Ignác Bizmayer sa vo svojej tvorbe stotožnil s ľudovými tradíciami, potvrdil v nej svoju národnú príslušnosť, lyrickosť a idylickosť, vzťah k domovine a k jej krásam.
Autor TASR
Košolná/Bratislava 20. apríla (TASR) – Tvorba umeleckej legendy slovenského sochárstva a keramickej tvorby Ignáca Bizmayera čerpá z tém slovenských tradícií a kultúrneho dedičstva. Zameriaval sa na výtvarné stvárnenie bohatých slovenských krojov, remeselníkov, muzikantov, svätcov a početných slovenských ľudových tradícií a zvykov.
Od narodenia významného slovenského keramikára, národného umelca a držiteľa štátneho vyznamenania Pribinov kríž I. triedy uplynie v stredu 20. apríla 100 rokov.
Ignác Bizmayer sa narodil 20. apríla 1922 v obci Košolná v okrese Trnava. Pochádzal z rodiny habánskeho pôvodu. V rokoch 1936 až 1939 študoval na Keramickej škole v Modre, potom pracoval ako maliar keramických výrobkov.
Neskôr v období rokov 1939 až 1954 bol umeleckým vedúcim dielne Keramika v Modre. V roku 1957 začal pôsobiť vo vlastnom ateliéri v Modre–Harmónii ako umelec v slobodnom povolaní.
Ignác Bizmayer sa vo svojej tvorbe stotožnil s ľudovými tradíciami, potvrdil v nej svoju národnú príslušnosť, lyrickosť a idylickosť, vzťah k domovine a k jej krásam.
Z jeho diel sú známe napríklad Vynášanie Moreny (keramický objekt), Jánošíkovská družina (keramický objekt), Vinohradnícky rok (keramický figurálny cyklus), keramický krb pre slovenskú kolibu na svetovej výstave Expo 67 (Montreal-Kanada), súbor figurálnych reliéfov (Detské mestečko, Trenčín-Zlatovce), Na pomoc horám (keramika).
V rokoch 1955 až 1982 samostatne vystavoval v Prahe, v Bratislave (1972, 1982), v Banskej Bystrici a v Martine (1972), v Trenčíne (1987). V zahraničí samostatne vystavoval v Maďarsku (1974), Bulharsku (1975) a tiež v Egypte (1977).
Zúčastnil sa aj na ďalších spoločných výstavách v Prahe (1950, 1955, 1965-1966), Bratislave (1958, 1965-1966, 1979, 1981), Nitre (1982) a Modre (1983). Možno tiež spomenúť jeho účasť na výstavách v Bulharsku (1956), Kanade (1967), Sovietskom zväze (1975, 1977, 1982), vo Švédsku (1977), Nemecku (1978) a v Rakúsku (1982).
Počas Svetového kongresu keramikárov v roku 1994 sprístupnili v Modre Galériu Ignáca Bizmayera, ktorá je umiestnená v rotundovej bašte mestského opevnenia z prvej polovice 17. storočia a ktorá obsahuje výber z jeho tvorby. Je súčasťou Múzea Ľudovíta Štúra, ktoré patrí pod Slovenské národné múzeum.
V roku 1972 získal titul zaslúžilý umelec a v roku 1982 titul národný umelec. Prezident Rudolf Schuster udelil v roku 2003 Ignácovi Bizmayerovi Pribinov kríž I. triedy za mimoriadne významné zásluhy v oblasti výtvarného umenia a figurálnej tvorby a pri príležitosti životného jubilea 90 rokov mu prezident Ivan Gašparovič udelil 18. apríla 2012 Medailu prezidenta Slovenskej republiky.
Jubileum 95 rokov pripomenula v Modre výstava Spomienky na detstvo a mladosť Ignáca Bizmayera vo fotografiách.
Národný umelec Ignác Bizmayer, ktorého celoživotná tvorba sa viaže k výrobe majoliky a najmä keramickej plastiky spojenej so slovenským folklórom, zomrel 15. augusta 2019 v Modre vo veku 97 rokov.
Od narodenia významného slovenského keramikára, národného umelca a držiteľa štátneho vyznamenania Pribinov kríž I. triedy uplynie v stredu 20. apríla 100 rokov.
Ignác Bizmayer sa narodil 20. apríla 1922 v obci Košolná v okrese Trnava. Pochádzal z rodiny habánskeho pôvodu. V rokoch 1936 až 1939 študoval na Keramickej škole v Modre, potom pracoval ako maliar keramických výrobkov.
Neskôr v období rokov 1939 až 1954 bol umeleckým vedúcim dielne Keramika v Modre. V roku 1957 začal pôsobiť vo vlastnom ateliéri v Modre–Harmónii ako umelec v slobodnom povolaní.
Ignác Bizmayer sa vo svojej tvorbe stotožnil s ľudovými tradíciami, potvrdil v nej svoju národnú príslušnosť, lyrickosť a idylickosť, vzťah k domovine a k jej krásam.
Z jeho diel sú známe napríklad Vynášanie Moreny (keramický objekt), Jánošíkovská družina (keramický objekt), Vinohradnícky rok (keramický figurálny cyklus), keramický krb pre slovenskú kolibu na svetovej výstave Expo 67 (Montreal-Kanada), súbor figurálnych reliéfov (Detské mestečko, Trenčín-Zlatovce), Na pomoc horám (keramika).
V rokoch 1955 až 1982 samostatne vystavoval v Prahe, v Bratislave (1972, 1982), v Banskej Bystrici a v Martine (1972), v Trenčíne (1987). V zahraničí samostatne vystavoval v Maďarsku (1974), Bulharsku (1975) a tiež v Egypte (1977).
Zúčastnil sa aj na ďalších spoločných výstavách v Prahe (1950, 1955, 1965-1966), Bratislave (1958, 1965-1966, 1979, 1981), Nitre (1982) a Modre (1983). Možno tiež spomenúť jeho účasť na výstavách v Bulharsku (1956), Kanade (1967), Sovietskom zväze (1975, 1977, 1982), vo Švédsku (1977), Nemecku (1978) a v Rakúsku (1982).
Počas Svetového kongresu keramikárov v roku 1994 sprístupnili v Modre Galériu Ignáca Bizmayera, ktorá je umiestnená v rotundovej bašte mestského opevnenia z prvej polovice 17. storočia a ktorá obsahuje výber z jeho tvorby. Je súčasťou Múzea Ľudovíta Štúra, ktoré patrí pod Slovenské národné múzeum.
V roku 1972 získal titul zaslúžilý umelec a v roku 1982 titul národný umelec. Prezident Rudolf Schuster udelil v roku 2003 Ignácovi Bizmayerovi Pribinov kríž I. triedy za mimoriadne významné zásluhy v oblasti výtvarného umenia a figurálnej tvorby a pri príležitosti životného jubilea 90 rokov mu prezident Ivan Gašparovič udelil 18. apríla 2012 Medailu prezidenta Slovenskej republiky.
Jubileum 95 rokov pripomenula v Modre výstava Spomienky na detstvo a mladosť Ignáca Bizmayera vo fotografiách.
Národný umelec Ignác Bizmayer, ktorého celoživotná tvorba sa viaže k výrobe majoliky a najmä keramickej plastiky spojenej so slovenským folklórom, zomrel 15. augusta 2019 v Modre vo veku 97 rokov.