Sevilla/Bratislava 6. júna (TASR) - Od narodenia svetoznámeho španielskeho barokového maliara a dvorného portrétistu kráľa Filipa IV. Diega Velázqueza uplynie vo štvrtok 6. júna 420 rokov.

Diego Velázquez sa narodil 6. júna 1599 v Seville. V žilách budúceho obľúbeného kráľovského dvorného maliara a úradníka neprúdila len španielska krv. Jeho otec Juan Rodríguez de Silva pochádzal totiž z Portugalska. V roku 1597 sa oženil s rodenou Sevillčankou Jerónimou Velázquezovou. Za dva roky sa mladému páru narodil prvorodený syn, budúci slávny maliar, ktorého pokrstili menom Diego. Jeho celé meno bolo Diego Rodríquez de Silva Velázquez, ale ako maliar neskôr používal meno po matke Diego Velázquez. Okrem neho sa manželom narodilo ďalších šesť detí.

Prvorodený syn od útleho detstva prejavoval veľký talent na kreslenie. Aj preto sa už ako desaťročný ocitol v maliarskej dielni vtedajšieho slávneho maliara Francisca de Herrera. Ten sa údajne vyznačoval dosť nevľúdnou až krutou povahou a tak malý Diego Velázquez u neho vydržal len rok.

V decembri v roku 1610 odišiel do učenia k sevillskému maliarovi Franciscovi Pachecovi, ktorý výrazne ovplyvnil nielen jeho umelecký, ale aj osobný život. Pod jeho vedením získal Diego Velázquez v roku 1617 ako osemnásťročný oprávnenie vykonávať maliarske remeslo. Pacheco si mladého, talentovaného a elegantne vyzerajúceho muža obľúbil a nemal žiadne pripomienky k tomu, keď si začínajúci maliar v roku 1618 zobral za ženu jeho dcéru Juanu de Mirandu.

Po smrti španielskeho kráľa Filip III. v roku 1621, sa na trón posadil jeho 16-ročný syn Filip IV. To bol impulz pre Velázquezovho svokra Pacheca, aby cez Gaspara de Guzmána, ktorý bol hlavným radcom mladého kráľa, dopomohol svojmu zaťovi ku kariére kráľovského dvorného maliara.

Snaha Francisca Pacheca nebola márna, lebo už v roku 1622 odcestoval Diego Velázquez do Madridu na kráľovský dvor, kde si svojou skromnou povahou získal mnohých dvoranov. Po dokončení jazdeckého portrétu Filipa IV., vymenovali 31. októbra 1623 Velázqueza vo veku 24 rokov za dvorného kráľovského maliara so stálym platom a ďalšími výsadami. Na kráľovskom dvore však nielen maľoval, ale prechádzal aj rôznymi úradníckymi funkciami. Najprv sa stal kráľovským šatniarom, potom komorníkom, dozorcom kráľovských stavieb až nakoniec správcom Kráľovského paláca.

Za tridsať rokov tvorivého obdobia zanechal po sebe Velázquez relatívne málo obrazov. S istotou sa mu pripisuje dvesto diel. Tieto obrazy však majú v dejinách umenia veľký význam. Velázquezove portréty kráľa, kráľovskej rodiny, dvoranov, ale aj bizarných postavičiek bláznov, trpaslíkov či šašov žijúcich na kráľovskom dvore sú dokonalým zobrazením vtedajšieho sveta. Zároveň sa v nich odráža aj postupne sa strácajúci lesk aristokratického spôsobu života.

Zo sevillského obdobia sú známe napríklad obrazy Sv. Ján na Patme, Klaňanie sa troch kráľov, Roznášač vody, alebo Starena pražiaca vajcia. Z madridského obdobia sú okrem viacerých portrétov Filipa IV., jeho manželky a detí, významné predovšetkým obrazy ako Dvorné dámy, Báj o Arachné či portréty Inocenta X., Próspera, alebo obraz Kapitulácia Bredy.

Nadčasovosť Velázquezových výtvarných postupov výrazne oslovila v druhej polovici 19. storočia napríklad impresionistov. Jeho obrazy ovplyvnili nielen výtvarníkov, ale inšpirovali aj filozofov ako napríklad Michela Foucaulta (1925-1984), ktorý celú prvú kapitolu svojho slávneho diela Slová a veci venoval práve rozboru obrazu Dvorné dámy.

Posledné týždne svojho života nestrávil Diego Velázquez pred plátnom, na ktorom by majstrovskými ťahmi štetca dokončil ďalší zo svojich výnimočných obrazov. Ako správca Kráľovského paláca španielskeho kráľa Filipa IV. organizačne zabezpečoval významnú udalosť. Na Bažanťom ostrove totiž riadil prípravy a potom aj priebeh sobáša francúzskeho kráľa Ľudovíta XIV. a Márie Terézie, dcéry Filipa IV. Habsburského.

O necelý mesiac, 6. augusta 1660, Diego Velázquez zomrel v Madride vo veku 61 rokov.