Bratislava 5. júna (TASR) - Zbúraná židovská Bratislava je názov sprievodcu, ktorý v týchto dňoch prichádza na pulty slovenských knižných obchodov. Za účasti autorky Zuzany Ševčíkovej ju dnes v bratislavskom Dome novinárov prezentovalo vydavateľstvo Marenčin PT.

Virtuálny sprievodca po časti Bratislavy (Rybné námestie, Židovská a Zámocká ulica), kde žili prevažne Židia, pomôže užívateľovi rozpamätať sa na dnes už Stratené mesto. Počas vojnového slovenského štátu boli bratislavskí Židia deportovaní a mnohí zavraždení v koncentračných táboroch. V 60. rokoch 20. storočia celú štvrť s Rybným námestím a synagógou zbúrali. Stratili sa tak aj kulisy, ktoré pripomínali židovskú Bratislavu.

Najvýznamnejšou rabínskou osobnosťou v dejinách prešporskej židovskej komunity bol Moše Schreiber, známy pod rabínskym menom Chatam Sofer (*24. 9. 1762, Frankturt nad Mohanom, †3. 10. 1839, Bratislava). Bratislava je v židovskom svete známa ako mesto Chatama Sofera, k jeho hrobu putujú Židia v celého sveta. Jeho potomkovia ako rabíni stáli na čele židovskej ortodoxnej komunity v Bratislave až do roku 1939, keď odišli do Palestíny. V Jeruzaleme pokračuje tradícia Pressburger Ješiva doteraz.

V roku 2012 si Bratislava pripomína 250. výročie narodenia Chatama Sofera. Túto udalosť bude pripomínať aj otvorenie turistickej trasy 21. júna, ktorá dostala názov Stratené mesto Bratislava – Pozsony – Pressburg. Ulicami Strateného mesta prejdú návštevníci Bratislavy práve za pomoci sprievodcu Zbúraná židovská Bratislava. Ten popisuje podrobne vzhľad centra mesta pred tým, ako bola zbúraná väčšia časť Rybného námestia, židovského geta a Zámockej ulice. Tam, kde bol v minulosti rušný život, je dnes cestný privádzač na most cez Dunaj. Symbolickú vstupnú bránu do ulíc Strateného mesta tvorí kulisa neologickej synagógy, postavenej na pôvodnom mieste, ktorá bola zbúraná v apríli 1969. Vo vnútri kulisy bude premietaný 18-minútový filmový dokument. Zároveň bude na Kúpeľnej ulici otvorené informačné miesto s názvom Stratené mesto.

„Sprievodca má 143 strán, 130 obrazových dokumentov, z nich je 18 rekonštrukcií, ktoré vychádzajú z archívnych podkladov. Po tejto stránke je knižka objavná, pretože niektoré veci boli doteraz neznáme alebo málo publikované. Sústredili sme sa na to, aby sme predstavili Podhradie v konkrétnej podobe, teda jednotlivé domy, tie najvýznamnejšie objekty, ktoré je možné dokumentovať aj cez ľudí, ktorí tam žili, my sme sa pokúsili vlastne odkryť históriu tohto miesta, ktoré je niekoľkostoročné, od roku 1599, keď Pálfiovci umožnili vyhnaným Židom usadiť sa na Podhradí,“ uviedla pre TASR na prezentácii autorka publikácie Zuzana Ševčíková.