Bratislava 12. februára (TASR) - Valentín je časom zaľúbencov, lásky a všetkých jej prejavov. A hoci zvieratá ľudský kalendár nesledujú, svojím správaním môžu pripomínať ľudí viac, ako si to ľudia vôbec pripúšťajú. TASR prináša výberový prehľad zaujímavých faktov o láske v ríši zvierat, kde zmena je prirodzenou súčasťou ich ľúbostného života.

Keď zvieratá milujú

Hovorí sa, že život je zmena a zmena je život a platí to nielen u ľudí, ale aj u živočíchov. Meniace sa životné prostredie, výmena partnerov, ba dokonca zmena pohlavia, to všetko sú prirodzené súčasti života niektorých druhov zvierat.

Hlasy upozorňujúce na zmenu podnebia a celosvetové stúpanie teploty spôsobené človekom sa ozývali už pred niekoľkými desiatkami rokov, no zvýšenie snahy o zvrátenie tohto trendu prišlo až počas uplynulých približne 15 rokov.

Vedci sa obávajú, že nárast teploty môže u zvierat narušiť schopnosť rozmnožovať sa. Meta-analýzou 53 štúdií skúmali vplyv teploty na čas párenia živočíchov, vyberavosť jednotlivcov a úspešnosť párenia u rôznych druhov živočíchov. Predpokladali, že vyššie teploty môžu skôr "nakopnúť" metabolizmus a spôsobiť tak skorší nástup obdobia párenia a menšiu vyberavosť pri výbere partnerov. Výsledky metaštúdie v júli 2022 zverejnil časopis The Journal of Animal Ecology.

Zistili, že skorší nástup teplého počasia skutočne dokáže posunúť čas obdobia párenia skôr, teploty však neboli jediným faktorom ovplyvňujúcim párenie, upozorňujú vedci. Zmenilo sa napríklad aj množstvo dažďových zrážok, čo v Španielsku spôsobilo kratšie a menej intenzívne obdobie párenia (ruju) jeleňa lesného. Ako sa hovorí - všetko so všetkým súvisí.

Keď teplá voda ochladzuje vzťahy

Otepľovanie prostredia dokáže spôsobiť aj ochladzovanie vzťahov medzi partnermi a môže ich rozdeliť aj v rámci druhov známych svojou vernosťou - napríklad u albatrosov. Vedci 15 rokov skúmali 15.500 hniezdiacich párov albatrosov na Falklandských ostrovoch, výsledky v novembri 2021 publikoval vedecký žurnál Proceedings of the Royal Society B.

Albatrosy sú morské vtáky a výborní letci, často nad vodou bez pristátia strávia niekoľko mesiacov až rokov. Po návrate však zvyčajne opäť vyhľadávajú predchádzajúcich partnerov. Rozvod, teda spárenie sa s iným partnerom ako v minulosti, sa u albatrosov vyskytuje v približne jednom percente prípadov. Zvyčajne ho spôsobuje neúspešné obdobie párenia, keď sa im nepodarí splodiť potomka.

Vedci však počas trvania štúdie zistili, že miera rozvodovosti u albatrosov stúpla až na osem percent a to aj v prípadoch, keď pár úspešne odchoval potomstvo. Vedci majú dve teórie - prvou je, že partneri majú na seba menej času. Teplejšia voda obsahuje menej koristi a vtáky tak musia letieť ďalej a dlhšie, aby našli potravu. Môže sa preto stať, že sa nestihnú včas vrátiť domov a ich partner si už medzičasom nájde náhradu. Druhým dôvodom môže byť nárast hladiny stresu, pre ktorý sa im "to" skrátka nepodarí a partneri sa rozídu.

Láska na jednu sezónu

Veľké množstvo rozvodov dokáže narobiť problémy aj u najmenšieho druhu tučniakov na svete - tučniaka modrého. Rozvody tučniakov a albatrosov sa líšia v dvoch aspektoch: tučniaky modré nehľadajú partnerov na celý život a ich rozvody nespôsobuje zmena klímy.

Foto: Teraz.sk - Ondrej Podolinský

Vedci 13 rokov skúmali 1000 párov tučniakov modrých v kolónii na juhu Austrálie tvorenej až 37.000 jedincami. Výsledky výskumu zverejnil začiatkom januára 2025 časopis Ecology and Evolution.

Počas trvania štúdie sa podľa vedcov rozviedlo takmer 250 sledovaných párov. Výskumníci dodávajú, že ani zachovanie páru nebolo zárukou vernosti, pretože aj u stabilných párov sa objavovali postranné pletky. Výmena partnerov nie je u nich výnimočným javom a z dlhodobého hľadiska môže byť prospešná, pretože nový partner môže byť vhodnejší.

Problémy nastávajú v momente, keď partnera mení naraz priveľa tučniakov. Hľadanie "niekoho vhodného" a dvorenie nejaký čas trvá a odďaľuje samotný akt párenia. Nové páry tiež podľa vedcov riskujú, že sa im nepodarí potomstvo splodiť. Dôvod je jednoduchý - stabilné páry, ktoré už spolu strávili istý čas, majú lepšiu šancu splodiť potomstvo.

Keď sa samci menia na samice

Zmeny sa však nedejú iba na súši, nebi a hladine, ale aj v zdanlivo pokojných a nemenných vodných hlbinách. Napríklad všetky samce klauna druhu Amphiprion percula, rybky s oranžovo-bielo-čiernymi zvislými pruhmi na tele, dokážu zmeniť svoje pohlavie a stať sa samicami. Má to však jeden háčik - právo stať sa samicou si musia vybojovať v tvrdej konkurencii a prísne hierarchickej spoločnosti, uvádza štúdia z júla 2003 zverejnená v časopise Nature.

Pozíciu v hierarchii určuje u klaunov ich veľkosť a členovia hierarchie na nižších priečkach si musia dať pozor, aby "neprerástli cez hlavu" tým nad nimi. Mohlo by sa totiž stať, že dominantnejšie jedince ich buď vyženú, alebo rovno zabijú. Najväčší a najdominantnejší samec na vrchole hierarchie sa zmení na samicu a s druhým v poradí vytvorí pár. Fráza "biješ sa ako baba" tak dostáva úplne nový význam. Navyše sa zdá, že aj zisk druhého miesta môže niekedy mať svoje výhody.