Bratislava 17. mája (Teraz.sk) - Vedci dnes diskutujú o tom, či ľudská činnosť nie je príčinou aktuálneho, v poradí už šiesteho masového vymierania druhov na Zemi. Zároveň však vzniká ďalší problém, ktorý môže spôsobiť siedme vymieranie, podobné tomu, aké na Zemi prebehlo v epoche triasu.
V pozadí bola extrémna sopečná činnosť pred 252 miliónmi rokov na rozhraní posledného útvaru prvohôr permu prvého útvaru druhohôr triasu. Preto sa toto vymieranie označuje ako perm-trias (P-T). Evolučnú scénu vtedy pri ňom opustilo vyše 90 percent druhov morských organizmov a vyše dvoch tretín suchozemských.
Bezprostrednou príčinou bolo pohltenia množstva oxidu uhličitého zo sopečných emisií oceánmi. To značne znížilo pH ich vody, čiže okyslilo ju. Z vody sa stala kyselina uhličitá, síce nie zvlášť koncentrovaná, ale na záhubu veľkého počtu živočíchov to stačilo.
Ako prví to teraz doložili priamymi dôkazmi desiati vedci na čele s Matthewom Clarksonom z University of Edinburgh, ktorý aktuálne pôsobí na University of Otago v Dunedine na Novom Zélande. Okrem ďalšieho novozélandského boli v tíme ešte britskí, nemeckí a rakúski odborníci. Výsledky uverejnili v časopise Science. Táto skalnatá púštna krajina v Spojených arabských emirátoch bývala na rozhraní prvohôr a druhohôr oceánskym dnom.Foto: R. A. Wood
Poučenie pre dnešok?
Pri tomto výskume zďaleka nešlo len o „morbídnu“ záležitosť dávnych dejín života na našej planéte. Získané poznatky pomôžu riešiť aj výsostne súčasný problém. Pribúdanie oxidu uhličitého v atmosfére, spôsobené najmä emisiami z ľudských ekonomických činností, totiž vedie k rozpúšťaniu väčšieho množstva tohto plynu vo vodách morí a oceánov.
Výsledkom je roztok kyseliny uhličitej. Síce pomerne málo koncentrovanej, ale stačí to na vážne narušenie oceánskeho života. Zvlášť zložiek planktónu s vápenitými ulitami. Nuž a planktón je základnou potravou väčších živočíchov. Až po obrovské veľryby.
Vymieranie na rozhraní P-T zrejme spôsobilo množstvo uhlíka pridaného do atmosféry, ktoré presahuje známe zásoby fosílnych palív. Kľúčovým faktorom je ale skutočnosť, že vtedajšie okysľovanie oceánov prebiehalo porovnateľne rýchlo ako dnes. Členovia tímu pri obhliadke vhodných miest na odber vzoriek hornín.Foto: M. O. Clarkson
Desať kyslých tisícročí
Vymieranie P-T trvalo podľa najspoľahlivejších odhadov okolo 60.000 rokov. Samotné okysľovanie oceánov približne 10.000 rokov.
Práve ono bolo hybnou silou najsmrtonosnejšej fázy celého chmúrneho javu. Akýmsi posledným úderom pre beztak už rozkývaný ekosystém. Jeho základnú nestabilitu spôsobilo jednak oteplenie, jednak úbytok kyslíka vo vode.
Oceány totiž dokážu bez väčších dôsledkov pre život pohltiť iba obmedzené množstvo oxidu uhličitého. Pri P-T jave, nech už bola jeho podstata akákoľvek, to bolo nadkritické množstvo, navyše uvoľnené zo zdroja prirýchlym tempom. Ako sme spomenuli, zrejme vulkanizmom. Táto skalnatá púštna krajina v Spojených arabských emirátoch bývala na rozhraní prvohôr a druhohôr oceánskym dnom.Foto: R. A. Wood
Vtedajšie masové vymieranie morského i suchozemského života preukazuje, že podobne extrémne zmeny môžu prebehnúť vo všetkých typoch ekosystémov na Zemi.
Znepokojujúce posolstvo z Arábie
Základom nového výskumu bola analýza hornín zo Spojených arabských emirátov. Ich územie v predmetnom čase bývalo oceánskym dnom. V horninách sa zachoval podrobný záznam meniacich sa podmienok v oceánoch na rozhraní P-T.
„Vedci už dávno tušili, že pri najväčšom masovom vymierania organizmov všetkých čias došlo k okysleniu oceánov. Dosiaľ však chýbali priame dôkazy. Ide o znepokujujúci objav, ak uvážime, že už sme svedkami rastu kyslosti oceánov, ktoré sú výsledkom uhlíkových emisií z ľudských činností,“ zdôraznil Matthew Clarkson. Členovia tímu pri obhliadke vhodných miest na odber vzoriek hornín.Foto: D. Astratti
Od šiestich k siedmim
Tradične sa hovorí o piatich masových vymieraniach organizmov na Zemi. Tri sa odohrali v prvohorách. Na konci útvaru ordovik, pred asi 440 miliónmi rokov. V neskorej fáze útvaru devon, pred asi 375 až 359 miliónmi rokov. A na spomínanom rozhraní P-T.
Dve v druhohorách. Na konci útvaru trias, pred asi 201 miliónmi rokov. A na konci útvaru krieda, pred 66-65 miliónmi rokov (vtedy vyhynuli veľké dinosaury).
Ako šieste sa k nim často pridáva dnešné vymieranie živočíchov a rastlín, priamo i nepriamo spôsobené ľuďmi. Toto „naše“ masové vymieranie sa pred niekoľkými týždňami zmenilo zo šiesteho na siedme. Nový výskum z nórskych Špicbergov totiž potvrdil masovosť a globálnu povahu ďalšieho vymierania z prvohôr. Takisto v perme, pred asi 262 miliónmi rokov. Zdroje: Science z 10.4. 2015; Komuniké University of Edinburgh z 9.4. 2015
