukrajine v piatok 16. decembra 2022.
Foto: TASR/AP