Bratislava 26. marca (TASR) – Pred tridsiatimi rokmi, 27. marca 1985 sa začalo pravidelné vysielanie z novej budovy Československého rozhlasu tzv. obrátenej pyramídy v Bratislave. Netradičnú stavbu hneď od začiatku sprevádzali aj rôzne teórie o negatívnych energiách, ktoré mala táto budova vyžarovať do okolia. Architekti považovali tieto úvahy, aj fakt, že ľudom budova pripomínala zmenšeninu Cheopsovej pyramídy z egyptskej Gizy za vtipné. Pre nich to bol rozhlasový chrám plný technických noviniek, ktoré si táto vrcholná kultúrna inštitúcia zasluhovala.



Budova poskytovala veľkorysé vnútorné priestory. Hneď od začiatku bolo v úmysle nechať na šiestich poschodiach otvorený priestor pre tzv. newsroomy. Zámer architektov však nenašiel pochopenie a rozhlasové chodby zaplnili klasické kancelárie. Rozhlasovým skvostom je jeho Veľká koncertná sieň. Je v nej umiestnený jeden z najväčších organov na Slovensku a pre svoje technické riešenie (dom v dome, sieň visí na oceľovej konštrukcii s kovovými pružinami zhora, je to svetový unikát) má najlepšiu akustiku spomedzi porovnateľných siení v strednej Európe (kvôli akustike sa frézovalo aj obloženie stien, ktoré je zo spišského travertínu).

Nápad vybudovať v Bratislave novú budovu rozhlasu vznikol v prvej polovici 60. rokov 20. storočia. V súťaži o najlepší projekt z roku 1963 zvíťazil najskôr návrh architekta Miloša Chorváta. Investor sa ale rozhodol inak. Osvojil si návrh architektov Štefana Svetka, Štefana Ďurkoviča a Barnabáša Kisslinga. Projekt obrátenej pyramídy vznikol v roku 1967. Stavali ju v rokoch 1969-1983, skolaudovali v 1985. Pôvodne sa malo preinvestovať 200 miliónov Kčs, záverečný účet znel na 780 miliónov Kčs.

Budova obrátenej pyramídy bola v tom čase prvou oceľovou budovou na Slovensku. Stavitelia sa učili na vlastných chybách, spojovacie systémy architekti vymýšľali spolu s robotníkmi počas výstavby (tak sa stalo, že veľa vecí sa prerábalo, lebo napríklad na slnečnej strane začala v lete praskať oceľová konštrukcia). Jadro budovy vytvoril pilier vystužený betónom. Do mohutnej podnože umiestnili nahrávacie a prevádzkové priestory, aby boli izolované od hluku. Architekti prišli aj s ďalšími nápadmi. Strechy budovy chceli využiť ako terasy, z ktorých mali vychádzať mosty spájajúce rozhlasový komplex s ďalšími objektmi. Bratislavská Mýtna ulica bola v 70. rokoch 20. storočia perifériou hlavného mesta a v tomto priestore sa uvažovalo s výstavbou ubytovacích, kultúrnych, spoločenských a športových zariadení. Projekt však zostal nezrealizovaný.

Skúšobné vysielanie z novej budovy rozhlasu sa začalo mesiac pred "ostrým" vysielaním. Predskokanmi boli redaktori Západoslovenského krajového vysielania s reláciami Hlasy a ozveny a Bratislavský zvukový denník, ktoré sa vysielali popoludní. Dňa 27. marca 1985 sa z nových štúdií obrátenej pyramídy ozvala ráno o 4.30 zvučka relácie Dobré ráno, ktorá odštartovala pravidelné vysielanie z Mýtnej ulice číslo 1. Vysielalo sa analógovo, z pásov. V súčasnosti pod strechou pyramídy vysiela deväť rádií: Rádio Slovensko, Rádio Regina, Rádio Devín, Rádio FM, Rádio Patria, Radio Slovakia International, internetové Rádio Klasika, Rádio Litera a Rádio Junior.

V roku 2001 sa budova obrátenej pyramídy stala Stavbou storočia na Slovensku v kategórii Spoločenských stavieb.