Toto nebude schôdzka naslepo. Tarbosaurus je najväšší exponát výstavy Dinosaurium, ktorá sa začala v Bratislave.
Autor ....
Bratislava 10. septembra (Teraz.sk) – Je to tak trochu prerastený bacuľko, má už svoj vek, ale stále je veľmi príťažlivý. V Bratislave si s vami dá rande Tarbosaurus, chlapec z dobrej rodiny prehistorických dinosaurov a symbol celého vedného odboru paleontológia. Tarbosaurus pochádza z Ázie, konkrétne z Mongolska a pochádza zo slávneho rodu - je blízkym príbuzným krvilačného Tyranosaurusa Rexa. Bratranec Tarbosaurus si pamätá najlepšie roky obdobia kriedy, po našej Zemi sa premával asi pred 74 miliónmi rokov. Tento chlapík sa vediel vytiahnuť až do štrnásťmetrovej dĺžky, takže v pravekom lese ho asi nikto neprehliadol.
Jeho zúbky vzbudzujú rešpekt a navodzujú dojem nebezpečného dravca. Ruský vedci však preskúmali, ako asi fungoval jeho mozog a závery vás istotne prekvapia. „Zistili sme, že mal veľmi slabý zrak, ale veľmi silný čuch. To znamená, že sa asi nesprával tak, ako sme očakávali na začiatku,“ konštatoval popredný ruský paleontológ profesor Alexej Lopatin. Tarbosaurus teda pravdepodobne ani tak nelovil, ako skôr „čmuchal“, či sa v jeho okolí niekto už nehostí na nejakej dobrej potrave. Keď sa mu to podarilo, hladných jedlíkov rozohnal a na porcii, ktorú zohnal niekto iný, si pochutnal sám.
Profesor Lopatin je veľkou vedeckou kapacitou v celom paleontologickom svete, aj on osobne sa zúčastnil na výskume v Mongolsku. Je členom korešpondentom Ruskej akadémie vied a námestníkom riaditeľa Paleontologického ústavu v Moskve. Exponáty tohto múzea teraz predstavuje Slovákom v Bratislave na jedinečnej výstave Dinosaurium. „Na túto výstavu sme priniesli to najzaujímavejšie. Chceli sme ukázať celý rozmanitý svet dinosaurov, ktorý na našej Zemi existoval,“ povedal profesor.
Prvá časť expozície je venovaná preddinosaurej ére, teda druhohornému obdobiu trias, ktoré bolo pred 270 až 235 miliónmi rokov. Ďalšia časť zachytáva obdobie jura, teda život spred približne 150 miliónov rokov. Tretiu časť venovali obdobiu krieda, kedy zažili dinosaury svoj „rozkvet“ – bolo to 135 až 65 miliónov rokov dozadu. Na výstave sú zaujímavé nálezy kostrových pozostatkov a skamenelín z rôznych nálezísk sveta, väčšinou z Ruska. Nájdete na nej napríklad aj cicavcov podobné dinosaury, lietajúce dinosaury, ich vajce alebo stopy. A kto hľadá, nájde aj menšiu verziu spomínaného Tarbosaura.
Jeho zúbky vzbudzujú rešpekt a navodzujú dojem nebezpečného dravca. Ruský vedci však preskúmali, ako asi fungoval jeho mozog a závery vás istotne prekvapia. „Zistili sme, že mal veľmi slabý zrak, ale veľmi silný čuch. To znamená, že sa asi nesprával tak, ako sme očakávali na začiatku,“ konštatoval popredný ruský paleontológ profesor Alexej Lopatin. Tarbosaurus teda pravdepodobne ani tak nelovil, ako skôr „čmuchal“, či sa v jeho okolí niekto už nehostí na nejakej dobrej potrave. Keď sa mu to podarilo, hladných jedlíkov rozohnal a na porcii, ktorú zohnal niekto iný, si pochutnal sám.
Profesor Lopatin je veľkou vedeckou kapacitou v celom paleontologickom svete, aj on osobne sa zúčastnil na výskume v Mongolsku. Je členom korešpondentom Ruskej akadémie vied a námestníkom riaditeľa Paleontologického ústavu v Moskve. Exponáty tohto múzea teraz predstavuje Slovákom v Bratislave na jedinečnej výstave Dinosaurium. „Na túto výstavu sme priniesli to najzaujímavejšie. Chceli sme ukázať celý rozmanitý svet dinosaurov, ktorý na našej Zemi existoval,“ povedal profesor.
Prvá časť expozície je venovaná preddinosaurej ére, teda druhohornému obdobiu trias, ktoré bolo pred 270 až 235 miliónmi rokov. Ďalšia časť zachytáva obdobie jura, teda život spred približne 150 miliónov rokov. Tretiu časť venovali obdobiu krieda, kedy zažili dinosaury svoj „rozkvet“ – bolo to 135 až 65 miliónov rokov dozadu. Na výstave sú zaujímavé nálezy kostrových pozostatkov a skamenelín z rôznych nálezísk sveta, väčšinou z Ruska. Nájdete na nej napríklad aj cicavcov podobné dinosaury, lietajúce dinosaury, ich vajce alebo stopy. A kto hľadá, nájde aj menšiu verziu spomínaného Tarbosaura.