Bratislava 26. októbra (TASR) – Maliar a grafik Joža Uprka pochádzal z Moravského Slovácka. Dlhé roky však žil na Slovensku a počas prvej Československej republiky stál na čele Spolku slovenských výtvarných umelcov. V Bratislave je po ňom pomenovaná aj ulica. V utorok 26. októbra uplynie 160 rokov od narodenia svojrázneho výtvarného umelca.

Joža Uprka sa narodil 26. októbra 1861 v moravskej dedine Kněždub neďaleko mestečka Strážnice. Výtvarné nadanie zdedil po svojom otcovi Janovi, ktorý bol roľníkom, no zvykol figurálnymi maľbami zdobiť okná a steny domov.

Študoval v Olomouci najskôr na nemeckom učiteľskom ústave, neskôr na Slovanskom gymnáziu. Od roku 1881 navštevoval Akadémiu výtvarných umení v Prahe, v roku 1884 však odišiel študovať do Mníchova, pretože tu nachádzal viac priestoru pre tvorbu podľa vlastných predstáv. Bol spoluzakladateľom spolku Škréta, do ktorého tiež patrili Alfons Mucha, Antonín Slavíček a Luděk Marold. Od roku 1885 bol predsedom spolku, ktorý vydával vlastný časopis Paleta. Cez prázdniny cestoval po Morave a Slovensku, aby zachytával každodenný život tunajších obyvateľov.

V roku 1887 sa vrátil do Prahy, aby sa napokon v roku 1888 usadil vo svojom rodnom kraji, ktorý mu poskytoval inšpiráciu a s ktorým bola tiež spojená podstatná časť jeho diela. Uprka vo svojich obrazoch zachytával zvyky, rituály a bežné činnosti vidieckych ľudí. Maľoval portréty, figurálne motívy, krajinky aj deti. Originálne boli už názvy jeho obrazov napr. Malérečky či Pro pérečko.

V tomto čase dokončoval svoj známy obraz Pouť u svatého Antonínka a začínal pracovať na svojom vrcholnom diele Jízda králů. V roku 1893 podnikol cestu do Paríža, kde sa zoznamoval s prácami francúzskych realistov aj impresionistov. Za obraz Pouť u svatého Antonínka vystavený v Parížskom salóne získal ocenenie Mention honorable a vďaka nemu sa stal známym aj v zahraničí. Dielo si totiž všimol švajčiarsky znalec umenia a publicista William Ritter a písal o moravskom umelcovi v svetovej tlači. V roku 1895 Uprkovi za tento obraz udelili zlatú výročnú medailu Českej akadémie.

Svoj najznámejší obraz Jízda králů dokončil Uprka v roku 1897 a to v dvojakom stvárnení, v realistickom a impresionistickom štýle. Mimoriadnou kultúrnou udalosťou bola potom jeho prvá súborná výstava, ktorú v tom istom roku usporiadal v tzv. Topičovom salóne v Prahe.

V roku 1897 sa Joža Uprka natrvalo usadil v Hroznovej lhote vo svojom rodnom kraji. Spoločne s ďalšími moravskými a slovenskými výtvarníkmi usporiadali v roku 1902 v Hodoníne výstavu, ktorá sa tiež označuje ako Uprkova škola. Počas svojej cesty do týchto končín ju videl francúzsky sochár Auguste Rodin a svojou návštevou poctil aj Uprkov ateliér.

V roku 1904 Joža Uprka svoje sídlo prestaval podľa návrhu architekta Dušana Jurkoviča na poschodovú vilu s drevenými prvkami. V roku 1907 spoluzakladal Sdružení výtvarných umělců moravských. Pre jeho potreby v rokoch 1911-1913 vybudovali v Hodoníne výstavné a organizačné stredisko. Združenie vyvíjalo bohatú činnosť a prispievalo k uchovaniu moravských ľudových tradícií.

V roku 1922 odišiel Uprka z Hroznovej Lhoty do Klobušíc na Slovensku, kde žil až do roku 1937. Čerpal vo svojej tvorbe z námetov tunajšieho ľudového prostredia. Zvolili ho za čestného člena Spolku slovenských výtvarných umelcov a neskôr sa dokonca stal jeho predsedom.

Domov do Hroznovej Lhoty sa vrátil až v roku 1937. Jeho zdravotný stav sa zhoršoval a maliar Joža Uprka podľahol chorobe 12. januára 1940. Patril k najvýznamnejším maliarom Moravy. Vychádzal z českého obrodeneckého optimizmu, reprezentoval vyvzdorovaný regionalizmus a bol veľkým priateľom Slovákov. Jeho dielo sa tiež označovalo ako „majestátna symfónia Slovácka".