Londýn/Bratislava 25. januára (TASR) - Prózy britskej spisovateľky Virginie Woolfovej nevynikajú zápletkami, či dobrodružným dejom, ale sú podrobným zobrazením procesu ľudského vnímania a myslenia. Dielami ako Pani Dallawayová, K majáku alebo Vlny sa stala významnou predstaviteľkou moderného európskeho románu, v ktorom je najväčším dobrodružstvom práve vnímanie a myslenie literárnych postáv.

Od narodenia prozaičky a esejistky trpiacej ťažkými depresiami, uplynie v utorok 25. januára 140 rokov.

Virginia Woolfová, rodným menom Adeline Virginia Stephenová, sa narodila 25. januára 1882 v Londýne. Pre častú chorľavosť neabsolvovala formálny vzdelávací proces. O jej vzdelanie sa staral jej otec sir Leslie Stephen, známy kultúrny dejateľ viktoriánskeho Anglicka. Neskôr, už ako spisovateľka skonštatovala, že nikdy nezažila detskú spoločnosť v škole, s jej slangom, či vulgarizmami.

Prísny a intelektuálny rozmer výchovy otca vyvažoval citlivejší prístup matky, ktorá však zomrela, keď mala budúca spisovateľka 13 rokov. Smrť matky hlboko zasiahla dospievajúcu Virginiu Woolfovú a zanechala trvalé stopy na jej psychickom zdraví. Bezprostredne po tomto tragickom okamihu totiž prekonala prvý vážny nervový otras. Jej depresie sa prehĺbili aj po smrti brata Tobyho, ktorý zomrel v roku 1906, dva roky po matke.

Keď zomrel sir Leslie Stephen, oporami v živote Virginie sa stali súrodenci Vanesa, Julian a Adrian. Tí uviedli sestru aj do skupiny umiernene ľavicovo orientovaných intelektuálov zvanej Bloomsbury. Táto spoločnosť formovala aj prvé estetické ideály budúcej spisovateľky. V roku 1912 sa vydala za Leonarda Woolfa, jedného z členov Bloomsbury.

Virginia Woolfová zanechala po sebe nielen romány a eseje, ale aj bohatú korešpondenciu a denníky zachytávajúce predovšetkým obdobie medzi rokmi 1915 – 1941, pričom posledný zápis urobila len niekoľko dní pred svojím dobrovoľným odchodom zo sveta. Veľkú časť denníkov verejnosti sprístupnil a na vydanie pripravil jej manžel Leonard Woolf. O vydanie rozsiahlej korešpondencie sa postarali editori Nigel Nicolson a Joanne Trautmannová.

V esejach sa fundovane venovala anglickej literatúre, ale významne sa dotkla aj otázky emancipácie žien. V románoch ako Pani Dallawayová (1925), K majáku (1927), Orlando (1928), či Vlny (1931), preložených aj do slovenského jazyka, vo veľkej miere rozbila jednotu času a využila metódu voľného zachytávania prúdu vedomia svojich postáv. Jej romány sú aj akýmisi štúdiami vnútorného života literárnych postáv.

Napríklad dej románu Pani Dallawayová sa odohráva počas jedného dňa. Začína sa prípravami hlavnej hrdinky na večierok a končí sa práve ním. Za tento krátky čas predstavila Wollfová celý životný príbeh pani Dallawayovej.

Foto: TASR/AP

Woolfovej dielo Pani Dallawayová, ktoré patrí k základom literárneho modernizmu, inšpiroval amerického spisovateľa Michaela Cunninghama k napísaniu Pulitzerovou cenou odmeneného románu Hodiny. Podľa jeho románu, ktorý sa dotýka aj osudu Woolfovej, nakrútil v roku 2002 rovnomenný film britský režisér Stephen Daldry. V snímke Virginiu Woolfovú stvárnila Nicole Kidmanová.

Do obdobia hlbokej depresie priviedlo citlivú a emotívnu spisovateľku nielen narušené zdravie, ale aj okolnosti druhej svetovej vojny. Virginia Woolfová sa rozhodla pre dobrovoľný odchod zo sveta a 28. marca 1941 sa utopila. Zomrela vo veku 59 rokov.