Rok 1942 sa síce v historickej obci spomínal aj v minulosti, ale až archívy OSN o ňom poskytli hmatateľný dôkaz. Doteraz boli tieto materiály pre širokú verejnosť neprístupné.
Londýn/New York 20. apríla (TASR) - Viac ako 70 rokov po skončení druhej svetovej vojny budú tento týždeň zverejnené unikátne archívne materiály Komisie OSN pre vojnové zločiny, z ktorých vyplýva, že spojenci vedeli o holokauste od decembra 1942.
Londýnska inštitúcia Wiener Library, ktorá sa venuje štúdiu genocídy Židov, sprístupní tento piatok na štúdium 900 gigabajtov textu vo formáte PDF. Originály dokumentov sa doteraz nachádzali v newyorskej centrále OSN, informovala rozhlasová stanica Deutsche Welle.
Dokumenty sú záznamom o tom, ako spojenci v rokoch 1943-49 konali v otázke vojnových zločinov. Zahŕňajú aj "zoznamy údajných vojnových zločincov, spisy obvinení, ktoré boli vznesené proti nim, zápisnice zo stretnutí, správy, korešpondenciu, súdne prepisy a iné súvisiace materiály," uvádza sa vo vyhlásení Wiener Library.
Podľa vyhlásenia jedného z archivárov inštitútu, britského historika Dana Plescha, by zverejnené dokumenty "mohli prepísať kľúčové kapitoly učebníc dejepisu", uviedol denník The Guardian.
Na svetlo sveta sa totiž dostáva fakt, že spojenci vedeli o rozsahu holokaustu od decembra roku 1942, zatiaľ čo doteraz panovalo presvedčenie, že spojenci sa o koncentračných táboroch dozvedeli až vtedy, keď ich objavili "in situ" pri oslobodzovaní európskych krajín.
Rok 1942 sa síce v historickej obci spomínal aj v minulosti, ale až archívy OSN o ňom poskytli hmatateľný dôkaz. Zistilo sa tiež, že Spojené štáty, Rusko a Británia si v tomto období boli vedomé toho, že najmenej dva milióny Židov boli zavraždené a ďalších päť miliónov ich je v bezprostrednom ohrození života. Ďalšie dokumenty preukazujú, že exilová poľská vláda poskytla veľmi presné opisy koncentračných táborov Auschwitz a Treblinka.
V tomto období vlády USA, Británie i ďalších krajín pritom vydali verejné vyhlásenia o židovských masakrách. Napriek všetkému však spojenci urobili len veľmi málo pre záchranu Židov pred katastrofou, konštatuje The Guardian. Túto realitu dokazuje dokument z marca 1943, keď člen britskej vlády vikomt Cranborne vyhlásil, že židia by nemali byť považovaní za zvláštny prípad, a upozornil, že Británia už prijala priveľa utečencov.
Z dokumentov tiež vyplýva, že spravodlivosť žiadali od novovzniknutých Spojených národov ako prví Čína a Poľsko, ktoré s touto žiadosťou prišli skôr ako Británia, Rusko či Spojené štáty.
Na archívnej snímke z 6. októbra 1938 vidno Adolfa Hitlera (druhý zľava), ako stojí pri ostnatom drôte v blízkosti opevnenia Kreuzbuche v Nemecku potom, čo nemecké vojská postúpili a obsadili druhé pásmo Sudetov.Foto: TASR/AP
Exilová československá vláda tiež poskytla viac ako 300 strán dokumentov dokazujúcich rolu Adolfa Hitlera pri koordinácii a kontrole nacistických jednotiek v Československu.
Boli dokonca pripravené aj obžaloby zo spáchania vojnových zločinov proti Hitlerovi a ľuďom v jeho najbližšom okolí. Hitler bol dokonca v tajnosti formálne obvinený z vojnových zločinov, a to koncom roku 1944 na schôdzke Komisie pre vojnové zločiny.
Následne však ďalšie kroky neboli podniknuté. Historik Dan Plesch to vysvetľuje aj tým, že americké ministerstvo zahraničných vecí sa obávalo, že po vojne by sa v dôsledku súdneho prenasledovania nacistických vodcov mohli zhoršiť ekonomické vzťahy medzi USA a Nemeckom.
Britský historik dodal, že niektorí ľudia v britskom a americkom vedení sa domnievali, že istí nacistickí pohlavári budú ešte po vojne potrební pri obnove Nemecka i v odpore proti komunizmu.
Až po oslobodení koncentračných táborov v lete roku 1945 a po medializácii, ktorá to sprevádzala, spojeneckí vodcovia akceptovali konanie Norimberského procesu, v ktorom bolo súdených 24 najvyšších pohlavárov Tretej ríše.
Spomínané archívne materiály neboli zverejnené na žiadosť USA z konca 40. rokov, keď sa tzv. Západné Nemecko na začiatku studenej vojny stalo spojencom USA a keď sa boj proti komunizmu stal ich spoločnou prioritou.
Dokumenty OSN budú sprístupnené od piatka vo Wiener Library v Londýne, ktorá záujemcom odporúča, aby ju vzhľadom na očakávaný veľký záujem kontaktovali a dohodli si čas na štúdium dokumentov.
Doteraz boli tieto archívne materiály pre širokú verejnosť, vrátane odbornej, neprístupné. Tie osoby, ktoré ich chceli čítať, museli mať na to povolenie nielen národnej vlády, ale aj generálneho tajomníka OSN. Príslušné kroky v záujme sprístupnenia tohto archívu podnikla svojho času až bývalá americká veľvyslankyňa pri OSN Samantha Powerová (vo funkcii v rokoch 2013-17).
