Paríž/Bratislava 6. februára (TASR) – Francúzsky filmový režisér, kritik, scenárista, herec a producent Francois Truffaut bol koncom 50. rokov minulého storočia jedným z hlavných predstaviteľom "novej vlny" vo francúzskej kinematografii. Ako tvorca a estetik sa zaslúžil o sformulovanie nového filmového jazyka. Presadzoval autentickosť snímania a pravdivosť príbehov, jeho umelecké videnie bolo v kontraste s tvorbou starších a etablovaných režisérov. Ústrednými motívmi v jeho dielach boli láska, smrť a medziľudské vzťahy.

Od narodenia Francoisa Truffauta uplynie v nedeľu 6. februára 90 rokov.

Francois Truffaut sa narodil 6. februára 1932 v Paríži do robotníckej rodiny. Vo veku 14 rokov opustil školu a pracoval v továrni. Ako 15-ročný založil vlastný filmový klub. Jeho vášeň ku kinematografii ho spojila s filmovým kritikom a nestorom vplyvného filmového magazínu Cahiers du Cinéma, ktorým bol André Bazin.

V roku 1950 narukoval Francois Truffaut do armády, o dva roky neskôr bol uväznený za pokus o dezerciu. Dostať sa z problémov mu pomohol práve André Bazin, ktorý mu okrem slobody zaistil aj pracovné miesto v redakcii časopisu. Truffaut vo svojich nekompromisných textoch označoval francúzsku kinematografiu za konvenčnú, pričom presadzoval, aby režisér mal možnosť vytvárať film ako umelecký celok vo vlastnom štýle.

V roku 1955 sa prezentoval krátkometrážnou snímkou Návšteva (Une visite) a o dva roky nato sa predstavil krátkometrážnym filmom Uličníci (Les Mistons), v ktorej zobrazoval partiu chlapcov bezohľadne prenasledujúcich dvoch mladých milencov.

Vlastné problematické detstvo sa stalo inšpiráciou pre jeho celovečerný debut s názvom Nikto ma nemá rád (Les Quatre Cents Coups, 1959) - čiastočne autobiografickú štúdiu delikventa z robotníckej triedy, ktorý sa zmieta v problémoch. Ide o dojímavý, no nie sentimentálny príbeh Antoina Doinela – režisérovho alter ega v podaní herca Jeana-Pierra Léauda. K tomuto mladíkovi sa Truffaut vrátil aj v ďalších filmoch "doinelovského cyklu", v ktorom zachytáva Antoina v rôznych životných fázach. Film získal v roku 1959 na festivale v Cannes cenu za najlepšiu réžiu a bol nominovaný na Oscara za najlepší scenár. V roku 1960 natočil drámu Strieľajte na pianistu (Tirez sur le pianiste) v hlavnej úlohe so slávnym šansoniérom Charlesom Aznavourom.

Foto: TASR/AP

V ďalšej pozoruhodnej snímke Jules a Jim (Jules et Jim, 1962) o citových vzplanutiach a hĺbke priateľstva troch ľudí na pozadí prvej svetovej vojny si zahrala Jeanne Moreau a jej kolegovia Oskar Werner a Henri Serre. Problémy manželského trojuholníka a jeho tragické vyústenie skúma slávna snímka Hebká koža (La Peau douce, 1964). V roku 1966 nakrútil podľa vedecko-fantastického románu Raya Bradburyho drámu 451 stupňov Fahrenheita (Fahrenheit 451) o takom stave spoločnosti, v ktorom je čítanie kníh zločinom.

Život Antoina Doinela znova ožil na filmovom plátne v dielach Ukradnuté bozky (Baisers volés, 1968), Rodinný krb (Domicile conjugal, 1970) či Láska na úteku (L'amour en fuite, 1979), kde ako mladý muž rieši problémy pracovnej aj citovej oblasti.

Veľké uznanie v podobe Oscara za najlepší cudzojazyčný film umelcovi priniesla v roku 1974 romantická komediálna dráma Americká noc (La Nuit américaine, 1973). Zobrazil v nej zložité vzťahy medzi hercami a štábom a zároveň vzdal poctu filmovému umeniu.

Hranice posadnutosti ženy voči mužovi skúmal v životopisnej historickej dráme Príbeh Adély H. (L'Histoire d'Adle H., 1975), v ktorej čerpal zo skutočného príbehu dcéry slávneho spisovateľa Victora Huga. Hereckú dvojicu Catherine Deneuve a Gérard Depardieu obsadil do vojnovej drámy Posledné metro (Le Dernier Métro, 1980) odohrávajúcej sa v prostredí divadla. O jej úspechu svedčí 10 sošiek Cézara.

Foto: TASR/AP

Strhujúci ľúbostný príbeh mohli diváci prežiť vďaka dráme Žena od susedov (La Femme d' côté, 1981) a úctu voči svojmu obľúbenému tvorcovi Alfredovi Hitchcockovi prejavil vo filme Konečne nedeľa!(Vivement dimanche!, 1983). V spolupráci s legendárnym majstrom psychologických thrillerov a hororov napísal aj knihu Rozhovory Hitchcock-Truffaut (1966). Po snímke Konečne nedeľa! sa už k ďalšiemu tvorivému činu nedostal, diagnostikovali mu nádor na mozgu.

Popredný francúzsky režisér s charakteristickým rukopisom Francois Truffaut zomrel 21. októbra 1984 vo veku 52 rokov.