Dole/Bratislava 27. decembra (TASR) – Francúzsky chemik, biológ a zakladateľ mikrobiológie a stereochémie Louis Pasteur sa vďaka svojmu vedeckému bádaniu zaradil k významným vedcom 19. storočia. Jeho na vtedajšiu dobu odvážne tvrdenie, že nákazlivé choroby sú vyvolané rôznymi mikroorganizmami bolo považované za kontroverzné. Patril k priekopníkom v oblasti zavedenia očkovania - ako prvý človek vynašiel očkovaciu látku proti besnote, vynašiel tiež pasterizáciu a objasnil fermentačný proces. Výraznú zásluhu zohral nielen v rámci spôsobu liečby besnoty a iných vážnych chorôb, ale i pri vzniku nového lekárskeho odboru – imunológie.

Od narodenia významného vedca uplynie v utorok 27. novembra 200 rokov.

Louis Pasteur sa narodil 27. decembra 1822 v meste Dole vo Francúzsku. V roku 1839 sa zapísal na Collége Royal v Besancone, kde získal titul bakalára. Následne sa vzdelával v oblasti chémie, fyziky a kryštalografie (štúdium kryštalických látok na atómovej úrovni) na École Normale Supérieure v Paríži. Štúdium ukončil v roku 1847. V nasledujúcich rokoch pôsobil ako profesor fyziky na lýceu v Dijone a profesor chémie na Univerzite v Štrasburgu. V roku 1854 bol vymenovaný za dekana Fakulty prírodných vied na univerzite v Lille, kde sa začal zaoberať procesom fermentácie, teda kvasenia.

V polovici 50. rokov 19. storočia Pasteur uskutočnil sériu štúdií o alkoholovom kvasení. Spoznal mnohé aspekty kvasenia vrátane zlúčenín, ktoré spôsobujú kysnutie mlieka. V roku 1857 predložil dôkazy o tom, že každé kvasenie je spôsobené mikroorganizmami a že špecifické mikroorganizmy spôsobujú špecifické druhy fermentácie. Okrem iného objavil existenciu anaeróbnych baktérií žijúcich bez prístupu vzduchu či kyslíka. Na základe nadobudnutých poznatkov popísal proces na ničenie mikróbov a konzervovanie určitých produktov známy ako pasterizácia, vďaka ktorej sa predišlo kazeniu vína, piva, mlieka a iných výrobkov.

Pasteur taktiež zistil, že niektoré ochorenia sú dôsledkom napadnutia organizmu mikroorganizmami, čo viedlo k zlepšeniu sterilizácie a čistenia v lekárskej praxi a antiseptických metód v chirurgii. V roku 1868 ho postihla mŕtvica, ktorá čiastočne ochromila ľavú stranu jeho tela, no ani to ho neodradilo od ďalšieho vedeckého skúmania. Štúdiu infekčných chorôb a ich prevencii sa naplno začal venovať až koncom 70. rokov 19. storočia.

Louis Pasteur urobil významné pokroky aj v oblasti očkovania. Dokázal, že infekcia organizmu oslabenou kultúrou choroboplodných zárodkov nespôsobí smrť, ale vyvoláva odolnosť proti príslušnému ochoreniu tým, že organizmus si vytvára protilátky. Takto vytvoril základy aktívnej imunizácie ako metódy preventívneho očkovania proti nákazlivým chorobám. Vyvinul vakcíny proti cholere u hydiny a v roku 1885 po predchádzajúcich pokusoch na zvieratách po prvý raz realizoval očkovanie proti besnote a zachránil tak život deväťročnému chlapcovi, ktorého pohrýzol besný pes. Jeho postup výroby vakcíny vysušením králičej miechy sa všeobecne používal až do konca 50. rokov 20. storočia.

V roku 1888 založil v Paríži Pasteurov inštitút (Institut Pasteur) a tento inštitút viedol až do svojej smrti. Inštitúcia bola zameraná na rozšírenie očkovania proti besnote. Postupom času sa rozvíjala a skúmala príčiny vzniku infekčných chorôb a možnosti, ako sa proti nim liečbou brániť. 

Francúzsky vedec Louis Pasteur, ktorý je prezývaný aj ako otec mikrobiológie a bakteriológie zomrel 28. septembra 1895 vo veku 72 rokov. Je pochovaný v katedrále Notre Dame v Paríži.



Zdroj: 12 20

britannica.com, exploreyeast.com