Berlín/Bratislava 15. decembra (TASR) - Bratia Jacob a Wilhelm Grimmovci si za svoje životné poslanie určili výskum svojho rodného jazyka - nemčiny. V odborných kruhoch považujú súrodencov dodnes za zakladateľov modernej nemeckej filológie. Do dejín svetovej literatúry sa však zapísali predovšetkým ako zberatelia a upravovatelia rozprávok, ktoré vychádzajú dodnes. Mladší z bratov - Wilhelm Grimm - zomrel pred 155 rokmi 16. decembra 1859.

Súrodenci pochádzali z rodiny kazateľov reformovanej cirkvi v nemeckom meste Hanau (dnes spolková krajina Hesensko). Starší z chlapcov Jacob sa narodil 4. januára 1785, mladší Wilhelm prišiel na svet 24. februára 1786.

Bratia boli prvými deťmi Dorothey a Philippa Wilhelma Grimma. Dorothea Grimmová priviedla na svet dovedna deväť detí, z ktorých tri umreli ešte v dojčenskom veku. Otec rodiny podľahol v roku 1796 zápalu pľúc.

Po absolvovaní lýcea Fridericianum v nemeckom Kasseli sa obaja chlapci zapísali na štúdium práva na univerzite v nemeckom Marburgu. Ich učiteľ Friedrich Karl von Savigny umožnil nadaným študentom využívať bohaté zbierky svojej súkromnej knižnice. Práve prostredníctvom Savignyho sa zoznámili s myšlienkovým odkazom Johanna Wolfganga Goetheho a Friedricha Schillera, vplývali na nich aj názory Johanna Gottfrieda Herdera, dostali sa k zbierkam stredovekej nemeckej poézie. Nepodľahli však romantickému rojčeniu, ale zostali realistami, pre ktorých nemecká stredoveká literatúra predstavovala korene súčasnosti. Okrem nemeckej ich zaujala hlavne írska a škótska literatúra.

Zbieraniu rozprávok, ktoré ich preslávili, sa Grimmmovci začali venovať v roku 1806. Podnet na túto prácu dali súrodeneckej dvojici romantici Achim von Arnim a Clemens Brentano. Základom zbierky sa stali príbehy, ktoré Jacobovi a Wilhelmovi rozprávala Dorothea Viehmannová pochádzajúca zo starej hugenotskej rodiny. Prvý diel rozprávok vyšiel na Vianoce v roku 1812 pod názvom Kinder - und Hausmärchen, v roku 1815 vydali bratia druhý diel rozprávok, o štyri roky neskôr vyšiel opäť prvý diel - tentoraz kompletne prepracovaný a doplnený. Tretí diel rozprávok vyšiel v roku 1822. Od roku 1823 začali Rozprávky bratov Grimmovcov vychádzať aj v zahraničí. Ako prvá bola vydaná anglická verzia. Príbehy o Snehulienke, Popoluške, Červenej Čiapočke, Šípkovej Ruženke, Vlkovi a siedmich kozliatkach a mnohé ďalšie ľudí očarili a pre kníhkupcov sa stali výhodným predajným artiklom. Ešte za života bratov Grimmovcov vyšlo sedemkrát kompletné vydanie Rozprávok, výber z nich vyšiel dokonca desaťkrát.

Okrem rozprávok zostavil mladší z bratov Wilhelm zbierku nemeckých ság Die deutsche Heldensage a spoločne so svojím bratom sa podieľal na porovnávacom výskume nemeckých a inojazyčných materiálov. Svojou prácou dopomohol bratovi Jacobovi k vydaniu knihy Deutsche Gramatik, ktorá sa v neskoršom prepracovanom vydaní stala jedným z pilierov porovnávacej lingvistiky.

Napriek nesporným úspechom žili obaja bratia po celý život skromne a boli z veľkej časti odkázaní na príspevky sponzorov a dedičstvo po rodičoch.

V máji 1825 sa Wilhelm Grimm oženil s Dorotheou Wildovou, nezaložil si však vlastnú domácnosť, ale zostal bývať spoločne s bratom Jacobom.

Wilhelm Grimm zomrel 16. decembra 1859 v nemeckom Berlíne vo veku 73 rokov.