Bratislava 17. júla (TASR) – Hlavnou astronomickou udalosťou týchto dní je mimoriadne jasná kométa C/2020 F3 NEOWISE. Zážitok z jej pozorovania však umocní ďalší zaujímavý jav, možnosť vidieť na oblohe všetky planéty Slnečnej sústavy.

„V súčasnosti sú planéty postavené tak, že pozorovateľovi, ktorý si privstane nadránom, sa naskytne skutočne zaujímavý pohľad. V tomto čase je totiž možné pozorovať prakticky všetky planéty, ktoré sú viditeľné voľným okom. Na rannej oblohe sa nachádzajú aj Urán a Neptún, no pre ich pozorovanie je už potrebné použiť ďalekohľad,“ povedal pre TASR astrofyzik Patrik Čechvala z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky (FMFI) Univerzity Komenského (UK) v Bratislave. Niečo podobné sa udeje raz za pár rokov a v kombinácii s kométou viditeľnou voľným okom je takáto situácia ešte výnimočnejšia.

Mars, Jupiter a Saturn môžu byť pri vhodnom postavení voči Slnku pozorovateľné prakticky po celú noc. Venuša a Merkúr sú však vnútorné planéty, teda ich obežné dráhy sú k Slnku bližšie, než obežná dráha Zeme. Môžeme ich teda vidieť iba po západe slnka nad západným obzorom, alebo nad východným horizontom predtým, než slnko vyjde.



Venuša žiari na oblohe po západe slnka buď ako známa a mimoriadne jasná Večernica, alebo za úsvitu ako Zornica. Merkúr, ktorý má obežnú dráhu najbližšie k Slnku, je potom pozorovateľný len v krátkych niekoľkodňových obdobiach, keď sa od Slnka z nášho pohľadu vzdiali na maximálnu uhlovú vzdialenosť (najväčšia elongácia). Vhodné podmienky pre pozorovanie Merkúra nastávajú teda raz za pár mesiacov.

Teraz je tá chvíľa...

Práve v nasledujúcom týždni (približne do 25. júla) sa podarilo naplniť všetky tieto predpoklady. Jupiter a krátko po ňom Saturn v našich zemepisných šírkach vychádzajú v týchto dňoch na oblohu medzi pol deviatou a deviatou večer a sú celú noc viditeľné ako dva výrazné objekty – Jupiter je druhé najjasnejšie teleso na oblohe po Venuši (ak nerátame Slnko a Mesiac) a dosahuje zdanlivú veľkosť –2,4 magnitúdy (mag), Saturn so zdanlivou veľkosťou 0,1 mag je o niečo slabší. (Magnitúda udáva jasnosť objektu na oblohe v logaritmickej škále, pričom s jej stúpajúcou hodnotou zdanlivá veľkosť klesá, najjasnejšie objekty majú záporné hodnoty magnitúdy.)

Červený či oranžový Mars vychádza okolo polnoci. Nadránom po 2:30 h zažiari nad východným obzorom Venuša (– 4,4 mag). A napokon okolo 4. ráno vychádza Merkúr a keďže vtedy už svitá, je práve v tomto krátkom čase možnosť vidieť všetky planéty naraz – vrátane Uránu a Neptúna, samozrejme už s použitím ďalekohľadu.

Cez víkend na rannú oblohu vychádza aj tenučký ubúdajúci Mesiac. A spolu s týmito telesami možno ešte vždy obdivovať jasnú kométu NEOWISE, hoci sa jej viditeľnosť, najmä voľným okom, pri rannom brieždení zhoršuje.

„Ak sa planéty k sebe priblížia, nazývame takéto úkazy konjunkcie. Tie sa na oblohe odohrávajú pravidelne. V celkom peknej konjunkcii sa nachádzajú práve Jupiter so Saturnom. Budú sa k sebe ešte viac približovať a do konca roka ešte vytvoria veľmi pekné divadlo,“ doplnil Patrik Čechvala.

Najtesnejšie pri sebe budú 21. decembra 2020.

Počas roka 2020 bude atraktívny aj Mars – na jeseň 6. októbra 2020 sa priblíži k Zemi na vzdialenosť 62,1 miliónov kilometrov, čo je tretie najväčšie priblíženie po rokoch 2003 a 2018. Zároveň 13. októbra bude najďalej od Slnka. V tomto čase dosiahne zdanlivú veľkosť – 2,4 až – 2,6 mag, teda bude rovnako žiarivý ako Jupiter.

Kométa vyniká jasnosťou

Najväčšou atrakciou však momentálne ostáva Kométa C/2020 F3 NEOWISE, ktorá priťahuje pohľady astronómov aj laických pozorovateľov a nadšencov. Ako pripomenul astrofyzik Patrik Čechvala, mimoriadna jasnosť a dlhý chvost z nej robia ideálny cieľ pre astrofotografov. „Celkovo býva počas roka objavených viacero komét, táto je však význačná tým, že je za dlhšie obdobie prvou, ktorá je výrazne jasnejšia a je bez problémov viditeľná voľným okom,“ povedal Čechvala.

Kométu C/2020 F3 (NEOWISE) objavil 27. marca 2020 kozmický ďalekohľad, po ktorom aj nesie svoj názov. Infračervený teleskop NEOWISE sprevádzkovala NASA (Americký úrad pre letectvo a kozmonautiku) v decembri 2009 a doteraz prispel k objavom a k identifikáciám tisícok planétiek.

Nová kométa bola najbližšie k Slnku práve pred dvoma týždňami, 3. júla 2020. Priblížila sa k nemu na vzdialenosť 43 miliónov kilometrov, teda 0,29 Astronomických jednotiek. Po prechode perihéliom sa začala od Slnka vzďaľovať a stala sa tak viditeľnou – v prvých júlových dňoch sa objavila nadránom nad východným obzorom. Po 8. júli, už ju bolo možné vidieť aj krátko po západe slnka a od 10. júla je kométa cirkumpolárnou – týmto prívlastkom sa označujú telesá, ktoré nikdy nezapadajú pod obzor. (Cirkumpolárne sú v našich zemepisných šírkach napríklad súhvezdia Veľkého voza a Malého voza.)

Raz za vyše 6.000 rokov

„Ide o dlhoperiodickú kométu, ktorej obežná doba sa odhaduje na viac 6.000 rokov a pohybuje sa v opačnom smere, než planéty Slnečnej sústavy, teda je retrográdna,“ vysvetlil Patrik Čechvala. „Kométy sú vo všeobecnosti telesá, ktorých jadrá dosahujú rozmery rádovo v kilometroch až desiatkach kilometrov, v prípade kométy NEOWISE sa jej veľkosť odhaduje na 5 kilometrov. To, čo vidia pozorovatelia na Zemi, je až koma, teda plynná atmosféra v okolí jadra, a chvost. Tie kométa vytvorí až po svojom priblížení sa k Slnku,“ doplnil astrofyzik.

Ako pripomenul, štúdium komét je zaujímavé, keďže ide o pozostatky z formovania Slnečnej sústavy a nesú tak cenne informácie o tom, ako Slnečná sústava vyzerala v minulosti. „Kométy obsahujú množstvo vody a rôznych molekúl vrátane organických. Pri svojej aktivite vytvárajú zvýšené koncentrácie čiastočiek na svojej dráhe a pokiaľ takýmto miestom prechádza Zem, je možné pozorovať meteorické roje. V prípade tejto kométy sa však vznik roja pozorovateľného na Zemi neočakáva,“ dodal Čechvala.

Kométa NEOWISE bude viditeľná až do augusta, práve v týchto júlových dňoch sú však podmienky na jej pozorovanie najlepšie.