Ivančice/Bratislava 24. júla (TASR) – Český maliar, grafik, ilustrátor a návrhár Alfons Mucha patril k najvýznamnejším predstaviteľom secesie. Obrazmi, plagátmi, grafikami a dekoračnými návrhmi vytvoril vrcholné diela tohto výtvarného slohu z prelomu 19. a 20. storočia. V piatok 24. júla uplynie 160 rokov od narodenia umelca, ktorého osobitý štýl je známy po celom svete.

Alfons Mucha sa narodil 24. júla 1860 v Ivančiciach neďaleko Brna. Od detstva vynikal v kreslení, ale aj v speve. Vyrastal však skromných podmienkach a jeho cesta k uznaniu nebola jednoduchá.

Po gymnaziálnych štúdiách ho neprijali na pražskú výtvarnú akadémiu. Zamestnal sa ako úradník, ale v kancelárii pracoval len dva roky. Presťahoval sa do Viedne, kde prijal prácu v divadelných dielňach divadla Ringteater.

Vo Viedni sa zoznámil s grófom Eduardom Khuenom, ktorý ako jeden z prvých ocenil Muchov výtvarný talent. Vďaka jeho finančnej podpore mohol Mucha študovať na mníchovskej akadémii a od roku 1888 aj v Paríži.

Počas parížskeho pobytu postupne podpora grófa slabla a Mucha sa živil ako ilustrátor šlabikárov, populárnych románov či kalendárov. V Paríži sa zoznamil so spisovateľom Augustom Strindbergom, maliarmi Mauriceom Denisom, Paulom Sérusierom či Paulom Gauguinom.

Vďaka týmto známostiam sa dostal k zákazke, ktorá zmenila jeho život. V roku 1895 zrealizoval plagát pre vtedy jednu z najslávnejších herečiek Sarah Bernhardtovú.

Jeho nekonvenčný výtvor ohromil nielen herečku, ale aj Parížanov. Mucha s herečkou podpísal exkluzívnu zmluvu na niekoľkoročnú spoluprácu. Navrhoval jej divadelné kostýmy, javiskové dekorácie, obaly kníh, šperky, nábytok, plagáty a divadelné programy. Medzitým učil na akadémii a neskôr vo vlastnej škole.

V roku 1904 odišiel do Spojených štátov amerických, kde v New Yorku, Chicagu a vo Philadelphii vyučoval a tvoril. V USA sa prejavilo aj jeho vlastenecké cítenie. V New Yorku na jeho návrh založili Slovanský výbor. Začala sa v ňom rodiť aj myšlienka rozsiahleho výtvarného diela Slovanská epopeja. Tú za pomoci amerického mecenáša začal realizovať po návrate do vlasti v roku 1913 a rozsiahle dielo dokončil v roku 1928.

Slovanskú epopeju tvorí cyklus 20 veľkoformátových obrazov, ktorými sa pokúsil zhrnúť dejiny Slovanov. Obrazy maľoval na zámku Zbiroh. Po dokončení ich daroval československému ľudu a Prahe. Okrem toho sa podieľal na realizácii vlastného návrhu mozaikového okna pražskej Katedrály sv. Víta, a tiež na výzdobe interiéru Obecného domu v Prahe.

Po vzniku prvej Československej republiky sa Mucha stal autorom jej prvých známok a bankoviek. Navrhol aj prvý československý štátny znak.

Muchov hlboký vzťah k slovanstvu a k ČSR sa stal po vzniku Protektorátu Čiech a Moravy v roku 1939 jedným z dôvodov, pre ktoré sa oňho začalo zaujímať Gestapo. Bol medzi prvými, ktorých nacistická polícia vypočúvala a hoci ho po výsluchu pustili domov, jeho zdravie a osobnosť ostali nalomené.

Svetoznámy maliar, grafik a návrhár Alfons Mucha zomrel 14. júla 1939 v Prahe, len niekoľko dní pred svojimi 79. narodeninami.